Ľudové peňažníctvo -- pilier finančného systému ČSR

Hlavným cieľom družstva nebola tvorba zisku, ale podpora jeho členov, rozvoj obce alebo regiónu. Peňažné družstvá mali na Slovensku dlhodobú tradíciu. Prvým družstvom na európskom kontinente vôbec bolo práve peňažné družstvo založené predstaviteľom slovenského národného hnutia Samuelom Jurkovičom v dedinke Sobotište roku 1845. Vzhľadom na hospodársko-politické a národnostné pomery však ľudové peňažníctvo Slovenska prešlo do roku 1918 len ranou fázou vývoja. Roku 1918 pôsobilo na Slovensku 262 drobných ľudovo-peňažných ústavov jediného typu, konkrétne úverových družstiev. Ich podiel na sume aktív celého peňažníctva dosahoval iba 3 percentá.
České krajiny vzorom
Po vzniku ČSR sa ľudovo-peňažné ústavy Slovenska dostali do priameho kontaktu s podstatne vyspelejším ľudovým peňažníctvom českých krajín. Tu roku 1918 pôsobilo už 5 642 ústavov štyroch rôznych typov, ktoré sa na aktívach celého peňažníctva podieľali 34 percentami. České krajiny sa stali pre Slovensko vzorom v rozvoji štruktúry, obsahu a metód budovania ľudového peňažníctva. Ďalším pozitívnym faktorom bola finančná, legislatívna a politická podpora vládnych hospodárskych kruhov ČSR, ktoré preferovali oblasť družstevníctva. Osobitný význam mala všestranná podpora vládnej agrárnej strany a osobne jej čelného predstaviteľa Slováka Dr. Milana Hodžu. Agrárna strana budovala rozvetvenú štruktúru ľudového peňažníctva od malých ústavov až po prepojenia na komerčné banky a verejnoprávne peňažné ústavy ako finančnú základňu svojho všade prítomného vplyvu. Podľa českého vzoru sa na Slovensku sformovali štyri typy ľudovo-peňažných ústavov. Rýchlym tempom pokračoval vývoj staršieho typu ústavov, čiže úverových družstiev. Všetky sa dostali pod kontrolu centrály Ústredné družstvo, ktoré už pred rokom 1918 založil M. Hodža. Štát pomohol týmto družstvám prekonať povojnové hospodárske ťažkosti subvenciami 15 mil. Kč. Ich počet sa v medzivojnových rokoch zvýšil na 760 a suma aktív vzrástla zo 69 mil. na 442 mil. Kč.
Mestské sporiteľne
Novým a veľmi úspešným typom ústavov boli mestské sporiteľne, zakladané podľa tzv. sporiteľničného zákona č. 302 z roku 1920. Vznikli v desiatich významnejších mestách Slovenska, najväčšie v Bratislave a Martine. V ďalších piatich mestách pôsobili pobočky sporiteľní českých miest. Tieto ústavy museli zisk použiť na rozvoj mesta a investície do verejnoprospešných pôžičiek so zárukami štátu. Dosiahli najväčší objem vkladov zo všetkých typov ľudovo-peňažných ústavov 714 mil. Kč roku 1937. Najväčší hospodársko-politický vplyv nadobudol nový druh ústavov, charakteristický len pre podmienky Slovenska, roľnícke vzájomné pokladnice. Začali vznikať od roku 1924 z iniciatívy ministra a neskoršieho premiéra M. Hodžu v okresných sídlach za finančnej pomoci štátu. Ich sieť sa rozvetvila do 53 okresných miest. Bilančná suma pokladníc dosiahla 651 mil. Kč, zatiaľ čo u Tatra banky, ako najvýznamnejšej obchodnej banky Slovenska, predstavovala v roku 1938 len 508 mil. Kč. Štvrtou zložkou ľudového peňažníctva boli živnostenské úverové ústavy. Na konci 20. rokov tvorili systém 67 ústavov so zverenými prostriedkami 68 mil. Kč.
Obchodné banky
Úspešný vývoj ľudového peňažníctva od polovice 20. rokov kontrastoval s nepriaznivou situáciou obchodných bánk. Napriek štátnej pomoci sa obchodné banky ťažko vyrovnávali s veľkými stratami v dôsledku hospodárskej krízy na začiatku 20. rokov. Po neúspešných transakciách v priemysle a veľkoobchode komerčné banky čiastočne obnovili ľudovo-peňažný charakter obchodnej činnosti, čím sa dostali do ostrej konkurencie s ľudovým peňažníctvom, najmä s mestskými sporiteľňami a s roľníckymi vzájomnými pokladnicami. V konkurenčnom boji viedli jednoznačne ľudovo-peňažné ústavy s výhodnejšími úrokmi, lepšie organizovanou štruktúrou, s dôveryhodnejším vedením, účinnejšou propagáciou a s väčšou podporou vlády a čelných politických strán. Rozdiely sa ešte prehĺbili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929 - 1933, keď bankovníctvo Slovenska upadlo do patovej situácie, zatiaľ čo ľudové peňažníctvo vyšlo z krízy posilnené a zachránilo celú úverovú sústavu pred kolapsom. Družstevná centrála, Zväz roľníckych vzájomných pokladníc, rozvinula kapitálovú expanziu do komerčných bánk a priemyslu. Do roku 1937 sa podiel ľudového peňažníctva na sume aktív úverovej sústavy zvýšil na 38 percent v podmienkach Slovenska a na 54 percent v českých krajinách.