Rada EÚ prijala spoločnú pozíciu k smernici o službách na vnútornom trhu. Smernica pôjde do druhého čítania v Európskom parlamente na jeseň.
Smernica po viacerých kompromisných návrhoch už neobsahuje princíp krajiny pôvodu. Rada a Európska komisia sa zhodli na tom, že chcú vylúčiť spod smernice len neekonomické služby vo verejnom záujme. Ostatných služieb vo verejnom záujme sa smernica nebude týkať. Parlament žiada, aby pod smernicu nepatrili všetky služby vo verejnom záujme. Rada, parlament a komisia hlasovali za vyňatie pracovných zákonov spod účinnosti smernice. Vyňaté sú tiež zdravotnícke služby a ostatné sociálne služby, rovnako ako služby realizované agentúrami ponúkajúcimi dočasnú prácu.
Slovensko podporuje čo najrýchlejšie prijatie smernice a otvorenie trhu so službami v EÚ.
Sporná otázka
Podľa zásady krajiny pôvodu by mal poskytovateľ služieb podliehať zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, a nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje. V praxi by to znamenalo, že ak by slovenský subjekt poskytoval svoje služby napríklad v Nemecku, vzťahovali by sa naň pri jeho činnosti slovenské, a nie nemecké zákony. Toto odmietli staré členské krajiny, ktoré sa boja, že lacné služby z nových členských štátov by ohrozili fungovanie ich trhu. Namiesto krajiny pôvodu sa hovorí o "krajine, na ktorej trh poskytovateľ služby vstúpi. Členský štát, v ktorom sa služba bude vykonávať, by mohol uplatňovať výnimky, pri ktorých by táto zásada neplatila. Ak by slovenský subjekt poskytoval svoje služby v Nemecku, za určitých okolností by sa naň aj napriek platnosti smernice naďalej mohli vzťahovať nemecké predpisy (tak ako doteraz).
Kompromis
Smernica sa má vzťahovať na všetky služby, okrem navrhovaných výnimiek. Ide o finančné služby, daňové služby, služby realizované prostredníctvom elektronickej komunikácie, prepravné služby (s výnimkou prepravy hotovosti a prepravy telesných pozostatkov), služby vo verejnom záujme (napr. vzdelávanie), audiovizuálne služby, zdravotnícke služby, herné aktivity, právne služby, služby notárov, agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce, bezpečnostné služby a dopravné služby.
Smernica nemôže narušiť pracovné a trestné právo, verejnú správu a vzťahy medzi sociálnymi partnermi. Okrem toho sa nebude týkať ani európskych a národných opatrení zameraných na ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a pluralizmu v médiách. Oblasť sociálneho zabezpečenia má byť tiež mimo smernice.
Uplatnenie "princípu krajiny, na ktorej trh poskytovateľ služby vstúpi," nemá mať dosah na ustanovenia medzinárodného súkromného práva.
Na aké služby sa teda smernica bude vzťahovať?
Ide napríklad o obchodné služby (poradenstvo, certifikácia a testovanie, údržba, reklamné služby, činnosť komerčných agentúr a agentúr poskytujúcich zamestnanie), o služby v oblasti trhu nehnuteľností, konštrukčné služby (napr. služby architektov), distribučné služby, organizáciu podujatí, činnosť autopožičovní, služby v oblasti turizmu, a tiež služby športových, oddychových a zábavných centier.
Smernica sa má vzťahovať na "služby všeobecného hospodárskeho záujmu" (služby poskytované súkromnými spoločnosťami v oblasti verejného sektora -- napr. poštové služby, plynárenstvo atď.) jedine v prípade, ak už boli liberalizované.
Prekážky pri uplatňovaní voľného pohybu služieb
V súčasnosti sa prekážky voľného pohybu služieb prejavujú najrôznejšími spôsobmi.
Ak by chcel napríklad maliar registrovaný na Slovensku, či v inej krajine EÚ, rozšíriť svoje služby na Belgicko, stretol by sa s belgickým obmedzením, ktoré by od neho požadovalo, aby mal auto, v ktorom si preváža farby a iný potrebný materiál, registrované v Belgicku. Inak by mu podnikanie nebolo povolené.
Ďalším príkladom porušenia voľného trhu služieb je prípad istej dánskej firmy poskytujúcej služby v oblasti inšpekcie automobilov. Tá chcela svoju činnosť rozšíriť do Nemecka, svoj zámer však musela odložiť z dôvodu, že nemecké zákony od nej požadovali, aby hneď od začiatku pokryla územie celej spolkovej krajiny, v ktorej chcela podnikať. Takáto nútená požiadavka by však pre spomínanú firmu predstavovala veľmi veľké počiatočné náklady, kvôli čomu sa radšej rozhodla v Nemecku nepodnikať.