Netopiere sú jediné aktívne lietajúce cicavce. Rad ďalších cicavcov síce lieta tiež, ale využíva pasívny, kĺzavý let pomocou blán medzi telom a končatinami. Netopierie krídla tvorí blanitá membrána s opornou konštrukciou predĺžených prstov predných končatín. Lee Niswander z Coloradskej univerzity v Denveri (USA) s kolegami zdôraznil, že aj najstaršie známe fosílie netopierov anatomicky vyzerajú presne ako ich dnešné náprotivky. Zistili, že dĺžky tretieho, štvrtého a piateho prsta netopierov, hlavných opôr krídel, sa v pomere k veľkosti tela za 50 miliónov rokov nezmenili. Navyše prechodné formy medzi netopiermi a ich predkami, myšovitými cicavcami, vo fosílnom zázname chýbajú. Evolúcia blanitých krídel na predných končatinách a aktívneho letu, hlavného znaku netopierov, teda musela byť rýchla. Niswanderov tím porovnal embryonálny vývoj istého plodožravého netopiera a najpríbuznejšieho cicavca, myši. Po utvorení kĺbov predných končatín majú obidva rovnako veľké prsty. No netopierom sa potom dramaticky rozmnožia a diferencujú chrupkové bunky, čo ich prsty značne predĺži. Je za tým prudké zvýšenie aktivity génu, produkujúceho bielkovinu Bmp2, dôležitú pri vývoji kostry cicavcov. Vznik netopierov ako novej veľkej skupiny cicavcov tak zrejme sprevádzala jednoduchá vývojová zmena, aktivizujúca jediný gén. Očividne sa ujala.

Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA z 25. apríla 2006