Bioinventúra ovzdušia
Americký vedec a podnikateľ J. Craig Venter je známy najmä vedením jedného z dvoch tímov, ktoré v roku 2001 zavŕšili prvotný výskum ľudského genómu (súhrnná genetická informácia v jadre bunky). Nato začal mapovať génovú rozmanitosť morských mikróbov. Po pilotných prácach v Sargasovom mori uprostred Atlantiku skúma prakticky celú svetovú Neptúnovu ríšu. Iný jeho tím však súčasne v rámci nového Air Genome Project (Projekt vzdušného genómu) analyzuje vzorky DNA zo vzdušného filtra na streche jednej z budov na strednom Manhattane v New Yorku. Cieľ: určiť, aké baktérie, vírusy, huby a prvoky sa vznášajú v ovzduší, a teda čo všetko Manhattančania a odvodene obyvatelia iných veľkých miest vdychujú, predovšetkým s ohľadom na zdravotné dôsledky. Prieskum má zahrnúť aj vnútro budov. Všetky získané údaje budú verejne prístupné. (Zdroj: Science)
Rozšírený genetický kód?
Vedci zo Scrippsovho výskumného ústavu v USA vytvorili samokopírujúcu sa modifikovanú formu DNA, nositeľky dedičnej informácie. Reťazce v dvojitej špirále prírodnej spájajú mostíky -- páry G-C (guanín -- cytozín) a A-T (adenín -- tymín). G, C, A a T sú dusíkové bázy, "písmená" genetického kódu v DNA. Tím Floyda Romesberga k nim pridal pár 3FB-3FB, tvorený dvomi neprírodnými bázami 3-fluorobenzénu. Na rozdiel od iných neprírodných báz ho DNA polymeráza -- enzým, kopírujúci DNA -- dokáže replikovať, hoci nie tak verne ako prírodné bázy. Pri G-C a A-T je to s 1 chybou na 10 miliónov skopírovaných báz, pri 3FB-3FB s 1 na 1 000. No presnosť chcú vedci zvýšiť. DNA s tromi bázovými pármi, a teda rozšíreným genetickým kódom, by sa dala široko využiť v biotechnológii, medicíne, pri ukladaní dát a v bezpečnostných zariadeniach. (Zdroj: American Chemical Society)
Prospešnosť "bábätkovčiny"
S bábätkami sa zväčša rozprávame po "bábätkovsky". Poznáte to, samé bá-ba, ňuňu-ňuňu a ťuťuli-muťuli. No niektorí nad tým ohŕňajú nos. Odráža to aj Jiránkov kreslený vtip, kde po sérii obrázkov s takými prejavmi za odchádzajúcim dospelým z kočíka zaznie: "Blbej!" Ba pisateľ poznal otca, ktorý sa maličkej ratolesti zásadne prihováral dôstojne, verne artikulujúc a používajúc zložité obraty. Matka, našťastie, mala viac rozumu a riadila sa tradíciou. Dobre urobila. Lebo výskum Erika Thiessena z Carnegieovej-Mellonovej univerzity v USA jednoznačne preukázal, že krátke, jednoduché výrazy s opakovaním slabík, prednesené vo vyššej tónine a so zdôraznenou, až prehnanou intonáciou, bábätkám pomáhajú naučiť sa slová rýchlejšie, ako keď sa na nich hovorí "dospelo". Osemmesačné bábätká reagovali na plynulý prúd nezmyselných slov s intonáciou oveľa lepšie ako na monotónnu reč. (Zdroj: Infancy)
Vlky zmierňujú dosah klímy
Globálne otepľovanie je reálny fakt. Nejasné je iba to, nakoľko k nemu prispel človek. Má závažný dosah na mnohé živočíšne i rastlinné druhy. Mení sa ich teritórium, reprodukčný úspech i migrácia. Vlky v USA do 30. rokov minulého storočia takmer vykántrili. Od roku 1995 ich opätovne vysadili do Yellowstonského národného parku. Christopher Wilmers a Wayne Getz z Kalifornskej univerzity v Berkeley zistili zaujímavú vec. Otepľovanie skracuje zimy, čím ubúda uhynutej zveri. Mrchožrúty ako havrany, orly, kojoty, medvede a iné majú menej potravy. No keď vlky ulovia korisť, najmä jelene (na obrázku) a losy a nasýtia sa, už sa k zvyškom -- na rozdiel od medveďov grizzly a púm -- nevrátia. Mrchožrútom to kompenzuje výpadok spôsobený otepľovaním a dáva čas na prispôsobenie. (Zdroj a foto: PloS Biology) (zu)