Väčší berú všetko

Investovanie do hypotekárnych záložných listov (HZL) patrí medzi bezpečnejšie formy ukladania peňazí. Sú to vlastne dlhopisy, ktoré vydávajú hypotekárne banky na financovanie hypotekárnych úverov. Tieto cenné papiere nakupujú predovšetkým inštitucionálni investori, ako sú napríklad podielové fondy, správcovské spoločnosti, banky či poisťovne.

Záujem firiem je vysoký
Hypotekárne záložné listy sú relatívne bezpečné cenné papiere, keďže ich hodnota a výnos sú kryté pohľadávkami z hypotekárnych úverov. Záujem o ne na slovenskom trhu je a dopyt pri emisii takmer vždy prevýši ponuku tohto cenného papiera. Banky sa pri primárnom predaji zameriavajú skôr na inštitucionálnych investorov, i keď niektoré sa snažili osloviť aj bežných klientov. "Žiadna z našich emisií nebola emitovaná formou verejnej ponuky, čím bol okruh investorov obmedzený. Aj napriek tomu sme zaznamenali záujem zo strany súkromných investorov," hovorí investičný bankár Jaroslav Sobolič z ČSOB.

Menej populárne u malých klientov
Po skončení primárnej emisie je možné s hypotekárnymi záložnými listami ďalej obchodovať na sekundárnom trhu. "Sekundárny nákup sprostredkuje banka na základe zmluvy s klientom na Burze cenných papierov v Bratislave," vysvetľuje Katarína Kadašiová z odboru marketingu a vonkajších vzťahov OTP Banky Slovensko. "Zo strany súkromných investorov je záujem o HZL skôr nízky, a to na primárnom aj sekundárnom trhu," konštatuje hovorkyňa HVB Bank Andrea Kollárová. Aj podľa Soboliča sa väčšina obchodov na sekundárnom trhu zrealizuje medzi inštitucionálnymi investormi. Záujem o HZL potvrdzuje aj portfóliový manažér Winterthur DSS Erik Osuský. "Hypotekárne záložné listy tvoria tri percentá z nášho majetku," dodáva.

Kupovať alebo nie?
Hypotekárny záložný list napriek svojej dobrej bonite má aj svoje nevýhody. Patrí k nim najmä relatívne vysoká vstupná investícia a nízka likvidita, teda možnosť dlhopis predať pred lehotou splatnosti. Väčšina investorov ich totiž drží do splatnosti. Kúpa jedného HZL vyjde spravidla na 100 000 alebo jeden milión korún, aj keď VÚB banka vydala záložné listy v hodnote 10 000 korún. "Vzhľadom na špecifický stav slovenského kapitálového trhu a jeho nízku likviditu, predovšetkým pri akýchkoľvek neštátnych emisiách, nie je možné bežným investorom jednoznačne odporúčať kúpu HZL," konštatuje Kollárová. Ďalej však dodáva, že ich bonita sa takmer rovná štátnym dlhopisom a ponúkaný výnos mierne presahuje aktuálnu trhovú úroveň ponúkaných výnosov zo štátnych dlhopisov.