V posledných rokoch sa herec Marián Zednikovič z javiska trochu vytratil. Svoj pracovný čas vo veľkej miere venuje príprave Letných shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade. Na svoj shakespearovský projekt, v ktorom dostávajú priestor českí a slovenskí herci, je hrdý. Tvrdí, že by si pokojne mohol ako taký vicišpán chodiť po hlavnom meste so založenými rukami s vedomím, čo dokázal. A aj by mu to stačilo. (Eva Andrejčáková, SME)
Absencia filmových komédií je špecifickým znakom slovenskej kinematografie. V 80. rokoch ku komediálnej tvorbe inklinoval najviac Dušan Rapoš. Jozef Slovák a Jozef Heriban artikulovali záujem o oslovenie masového publika v scenáristickom debute Utekajme, už ide! (1986). V ich režijnom debute Dávajte si pozor! (1990) opäť vystupuje hlavný hrdina z prvej komédie, znovu ho hrá Marián Zednikovič. Jadro zápletky: kto bol v komunizme odpočúvaný, teraz sám odpočúva. Lenže nie z politických dôvodov, ale zo žiarlivosti. (Dejiny slovenskej kinematografie)
Vlastný príbeh sa odvíja od prvého veľkého entré - šábesovej ryby. V bravúrnej súhre dvoch hlavných hrdinov, Marián Zednikovič a Zita Furková, plnej váhavosti, odmĺk a milých, takmer familiárnych momentiek sa dozvieme, že títo dvaja "rasovo" odlišní ľudia sú si vlastne rodinne blízki, navzdory "kódexu" jednej krvi. (Miro Procházka, Slovo)
Prvé Letné shakespearovské slávnosti sa uskutočnili pred deviatimi rokmi na Pražskom hrade. Akciu, ktorej renomé a popularitu pomáhali budovať aj slovenskí divadelní umelci, zaradili medzi popredné udalosti letnej kultúrnej sezóny. Svojho času jej atmosfére podľahol aj Marián Zednikovič, herec a umelecký šéf bratislavského divadla Astorka -- Korzo ´90, ktorý sa vzápätí podujal časť predstavení Letných shakespearovských slávností preniesť do Bratislavy. (Teatrožurnál)
Myslím, že slovenskí herci, ktorí boli obsadení v rozhlasovom Pánovi Prsteňov (Marián Zednikovič v úlohe Glorfindla ) sa naozaj posnažili, celkovo to podľa môjho názoru bolo spravené veľmi originálne a pútavo, aj keď pre človeka, ktorý Pána Prsteňov nečítal, to bude asi ťažšie na pochopenie. Ale tak už to býva -- klasiku by si mali prečítať všetci. Už v susedných Čechách sa táto nahrávka stala takou populárnou, že ľudia si medzi sebou vymieňajú nahrávky tejto dramatizácie. (www.slovakradio.sk)