Maďarsko s najväčšou pravdepodobnosťou už nedokáže splniť do roku 2008 všetky záväzné podmienky na prechod k euru. Podľa vývoja ekonomiky to vlastne ani nie je reálne. Nehľadiac na to, že staronový premiér Ferenc Gyurcsány a minister financií János Veres po volebnom víťazstve socialistov celkom vážne presviedčali verejnosť, že nový vládny program Nová rovnováha je zameraný práve na dosiahnutie potrebných kritérií pred zavedením európskej meny už o dva roky.
Realita je oveľa horšia a v príkrom rozpore so sľubmi vládnych politikov. A tak sa v Maďarsku už takmer vôbec nehovorí o roku 2010 ako poslednom plánovanom termíne na zapojenie do eurozóny. Polemiky domácich ekonómov a zahraničných analytikov sa vedú už najmä o tom, či to súčasná ľavicovo-liberálna koalícia na základe doterajších negatívnych skúseností z jej hospodárskej politiky dokáže premeniť na skutočnosť aspoň v roku 2012 alebo dokonca až v roku 2014. Výnimkou však nie sú ani názory, že eurom sa môže platiť v Maďarsku ešte neskôr. Zlepšiť nelichotivú situáciu má vypracovanie nového konvergenčného programu, ktorý má Budapešť začiatkom septembra poslať do Bruselu. Obsah tohto dokumentu sa však už v závere minulého týždňa dostal na verejnosť a neveští nič dobré. Síce sa v ňom neuvádza nový termín na zavedenie eura, avšak bude to určite až po roku 2010. Vláda pritom naďalej drží verejnosť a trhy v neistote, čo nepriaznivo vplýva aj na vývoj kurzu národnej meny. Ten sa v piatok opäť po čase priblížil k úrovni 280 forintov za euro.
Návrh programu ráta s tým, že podiel deficitu verejných financií v tomto roku dosiahne až 10,1 percenta hrubého domáceho produktu. Dvojciferná úroveň rozpočtového schodku by bola vlastne prvý raz od spoločensko-politických zmien v krajine pred šestnástimi rokmi. Premiér ešte nedávno tvrdil, že verejný deficit by mal byť na hranici okolo ôsmich percent. V ďalších rokoch by mal schodok klesať a k trom percentám by sa mal priblížiť až v roku 2009.
Pokiaľ ide o vyhliadky vývoja inflácie, tá má v tomto roku zostať pod štyrmi percentami, no už v budúcom sa v dôsledku vyšších daní a odvodov počíta s jej nárastom na 5,5 percenta. Až potom by sa mohla postupne znižovať tak, že v rokoch 2008 i 2009 by sa mala pohybovať na úrovni troch percent, požadovanej z hľadiska splnenia eurokritérií.
Najhoršie to vyzerá so zadlženosťou štátu. V tomto roku sa má zvýšiť na 67,3 percenta HDP, o dva roky neskôr by sa mala vyšplhať až na rekordných 72,2 percenta. Požadovaná úroveň vo výške 60 percent, ktorá bola v krajine ešte pred troma rokmi po návrate socialistov a liberálov do vlády, by sa tak mohla stať realitou až v priebehu niekoľkých rokov. A tento faktor zrejme najviac ovplyvní termín budúceho vstupu Maďarska do eurozóny.