Slovensko je v inováciách na úplnom chvoste spomedzi 25 krajín členských krajín Európskej únie. Vyplýva to z hodnotenia inovačného prostredia na základe sumárneho inovačného indexu Európskej komisie za minulý rok. "Slovensko je posledné v tvorbe znalostí, inováciách a podnikaní. Trošku lepšie je hodnotené v skupine inovačnej podpory, a to najmä vďaka výchove mladej generácie," uviedol pre HN riaditeľ bratislavskej spoločnosti BIC Group Ján Strelecký, ktorý je členom skupiny starších poradcov pri Európskej komisii pre oblasť inovácií.
Únia pridáva plyn
Inovačná politika sa podľa Streleckého stáva čoraz viac prioritou členských krajín únie. Na podporu inovácií sa prijali a implementovali rôzne podporné programy. Rôznorodosť programov vyplýva z rozdielnosti podmienok, kultúry a politických priorít v členských krajinách. "Hodnotenie situácie v inováciách nadobudlo ešte väčší význam po tom, ako si zodpovední uvedomili, že sa nepodarí naplniť závery lisabonského summitu. Začali sa intenzívne hľadať príčiny," dopĺňa Strelecký.
Lačné malé a stredné podniky
Ako vyplýva z analýzy, výrazne iná - ako v únii - je však situácia na Slovensku. Asi najlepšie sa Slovensko umiestnilo v zahraničných investíciách do inovácií. Hodnotenie zároveň odhalilo veľký dopyt po inováciách na strane slovenských malých a stredných podnikov. "V súčasnosti tieto firmy len prežívajú na trhu. Nie sú vytvorené podmienky na ich rozvoj," tvrdí Strelecký, podľa ktorého by mohli rásť oveľa rýchlejšie, zvyšovať svoju kvalitu a získavať väčší kus trhového koláča. Ich inovačný potenciál je však veľmi malý. "Majú veľmi limitované vlastné zdroje. Preto sú také dôležité podporné mechanizmy a schémy, ktorých je však na Slovensku málo," upozorňuje Strelecký. Aj schopní ľudia, aj záujem podľa neho na Slovensku existujú. "Nechcem tým povedať, že ak sa dajú peniaze, že sa spraví všetko. Je to skôr otázka dobrých investícií do dobrých projektov," hovorí. Podľa neho projekty i nápady tu sú.
Chýba vhodná kultúra
Na Slovensku však všeobecne chýba proinovatívna kultúra. Dôležité je preto podľa Streleckého zmeniť spôsob myslenia. Treba si uvedomiť dôležitosť inovácií, čiže komerčného zhodnotenie určitého nápadu. Inovácie pomáhajú zvýšiť konkurencieschopnosť podniku i celej krajiny, dávajú možnosť lepšie sa presadiť na trhu. Premietajú sa do vyššej pridanej hodnoty výrobku, vedú k lepšiemu zhodnoteniu intelektuálnej a duševnej práce.
Podľa Streleckého systém podpory inovácií na Slovensku je nedostatočný. Chýba najmä národná inovačná stratégia a politika, inovačný zákon. "Keď nemáme základné podporné dokumenty a analýzy, ako chceme účelne a efektívne čerpať zdroje na podporu inovácií z fondov únie?," pýta sa Strelecký.
Financie z fondov EÚ
Upozorňuje na to, že v období od roku 2007 až do roku 2013 budú štrukturálne fondy Európskej únie orientované na podporu konkurencieschopnosti a inovácií. Pomôcť regiónom čerpať tieto prostriedky by mal nový rámcový program únie. Vznikne po odčlenení podpory inovácií z bývalého Rámcového programu pre výskum a technologický vývoj.
Nedostatkom Slovenska je, že do podpory inovácií zo svojho rozpočtu len veľmi málo investujú regióny, čiže vyššie územné celky. Ďalšou chybou je, že nový systém rankingu univerzít neobsahuje hodnotenie spolupráce s praxou. To je rozdiel oproti anglickému systému, kde sa univerzity hodnotia aj týmto spôsobom.
Ako sa hodnotia inovácie
Sumárny inovačný index (SII) sa pripravuje za každú krajinu únie. Slúži na okamžité porovnanie stavu medzi jednotlivými členmi. Index vychádza z údajov Európskej inovačnej stupnice. Tá analyzuje 17 indikátorov v štyroch oblastiach, a to v tvorbe znalostí, technologickom transfere, financovaní inovácií a inovačných výstupoch. Opisuje dosiahnuté výsledky a trendy, poukazuje na slabé a silné stránky inovačných aktivít členských krajín a porovnáva výkonnosť EU oproti USA a Japonsku.
Inovačná stupnica tvorí druhý blok benchmarkingového nástroja EK na porovnanie inovačných politík členských štátov - European TrendChart on Innovation. TrendChart obsahuje tiež prehľad inovačných politík. Je dôležitým odrazovým mostíkom pre politikov a manažérov na prípravu rôznych podporných schém.
| Pozícia Slovenska v inováciách (vo vybraných ukazovateľoch) | ||
|
Percento z priemeru EÚ |
Poradie v rámci EÚ | |
| Ľudské zdroje | ||
| Absolventi univerzít - technických vied | 68 | 14 |
| počet osôb s postuniverzitným vzdelaním | 56 | 22 |
| celoživotné vzdelávanie | 53 | 20 |
| zamestnanosť v medium- a high-tech službách* | 121 | 8 |
| zamestnanosť v high-tech službách | 80 | 17 |
| * Ukazovateľ zahŕňa aj zahraničné investície vrátane automobiliek. | ||
| Tvorba znalostí | ||
| verejné výdavky do výskumu a vývoja | 39 | 22 |
| financovanie výskumu a vývoja súkr. sektorom | 24 | 18 |
| Transfer a aplikácia znalostí v malých a stredných podnikoch (MSP) | ||
| Podniky s vlastnými inováciami | 39 | 21 |
| Podniky inovujúce v kooperácii | 48 | 19 |
| Podniky využívajúce netechnologické inovácie | 20 | 20 |
| Zdroj: Európska inovačná stupnica 2004, www.trendchart.cordis.lu | ||