Zamestnanec a podnikateľ -- cestovné a stravné náhrady
Som zamestnaný v jednej nemenovanej spoločnosti a zároveň podnikám v cestovnom ruchu (SZČO). Pravidelnú činnosť súvisiacu s mojím podnikaním vykonávam v mieste trvalého bydliska, avšak nepravidelne chodievam na prevádzku do iného mesta (zásobovanie, oprava zariadenia...). Môžem si uplatňovať cestovné náhrady z miesta trvalého bydliska alebo po skončení pracovného času z miesta pracoviska, do miesta, kde mám prevádzku? Zaujímali by ma výdavky na cestovné a stravné.
-- Výdavky fyzických osôb -- podnikateľov na pracovné cesty, nemožno posudzovať rovnako ako u zamestnancov, pretože na tieto osoby sa zákon o cestovných náhradách priamo nevzťahuje. Vyplýva to zo zákona o cestovných náhradách. Na účely daňovej uznateľnosti výdavkov na pracovné cesty podnikateľov -- fyzické osoby, nie je možné vychádzať z § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov však uznáva za daňový výdavok u daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Súčasne však obmedzuje výšku týchto výdavkov tak, že to môže byť najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov
-- na stravovanie,
-- na ubytovanie,
-- na cestovné dopravnými prostriedkami,
-- na nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste,
-- v prípade činnosti vykonávanej v zahraničí sumu do výšky 40 percent nároku na stravné.
Náhrada za spotrebované pohonné látky v zmysle zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia auta, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze.
Výsledná suma základnej náhrady a výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Navyše, ak daňovník na cestovanie využije vlastný automobil nezahrnutý do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách aktuálneho opatrenia ministerstva práce. Od 1. mája 2004 je sadzba základnej náhrady pre osobné autá 6,20 Sk za jeden ubehnutý kilometer.
Z uvedeného vyplýva, že ak pre zamestnancov platia ustanovenia zákona o cestovných náhradách bez výnimky v plnom rozsahu, pre fyzické osoby -- podnikateľov sa aplikuje iba prostredníctvom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov §19 ods. 2 písm. d) a e).
V roku 2005 platia pre podnikateľa také isté podmienky pri stanovení výšky cestovných náhrad ako pre zamestnanca. V roku 2004 -- do platnosti novely zákona o dani z príjmov, do 31. októbra -- nemal podnikateľ nárok na žiadne náhrady stravného, bez rozdielu, či pracovnú cestu uskutočnil v tuzemsku alebo v zahraničí. Jeho zamestnanec však nárok na tieto náhrady mal. Od 1. novembra 2004 si môžu fyzické osoby -- podnikatelia uplatniť aj náhrady stravného a vreckové pri zahraničných pracovných cestách, a to tak, ako zamestnanci. Ak podnikateľ -- fyzická osoba vykonáva činnosť na Slovensku, ale mimo obvyklého miesta podnikania, môže si do daňových výdavkov započítať aj výdavky na stravovanie.
V prípade podnikateľov je možné považovať za pravidelné pracovisko podnikateľa miesto podnikania, ktoré má uvedené v živnostenskom liste alebo v inom povolení na výkon podnikateľskej činnosti. Ak by sme vychádzali z dikcie tohto znenia, potom pri výkone niektorých činností, ako napr. maliar, kominár, by si nemohli uplatniť daňové výdavky podľa tohto ustanovenia, keby svoju činnosť vykonával v inom meste. V daných konkrétnych prípadoch je možné vychádzať zo živnostenského oprávnenia, z toho, čo je v ňom uvedené ako miesto podnikania. V každom prípade by však nemalo ísť o cestu z miesta trvalého bydliska napríklad z bytu do prevádzkarne, aj keby mal daňovník uvedené v živnostenskom oprávnení miesto podnikania trvalé bydlisko, pričom by mal prevádzkareň napríklad predajňu, kanceláriu, dielňu.