Určenie vyživovacej povinnosti
Podľa akých kritérií, resp. do akej výšky môže súd určiť vyživovaciu povinnosť SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), ktorá podniká od r. 2001 a ktorej príjem bol za r. 2001 80 500 Sk (platiteľ paušálnej dane), na 2 deti vo veku 14 a 16 rokov, ktorých matka je poberateľkou dávok sociálnej pomoci. SZČO je druhýkrát ženatý a s terajšou manželkou (jej príjem je asi 75 000 Sk ročne) má 10-ročné dieťa.
-- K danej otázke je potrebné uviesť, že zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v platnom znení jeho noviel, nestanovuje presne výšku výživného tabuľkovo alebo inak presnými sumami, vo svojich ustanoveniach uvádza len zásady a kritériá pre rozhodovanie súdu o výške výživného na mal. deti, ktoré určuje súd svojím rozhodnutím vždy jednotlivo so zameraním sa na špecifiká daného prejednávaného prípadu, vyhodnocuje vykonané dokazovanie a na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania určuje výšku výživného podľa daných zásad a svojho presvedčenia o spravodlivosti rozhodnutia. Podľa § 85 ods. 2 zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností. Podľa § 85 ods. 3 zákona o rodine pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti prihliada sa na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu. Posledné citované ust. zákona o rodine znamená, že pri rozhodovaní o výške výživného sú rozhodujúce na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú bežne dané jeho vekom, charakterom školy, ktorú navštevuje (strava, šatstvo, výdavky na školu), avšak môžu byť i nadštandardné, či už z hľadiska nadštandardných mimoškolských záujmov, ktoré je nepochybne potrebné rozvíjať, alebo z dôvodu prípadného handicapu. Práve takéto otázku sú predmetom dokazovania v rámci súdneho konania. Na druhej strane sú pre rozhodnutie o výške výživného rozhodujúce možnosti oboch rodičov. Rozhodujúce sú tu však možnosti mesačné, keďže výživné sa určuje v mesačnej výške, preto súdu nestačí vychádzať len z daňového priznania za určitý rok, ktoré je vyjadrením určitých investícii v rámci podnikania, ale mal by vychádzať z výsluchu rodiča, v rámci ktorého zistí, aký je približne mesačný príjem výlučne pre jeho osobu, a nie pre firmu. Taktiež by mal súd dokazovaním zistiť, či okrem príjmu z podnikania nemá i ďalšie príjmy z inej činnosti, prípadne z nejakého prenájmu nehnuteľností a podobne. Na ilustráciu môžem uviesť rozmedzie, v ktorom sa môže súd pohybovať od 2 000 Sk vyššie, pričom horná hranica však tiež nie je neobmedzená, keďže výživné má mať spotrebný charakter, čo znamená, že výška výživného má zodpovedať odôvodneným mesačným nákladom dieťaťa. Pri rozhodovaní o výške výživného k deťom vo veku 14 a 16 rokov z predchádzajúceho manželstva sa súd na základe rovnakých zásad a kritérií bude zaoberať i vyživovacou povinnosťou voči 10-ročnému dieťaťu z druhého manželstva, i keď túto súdnym rozhodnutím, samozrejme, neurčí, avšak treba na ňu prihliadať.
StoryEditor