Prebudenie z amerického sna

Katastrofy takmer globálnych rozmerov sú opísané v najstarších knihách ľudstva. O svetových potopách sa možno dočítať v Biblii, Epose o Gilgamešovi či v Platónovom dialógu Timaios. Sodoma a Gomora bola zničená preto, lebo ľudia podľahli zvrhlosti. Potopa, z ktorej vyviazol len Noe s rodinou a s menšou zoologickou záhradou, postihla ľudstvo pre jeho neposlušnosť. Babylonskú vežu Jahve zrútil preto, lebo ľudia si mysleli, že budú ako bohovia... Priemyselná revolúcia boha odsunula na vedľajšiu koľaj a na jeho miesto postavila človeka. V polovici dvadsiateho storočia človek stratil aj poslednú pochybnosť o tom, že je pánom prírody. Postavil mohutné hrádze, omotal zemeguľu železom, presmeroval toky riek. Technika vyzbrojila človeka pocitom nezraniteľnosti. A to nielen človeka sovietskeho, ktorý dnes už navždy patrí minulosti, ale aj človeka amerického, ktorý štafetu kultu nezničiteľnosti donedávna ešte hrdo niesol ďalej.
Deň po... a predtým
Hurikán Katrina, ktorý pred tromi týždňami znivočil New Orleans, bol pre Američanov rovnako veľkou, ak nie ešte väčšou trhlinou na "národnom" sebavedomí ako 11. september 2001. V oboch prípadoch sa o znásobenie dôsledkov katastrofy výrazne pričinila nespoľahlivosť ľudského faktora. Pri teroristických útokoch na Svetové obchodné centrum a Pentagón zlyhali predovšetkým bezpečnostné zložky, komunikácia a technika. V prípade prírodného živlu sa na konečnom vyznení skazy podieľalo viacero aspektov.
Začnime politikou. Hurikán sám osebe nebol taký ničivý ako to, čo nasledovalo po jeho doznení. Do ulíc New Orleansu sa dovalila voda preto, lebo hrádze, chrániace mesto pred jazerom Pontchartrain, si už dlhší čas vyžadovali investície. Bushova administratíva síce schválila nejaké financie na povodňovú ochranu, no tie predstavovali len polovicu potrebnej sumy. Ruku k dielu priložili aj miestni politici, ktorí podľa analytikov nie sú schopní uvažovať v dlhodobých perspektívach. Darmo šéf Federálnej agentúry na riadenie záchranných prác Michael Brown upozorňoval na vypracovanie stratégií pre riziko veľkých katastrof, politici sa väčšmi sústredili na čoraz fiktívnejší boj proti terorizmu. Nakoniec sa z Browna stal hlavný obetný baránok za všetko, v čom vláda schybila.
Lekcia zo zemepisu
Ďalší z faktorov, ktorý prispel k znásobeniu katastrofy, je geografická poloha New Orleansu. Leží v oblasti s častým výskytom hurikánov. Novšie štvrte polmiliónového mesta ležia miestami až tri metre pod úrovňou mora. Potom je tu blízkosť slaného jazera Pontchartrain a rieky Mississippi. Systém hrádzí, ktorý chránil mesto pred vodou z jazera, znemožňoval usadzovanie naplavenín z rieky v močariskách. Tie kedysi slúžili ako nárazníková zóna proti hurikánovým vlnám z jazera. Hrádze tentoraz nápor šesťmetrových vĺn Katriny nevydržali, a tak sa osemdesiat percent mesta ocitlo pod vodou... Zle zvolená poloha mesta, ktorá si neskôr vyžiadala zásahy do prírody, priam volala po nejakej katastrofickej udalosti. Paul Kennedy v knihe Svet v 21. storočí píše, že ak by sa pod vplyvom globálneho oteplenia zvýšila hladina oceánov o meter, Spojené štáty by prišli takmer o 50-tisíc štvorcových kilometrov územia...
Čakanie na povodeň
Ostatne, koľko je na svete miest s polohou aspoň takou rizikovou, akú má New Orleans? Napríklad také Holandsko. Aký nápor sú schopné vydržať jeho hrádze, ak sa v najbližšom období bude zvyšovať hladina oceánov? A čo ak sa ľadovce budú zvyšovať rýchlejšie, než ako sa predpokladá? Alebo Benátky. Na jednej strane ich ohrozuje voda, na druhej trasľavé lagúny, ktoré čoraz ťažšie znášajú hmotnosť kamenných palácov. Alebo také San Francisco. Bledá tvár vybudovala najkrajšie americké mesto v lokalite, ktorej sa už domorodí obyvatelia vyhýbali. Pod mestom sa ťahá tektonický zlom. Ulice San Francisca čakajú na deň D...
Po príklady rizikových oblastí však netreba chodiť za hranice. Na Slovensku sú mestá na Dunaji ohrozované už každoročne. A vlastne väčšina ľudských obydlí, ktoré sa nachádzajú v údoliach, môžu počítať buď s rozvodnenými potokmi a riekami, alebo s prívalmi bahna a zosuvmi pôdy. Koľko miest na Slovensku je vybudovaných na skalnatých kopcoch, ako napríklad v Taliansku? Človek je nepoučiteľný.
Made in USA
Tropická búrka v New Orleanse však nezničila len 150-tisíc domov a nespôsobila len straty na životoch a psychické traumy, ale zmyla aj neveľmi odolný civilizačný náter. Udalosti v New Orleanse totiž "v malom" ukázali, čo buble pod ľúbivou pokrievkou západnej civilizácie. Dobré mravy, slušné spôsoby, sebaovládanie, náboženské princípy - to všetko sa v okamihu vytráca, keď je v hre život a keď sa "nikto nepozerá". Po kresťanských spôsoboch Ameriky ani chýru, ani slychu. Besnenie prírodných živlov v uliciach New Orleans vystriedalo besnenie podsvetia. Len čo búrka stíchla, vypukla anarchia, mesta sa zmocnili zločinecké gangy. Kradlo sa, vraždilo, znásilňovalo. Kradli sa nielen potraviny, ale aj šperky z klenotníctiev. V meste, kde v zatopených uliciach plávali mŕtvoly. Strieľalo sa, ale nielen na sokov, ale aj na záchranárov.
Trampoty bieleho muža
Sexuálne násilie sa páchalo nielen na ženách, ale aj na deťoch. Mesto si na chvíľu prisvojili tí, ktorí nemali čo stratiť. Narkomani, drobní zlodeji, bezdomovci. Ich obeťami sa zasa stali tí, ktorí nemali peniaze na to, aby z mesta pred hurikánom odcestovali. Mútna voda v New Orleanse vyplavila na svetlo sveta to, čo sa zametá pod koberec: dlhodobo neriešené problémy chudoby a rasizmu. A svet uvidel, že americký liek na tieto neduhy ešte stále zaváňa potemkinizmom. Tlačové agentúry uverejnili dve veľmi podobné fotografie: na jednej vynáša z obchodu potraviny biely muž, na druhej čierny. Text pod prvou z nich naznačuje, že beloch bojuje o prežitie, text pod druhou tvrdí, že černoch "vyraboval miestny obchod s potravinami..."
Kráka cesta do pekla
Pod tragickú neprehľadnosť situácie v New Orleanse sa podpísal ešte jeden faktor. Ako na to upozornil v televíznej debate maďarský etológ Vilmos Csányi, ukázalo sa, že výchova k bezhraničnému individualizmu má svoje veľmi nebezpečné stránky. Nedostatok solidarity, absencia morálnych zábran, nulová empatia, neschopnosť komunikácie a kooperácie. Záchranári majú najväčšie problémy s tými, ktorí odmietajú zatopené mesto opustiť. Skrývajú sa a nechcú pochopiť, že obsah vody, ktorá ich obklopuje, desaťnásobne prekračuje povolenú normu baktérií. Oni majú vlastnú, tvrdošijnú predstavu o tom, ako ďalej. Ozaj, akú perspektívu im ponúka svet mimo ich obydlia? Bezdomovectvo? Chudoba je veľký pán. A keď sa spojí s panikou... Bezohľadnosť prejavovali nielen zločinci v uliciach vyľudneného mesta, ale aj mnohí z tých, ktorých prichýlil houstonský štadión Astrodome. Kradlo sa totiž aj tam a kradli sa šaty, osobné veci, skrátka všetko, čo na chvíľu zostalo bez dozoru. Pred jedným peklom sa zachránite len preto, aby ste rovno vhupli do ďalšieho.
Volanie divočiny
V Európe sa hurikány nevyskytujú. Podľa klimatológov ani nehrozí, že by sa v našich poveternostných podmienkach niekedy udomácnili. To však ešte neznamená, že situácia, v akej sa ocitol New Orleans, sa nemôže kedykoľvek a kdekoľvek v Európe, za "asistencie" iných prírodných živlov, zopakovať. Ako sa budeme správať my? Ocitneme sa aj my v bezútešnej sieti utkanej z krátkozrakosti politikov, chamtivosti, egocentrizmu, mudrlantstva, rasovej a etnickej neznášanlivosti? Ako zareagujú "spodné vrstvy" spoločnosti, keď prestanú platiť normy a princípy bežného života? Najtrpkejšie na celej katastrofe nie je vyčíňanie zločincov a asociálov. Ale to, ako sa "slušní ľudia" dokážu švihnutím čarovného prútika zmeniť na bezohľadné dravce. Znamená to azda, že slušnosť dosiaľ len predstierali? Znamená to, že civilizovanosť je len bublina, ktorá kedykoľvek môže prasknúť?
Koniec kovbojov
Hurikán dokázal, že to, čo malo človeka posilniť - teda samostatnosť a sebavedomie - ho nakoniec oslabilo. Vonkoncom pritom nejde len o Spojené štáty. Tak, ako útok na Dvojičky bol útokom na hodnoty západnej demokracie, aj hurikán Katrina spochybňuje správnosť a odolnosť našej civilizácie. Katastrofy však nie sú božím trestom, ale dôsledkom krátkozrakého ľudského konania. Podľa Kennetha Bouldinga, autora eseje Ekonomický systém kozmickej lode Zem, problém ľudstva spočíva v tom, že sa správa ako kovboji na nedozerných pláňach, zatiaľ čo Zem je skôr kozmický koráb s jemne vyváženým systémom uchovávajúcim život.