Je Slovensko patriarchálna spoločnosť?
-- Naša spoločnosť vykazuje veľa znakov patriarchálnej kultúry, aj keď sa to nie vždy prejavuje viditeľne. Deti dostávajú mená po otcovi, manželka väčšinou preberá meno po manželovi. To sú formálne a viditeľné veci, ktoré niektorí ľudia už riešia inak. Skrytejšie formy patriarchátu sa však prejavujú najmä v rozhodovacích mechanizmoch a v možnosti prístupu k zdrojom.
Prejavuje sa to aj vo verejnej sfére?
-- Vo verejnej sfére je ľahšie viditeľné, aké je zastúpenie mužov a žien v rozhodovacích mechanizmoch, aj ako sú ženy a muži prezentovaní a prezentované. Mýtický, biblický patriarchát sa z vlády otcov zmenil v modernej spoločnosti na vládu bratov a bratstiev, mužských spoločenstiev. Patriarchát sa prejavuje aj prostredníctvom neviditeľných štruktúr. Ich výsledok ale už viditeľný je.
Ako sa zmenili stereotypy v zobrazovaní mužov a žien napríklad v učebniciach?
- Keď sme pre potreby našich publikácií na tému rodovo citlivej pedagogiky porovnávali šlabikáre z 50., 60. a 70. rokov s učebnicami zo súčasnosti, zistili sme, že dnes sú najmä v učebniciach pre celkom malé deti muži a ženy zobrazovaní oveľa rigídnejšie a stereotypnejšie než v minulosti.
Nedávno Česká televízia uviedla dokumentárny seriál Manželské etudy po 20 rokoch od Heleny Třeštíkovej. Z tejto série dokumentárnych filmov okrem mnohých iných mimoriadne zaujímavých vecí, vyplynulo aj to, že v porovnaní s komunizmom sa šance síce rozrôznili, ale platí to najmä pre mužov. Ženy si v diktáte materstva a starostlivosti na jednej strane a diktátu mýtu krásy na strane druhej veľmi ťažko hľadajú model, v ktorom by sa mohli cítiť slobodne.
Ako sa zmenilo reálne postavenie mužov a žien?
- Výskumy na túto tému sa nerobia, iba ak čiastkové. Ako keby na to ani nebola spoločenská objednávka. Výskum by totiž odhalil v tvrdých dátach mimoriadne veľa nepríjemných faktov. Napriek tomu však vieme, že ženy majú výrazne nižšie príjmy, vieme aj to, že sú a aj budú znevýhodnené v dôchodkovom systéme, vieme, že sa ťažko dostávajú do rozhodovacích pozícií aj v prípade, ak majú porovnateľné vzdelanie a prax s mužmi a vieme aj, že neplatenú prácu vykonávajú takmer výlučne ženy a trpia niekoľkonásobnou pracovnou záťažou a aj preto sú na trhu práce sú oveľa zraniteľnejšie než muži. Ženy veľmi dobre vedia, ako ťažko sa dajú tieto prekážky zdolávať. Spoločnosť, v ktorej žijeme, však zväčša akýkoľvek neúspech, vyplývajúci zo štruktúry spoločnosti, hodnotí ako osobné zlyhanie konkrétnej ženy.
Pri pohľade na obrazovku sa zdá, že sa zvyšuje počet mužov, ktorí nezapadajú do zabehanej predstavy tvrdého a silného chlapa. Máte ten istý dojem?
-- Podľa toho, o ktorú oblasť ide, ale v princípe dúfam, že to tak naozaj je. Mám dvanásťročného syna, a tak ma tento problém mimoriadne zaujíma. Aj medzi chlapcami v rôznych skupinách panuje imperatív tvrdej mužskosti, ktorá sa vynucuje fyzickou silou a verbálnou agresivitou, dokonca niekedy aj veľmi silne sexualizovanou. Je to desivé. Ako keby spoločnosť nedávala chlapcom inú možnosť, ako tento stereotypný obraz. V západnej Európe sú mužské roly už dávno diverzifikovanejšie. Rozrôznené sú aj v oblasti kultúry, umenia, len neviem, či si tu dnešní chlapci hľadajú nejaké vzory. Môžem len dúfať. Niekedy sa mi zdá, že tým "mäkkším", jemnejším naozaj ide o život.
V reality shows sme mali možnosť sledovať rôzne tipy "mužskosti"...
-- V Superstar boli na jednej strane ľudia zaľúbení do tvrdého excentrického hulváta, ktorý vystrájal. Ale na druhej strane tam bol ten presladený chlapček, princ, ktorý nemá veľmi čo povedať. Tiež ma prekvapilo také rozlomenie spoločnosti. Ako keby ľudí zaujímali len tie krajné polohy. Je to ale aj problém toho, aká skupina ľudí reality show sleduje. Celospoločenská vzorka to asi nebude, aspoň dúfam...
Po skončení Big Brother sa v tlači objavovali články typu "Hurá, vyhral homosexuál! Aký sme len tolerantní." Je to ale tak?
-- Možno je to signál, že ľudia túžia po väčšej rôznosti, než akú im servírujú médiá. Neviem to presne posúdiť. V Čechách vyhral druhú sériu Superstar rómsky chlapec, u nás bol Róm vo finále. Ale to, že sa niekde objaví Róm a rovno ho nezlynčujú ešte neznamená, že nie sme rasisti.
Mohla by legalizácia registrovaných partnerstiev zmeniť predstavu o tom, ako má vyzerať muž a ako žena?
-- Určite a veľmi výraznou mierou. Homofóbia je postavená predovšetkým na strachu z rozkývania rodových stereotypov. Všetky tvrdenia o tom, že ide o útok na tradičnú rodinu, sú smiešne. Ani v minulosti rodina nevyzerala tak, ako ju maľujú niektorí dnešní tradicionalisti. Práve títo tvrdí muži, ktorí majú takú jasnú predstavu, ako by všetko malo fungovať, sa najviac boja rozkývania rodových stereotypov. Ich svet by sa totiž zrútil. Nevšimli si, že sa už zrútil. Boja sa inej roly ženy, než na akú sú zvyknutí z devätnásteho storočia, boja sa iného imidžu muža. Ich ego je zneistené existenciou mužskej homosexuality a urazené existenciou ženskej homosexuality.