Investujete svoje úspory v podielových fondoch?
-- Tým, že v tejto oblasti pracujem a rozumiem jej, samozrejme, investujem cez podielové fondy.
Ako by ste seba charakterizovala ako investora?
-- Som dynamický investor, rada investujem do akcií. Aj keď v súčasnosti ma trošku obmedzuje hypotéka, kvôli ktorej potrebujem mať určitú likviditu, takže väčšinu investícií mám v dlhopisoch a na peňažnom trhu.
V domácnostiach často spravujú peniaze ženy. Majú pre to väčší cit alebo prirodzený talent?
-- Ťažko povedať (smiech). Ale mužov to viac baví, investície sú pre nich určitý typ hračky. Podľa mojich skúseností sa napríklad o cenné papiere viac zaujímajú práve muži.
Tak prečo ste sa vy ako žena rozhodli vstúpiť do tohto sveta?
-- Skončila som Strojnícku fakultu STU v Bratislave a keďže v tom čase sa strojárske podniky zatvárali, videla som svoju budúcnosť v ekonomickej sfére. Začínala som ako obchodník s cennými papiermi, čo pre mňa po čase už nebolo zaujímavé. Skôr som sa pozerala na možnosť spravovať peniaze investorov dlhodobo. ČSOB Asset Management sme zakladali len pred dvoma rokmi, biznis podielových fondov má veľkú perspektívu, práca ma veľmi baví a chcela by som v nej pokračovať.
Slováci však stále dôverujú najmä klasickým formám sporenia na termínovaných účtoch či vkladných knižkách. Čomu to pripisujete?
-- Náš investor je zatiaľ veľmi citlivý na výkonnosť a potrebu likvidity. Ešte nemá historické skúsenosti a dostatok informácií o tom, že netreba podliehať panike a zbavovať sa investícií pri prechodných poklesoch. Neprešiel totiž dostatočne dlhý čas, aby ľudia získali s podielovými fondmi skúsenosti. Svoju úlohu zohrali aj banky ponukou garantovaných vkladov viazaných na výnos akcií.
Postupne sa však aj Slováci oťukávajú v peňažných trhoch, ktoré sú najbližšie klasickým vkladom, záujem bol aj o dlhopisy. Skúsenosti už v menšej miere majú aj s akciami a so zmiešanými fondmi, veľký úspech majú zaistené fondy. Momentálne je podľa našich prepočtov v podielových fondoch zhruba dvadsať percent úspor, počas siedmich až desiatich rokov by toto číslo malo stúpnuť zhruba na štyridsať až päťdesiat percent a dostať sa tak na úroveň bežnú v krajinách západnej Európy či v USA.
Aký je typický slovenský investor?
-- Má medzi tridsadsiatimi a štyridsiatimi rokmi a mierne vyššiu mzdu ako je priemer. Nechce investovať dlhodobo, chce mať bezpečnú, ale vysoko výnosnú investíciu. Čiže požaduje niečo, čo z hľadiska finančných zákonov nie je dosť dobre možné. O akcie sa zaujímajú najmä mladí alebo finančne lepšie zabezpečení ľudia. Mnohí akcie vnímajú aj ako hračku a láka ich to až do špekulácií.
Je veľmi dôležité uvedomiť si, na aké obdobie vlastne chcem investovať. Pokiaľ je to len na pol roka alebo rok, môžem investovať aj do dlhopisov, ale vzhľadom na vstupné poplatky a riziko pohybu úrokových sadzieb by som skôr odporúčala peňažný trh. Ale v horizonte dvoch -- troch rokov je to veľmi dobrá investícia.
Okrem riadenia Asset Managementu máte na starosti aj dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Nezaznamenali ste po vyjadreniach predstaviteľov vládnej koalície na účet DSS zvýšené obavy vašich klientov?
-- Zatiaľ sme nič také nezaznamenali. Aj keď určite to u nich nevyvoláva dobrý dojem.
Ako vnímate vytvárajúcu sa atmosféru podozrenia voči činnosti DSS?
-- Určite z toho nie sme šťastní a snažíme sa vyjadrovať proti takýmto názorom. Nepridáva na dôveryhodnosti dôchodkového systému, keď čelní predstavitelia štátu osočujú tento druh sporenia na dôchodky.
Už súčasný zákon presne obmedzuje rozloženie rizika vo fondoch. A investor si môže vybrať, či vstúpi do konzervatívneho fondu, v ktorom sú výslovne investície do peňažného trhu a dlhopisov, alebo, naopak, do rastového fondu. Samotné obmedzenie rizika v zákone je také veľké, že neviem, aké ďalšie obmedzenie by sa ešte mohlo prijať. Práve v tomto bode je zákon napísaný veľmi dobre.
Čo by mohlo nastať, keby sa napriek tomu podmienky na správu peňazí sporiteľov ešte sprísnili?
-- Záleží na tom, akým smerom by sa prípadná novela vyvíjala. Ak by došlo k zníženiu percenta odvodov do druhého piliera, viedlo by to, samozrejme, k prerozdeleniu prostriedkov v prospech prvého piliera. Ten je potrebný, nikto ho nespochybňuje, ale je viac náchylný na zmenu zákonov, nie sú to peniaze v majetku sporiteľov. Vplývalo by to na konečnú nasporenú sumu. V súčasnosti bola takáto zmena zamietnutá, takže sa jej zatiaľ neobávame.
Rovnako sa neobávame preukazovania, že investujeme s odbornou starostlivosťou, že máme risk manažérov, vnútornú kontrolu a také zabezpečenie, aby to bolo v prospech sporiteľa. Ale kontrola by nemala nabaľovať ďalšie a ďalšie kroky. Treba ju vyriešiť tak, aby sa podávanie reportov Národnej banke Slovenska dialo poriadne a bez duplicity. Veľa vecí, ktoré aj teraz posielame do NBS, je totiž duplicitných. Ale pokiaľ bude potrebné ešte viac zabezpečiť preukazovanie odbornej starostlivosti o peniaze klientov, tomu sa žiadna dôchodková správcovská spoločnosť nebude brániť.
A prirovnanie DSS k nebankovým subjektom?
-- To je, samozrejme, nezmysel.
Kto je Tatiana Balážová
Tatiana Balážová absolvovala Strojnícku fakultu STU v Bratislave. Do ČSOB prišla v roku 2000 so skúsenosťami makléra a portfóliového manažéra. Do roku 2004 pracovala v banke v pozícii manažéra pre správu klientskych aktív. Od roku 2005 riadi spoločnosti ČSOB Asset Management a ČSOB, d. s. s., vo funkcii generálnej riaditeľky. V januári sa stala predsedníčkou Predstavenstva ČSOB Asset Management.