Neustále rastúce ceny ropy nevplývajú iba na peňaženky motoristov prostredníctvom drahších pohonných látok. Táto strategická surovina je v pozadí čoraz väčšieho množstva vecí každodennej spotreby. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je všade okolo nás. Dávno už nie je iba surovinou na výrobu benzínu a nafty, je základom na výrobu plastov, textilu, asfaltových ciest či priemyselných hnojív. Vplyv vyšších cien čierneho zlata preto pociťuje aj ekonomika krajiny. Bezprostredným prejavom sú vyššie prepravné náklady podnikov, čo sa následne odzrkadľuje v cenách tovarov a služieb pre konečných spotrebiteľov. "Z hľadiska firiem je dôležitá stabilita cien energií pre plánovanie výdavkov. Veľké výkyvy cien ropy im to sťažujú. Rast slovenskej ekonomiky by však súčasné ceny ropy nemali spomaliť," uviedol Marek Gábriš, analytik ČSOB. Zdražovanie energií vo všeobecnosti zvyšuje infláciu a zhoršuje bilanciu zahraničného obchodu, keďže za rovnaký objem dovezených tovarov sa platí viac. Z toho následne vyplýva tlak na oslabovanie koruny.
Slovensko je od ropy závislejšie ako iné krajiny
"Vysoké ceny ropy a ropných produktov ovplyvňujú ekonomiku tým viac, čím je od nej závislejšia. Vyspelé krajiny však dokážu tento cenový vývoj absorbovať. Na tvorbe domáceho produktu sa totiž spotreba ropy podieľa oveľa menej (2 -- 3-krát) než tomu bolo pred 20 -- 30 rokmi. Dokázali totiž prispôsobiť štruktúru ekonomiky na nižšiu energetickú spotrebu rozvojom služieb a ľahkého priemyslu," tvrdí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Slovensko je však v porovnaní so zahraničím od dovozu energií viac závislé ako väčšina iných krajín. Je totiž čistým dovozcom ropy. "V rámci spotrebného koša harmonizovanej inflácie majú u nás energie najvyššiu váhu z krajín Európskej únie. Zatiaľ čo v krajinách EÚ je to deväť percent, na Slovensku tvoria energie až 19 percent). To znamená, že ak rastie cena ropy na svetových trhoch, na našu infláciu to má po premietnutí do konečných cien výraznejší dosah ako v prípade iných krajín," tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. S rastúcou životnou úrovňou by sa podľa neho mal podiel nákladov, ktoré Slováci vynakladajú na produkty súvisiace s ropou a energiami, postupne približovať k Európskej únii. "Spotreba energií by mala rásť pomalšie ako v prípade služieb či luxusnejších tovarov," dodáva. "Ten, kto stráca v dôsledku vysokých cien ropy, je ten, kto ju nemá, musí ju dovážať a draho za ňu platiť, nemá žiadne medzinárodne konkurencieschopné produkty a ani nie je objektom následných finančných reinvestícií príjmov krajín exportujúcich ropu. To určite nie je prípad Slovenska," dopĺňa Senkovič.
Drahá ropa otvára cestu alternatívnym zdrojom
Keďže ekonómovia sa zhodujú na tom, že obdobie lacnej ropy sa už skončilo, drahé energie otvárajú priestor pre rozvoj alternatívnych zdrojov energií. Z hľadiska obyvateľov bude čoraz viac rásť význam investícií do zatepľovania budov, energeticky menej náročného spôsobu vykurovania, prípadne úspornejších áut.
Produkty, ktorých základom je ropa:
˙Pohonné látky
˙Plasty
˙Textil
˙Asfalt -- cesty
˙Pesticídy
˙Zdroj energie v priemysle
˙Priemyselné hnojivá
˙Farmaceutický priemysel