1938

29. --- 30. septembra
Rokovania v Mníchove medzi Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a Talianskom. Podpis tzv. Mníchovskej dohody, na základe ktorej malo Československo odstúpiť časť území Nemecku i Maďarsku, v druhom prípade mali o územiach rozhodnúť bilaterálne rokovania, resp. arbitráž.

5. októbra
Abdikoval prezident ČSR Eduard Beneš.

6. októbra
Žilinská dohoda
V Žiline sa stretol výkonný výbor HSĽS spolu so zástupcami ostatných väčších politických strán na Slovensku. Schválili takzvanú Žilinskú deklaráciu, ktorou vyhlásili autonómiu Slovenska.
Jozef Tiso bol vymenovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.

7. októbra
Vznik autonómnej vlády.
Tiso sa stáva predsedom vlády a ministrom vnútra.

9. októbra
V Komárne sa začali rokovania zástupcov ČSR a Maďarska o odstúpení území južného Slovenska Maďarsku na základe Mníchovskej dohody. Keďže sa delegácie nedohodli, maďarská strana sa rozhodla obrátiť na veľmoci.

2. novembra
Viedenská arbitráž -- zástupcovia Nemecka a Talianska vo Viedni rozhodli o pripojení juhu Slovenska k Maďarsku.

30. novembra
Prezidentom ČSR sa stáva bývalý predseda Najvyššieho súdu Emil Hácha, vymenuje novú československú vládu.

18. decembra
Voľby do autonómneho snemu Slovenskej krajiny. Jednotná kandidátka HSĽS-Strany slovenskej národnej jednoty získala 97,5 percenta hlasov.

1939

31. januára
Založenie Slovensko-nemeckej spoločnosti. Jej predsedom sa stal Alexander Mach.

6. marca
Predsedníctvo slovenskej autonómnej vlády a snem sa uzniesli, že pripúšťajú postupné budovanie samostatného štátu, ale sú proti jeho okamžitému vyhláseniu.

7. marca
Nacistický politik Arthur Seyss-Inquart rokoval v Bratislave s Jozefom Tisom a urgoval vyhlásenie samostatnosti Slovenska.

10. marca 1939
Centrálna vláda v Prahe tvrdo reaguje na separatistické tendencie Slovenska. Armáda ČSR zosadzuje autonómnu vládu. Na Slovensku je vyhlásený výnimočný stav.

13. marca
Hitler si pozýva zosadeného predsedu slovenskej autonómnej vlády Jozefa Tisa do Berlína. Predloží mu dve možnosti riešenia budúcnosti Slovenska: Buď sa rozdelí medzi Maďarsko a Poľsko, alebo vznikne samostatný Slovenský štát.

14. marca
Zasadanie slovenského snemu, ktorý Tiso oboznámil o rokovaní s Hitlerom a uvedených alternatívach. Všetci poslanci hlasovali za vyhlásenie samostatnosti.

15. marca
Emil Hácha odcestoval do Berlína, kde mu Hitler oznámil, že začleňuje Čechy a Moravu do tretej ríše.
Alexander Mach sa stal hlavným veliteľom Hlinkovej gardy.
Maďarsko uznalo Slovenský štát. Bolo po Nemecku prvou krajinou, ktorá tak spravila, postupne samostatné Slovensko uznalo 27 štátov.

23. marca
Predstavitelia Nemecka a slovenského štátu v Berlíne podpísali zmluvu o ochrannom pomere s platnosťou na 25 rokov. Nemecko sa zaviazalo chrániť politickú nezávislosť a územnú celistvosť Slovenska. Slovensko sa zaviazalo organizovať svoje branné sily a zahraničnú politiku v súlade so záujmami Nemecka.
V ten istý deň maďarská armáda zaútočila z obsadeného územia Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko. Jej postup zastavili dobrovoľníci Hlinkovej gardy a príslušníci formujúcej sa slovenskej armády.

25. marca
Prímerie medzi Maďarsko a Slovenskom, ktoré v prospech južného suseda stratilo dodatočných 386 štvorcových kilometrov. Na území takto pričlenenom k Maďarsku žilo vtedy okolo 41-tisíc obyvateľov, z ktorých len 309 bolo Maďarov

4. apríla
Vznikla Slovenská národná banka.

18. apríla
Vyšlo prvé vládne nariadenie o vymedzení pojmu Žid a usmernení počtu Židov v niektorých slobodných povolaniach.

Máj
Vznik Komunistickej strany Slovenska. Strana, odštiepená z Komunistickej strany Československa, začína pôsobiť v ilegalite, pod heslom: "Za slobodné Slovensko v oslobodenom Československu."

21. júla
Slovenský snem prijal ústavu prvej slovenskej republiky. Potvrdila sa v nej úloha HSĽS ako vedúcej politickej sily v štáte.

1. septembra
Slovensko sa pripojilo k Nemecku pri útoku na Poľsko, od ktorého sa oficiálne datuje začiatok druhej svetovej vojny. SR získala od Poľska územie s 25 slovenskými obcami, ktoré ešte 20. júla 1920 pripadlo Poľsku.

30. septembra -- 1. októbra
Snem HSĽS, na ktorom sa Tiso stal oficiálne predsedom strany. Predtým zastával funkciu podpredsedu, de facto bol však lídrom strany od smrti predchádzajúceho predsedu Andreja Hlinku 16. augusta 1938.

26. októbra
Slovenský snem zvolil za prezidenta SR Jozefa Tisu. Na uvoľnené miesto predsedu vlády nastupuje radikálny Vojtech Tuka.

22. novembra
Milan Hodža založil v exile Slovenskú národnú radu, ktorá bola opozičným odbojovým orgánom k Benešovmu, rovnako exilovému, Československému národnému výboru.

1940

30. januára
Nemecká ríša a SR podpísali dohodu o hospodárskej spolupráci. Takzvaná Zmluva o brannom hospodárstve v praxi znamenala, že SR musí zladiť ekonomiku podľa potrieb tretej ríše.

21. februára
Mach odovzdal Tisovi demisiu na funkciu hlavného veliteľa Hlinkovej gardy. Tiso demisiu nezverejnil.

25. apríla
Snem SR prijal zákon o židovských podnikoch a Židoch zamestnaných v podnikoch, takzvaný arizačný zákon.

21. mája
Tiso prijal Machovu demisiu. Spor vnútri HSĽS medzi konzervatívnym a radikálnym krídlom sa zostruje.

27. -- 28. júla
Rokovania v Salzburgu. Za SR prítomný Tiso, Tuka a Mach, za Nemecko Adolf Hitler a Joachim Von Ribbentrop. Nemecko odvolala Ferdinanda Ďurčanského z postu ministra zahraničných vecí i ministra vnútra. Ministrom vnútra sa stáva Alexander Mach, ministrom zahraničia Vojtech Tuka. Posilnilo sa radikálne krídlo HSĽS.

17. augusta
Mach sa stáva podpredsedom vlády SR.

3. septembra
Z iniciatívy Vojtecha Tuku slovenský snem prijal zákon splnomocňujúci vládu vylúčiť Židov z hospodárskeho i zo sociálneho života.

24. novembra
SR pristúpila k Paktu troch mocností (Nemecko, Taliansko, Japonsko). Logickým dôsledkom tohto kroku malo byť v budúcnosti vypovedanie vojny ZSSR i ostatným nepriateľom paktu.

1941

1. mája
Nový program ilegálnej KSS modifikoval cieľ protifašistického odboja komunistov pod heslom: "Za sovietske Slovensko."

22. júna
Nemecký veľvyslanec v SR H. E. Ludin oznámil Tukovi vyhlásenie vojny medzi Nemeckom a ZSSR. Tuka bez konzultácie s ostatnými ústavnými činiteľmi vyjadril ochotu SR vstúpiť do vojny po boku Nemecka.

23. júna
SR oficiálne vyhlásila ZSSR vojnu. Slovenská armáda sa zapojila do vojnového ťaženia na východnom fronte dvoma divíziami.

9. septembra
Slovenská vláda vydala nariadenie o právnom postavení Židov, takzvaný Židovský kódex. Slovenskí katolícki biskupi protestovali proti nariadeniu osobitným memorandom 7. októbra 1941.

12. decembra
Vláda SR na podnet Tuku vyhlásila vojnu Veľkej Británii a USA.

1942

25. marca
Začali sa deportácie Židov zo Slovenska do nemeckých koncentračných táborov. Pokyn vydal predseda vlády Vojtech Tuka po dohode s Nemeckom bez vedomia prezidenta, parlamentu a ostatných členov vlády. Slovensko bolo prvým štátom, ktorý takto odsunul veľkú časť svojich Židov.

20. októbra
Slovensko zastavilo deportácie po správach o vyhladzovaní Židov. Deportácie sa obnovili v októbri 1944 po príchode nemeckej armády na Slovensko. Celkovo bolo deportovaných 70-tisíc Židov, z toho 67-tisíc zahynulo v koncentračných táboroch.

1943

12. decembra
Eduard Beneš podpísal v Moskve zmluvu na dvadsať rokov o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom. Zmluva garantovala obnovenie československého štátu, ako prvá však legalizovala sovietsku politiku v strednej Európe a vytvorila predpoklady na satelizáciu obnoveného povojnového Československa.

25. decembra
Opozičné politické skupiny, komunisti, bývalí agrárnici a národniari, uzavreli tzv. Vianočnú dohodu o vytvorení spoločného odbojového orgánu Slovenskej národnej rady (1944), ktorá mala vo vhodnej chvíli prevziať politickú moc na Slovensku.

1944

10. apríla
Sovietske vojenské velenie sa rozhodlo rozšíriť 1. československú samostatnú brigádu na území Sovietskeho zväzu na 1. československý armádny zbor (16-tisíc vojakov).

11. augusta
Minister vnútra Alexander Mach vyhlásil na území Slovenskej republiky štatárium s účinnosťou od 12. augusta, namierené proti partizánskemu hnutiu.

21. -- 31. augusta
Partizánska kontrarozviedka v Sklabini nechala popraviť asi sto osôb

27. augusta
Partizáni v Brezne zavraždili poslanca slovenského snemu Františka Slameňa a tri ďalšie osoby. Slovenskí vojaci a partizáni obsadili Ružomberok a zlikvidovali malú miestnu jednotku SS. Začalo sa vraždenie ružomberských Nemcov.

28. augusta
Partizáni postrieľali na dvore kasární v Martine 32-člennú nemeckú vojenskú misiu, ktorá sa vracala z Rumunska. Pod vplyvom tejto a ďalších partizánskych akcií predložil nemecký vyslanec H. E. Ludin prezidentovi Tisovi oficiálny návrh na nemecký vojenský zásah. Tiso súhlasil.

29. augusta
Prvé jednotky nemeckej armády vstúpili na slovenské územie. Minister národnej obrany F. Čatloš v rozhlasovom prejave vyzval obyvateľstvo, aby poskytlo nemeckej armáde pomoc. Veliteľ ilegálneho vojenského ústredia v Banskej Bystrici pplk. J. Golian v rozhlase zverejnil heslo ("začnite s vysťahovaním"), ktoré bolo dohovoreným signálom na rozpútanie ozbrojeného povstania.

31. augusta
Nemecká armádna skupina Heinrici odzbrojila dve slovenské divízie pod vedením generála Augustína Malára, umiestnené na východnom Slovensku. Odzbrojenie sa uskutočnilo bez odporu a znemožnilo, aby sa dve slovenské divízie zapojili do povstaleckých akcií.

1. septembra
Povstalecká divízia Slovenskej národnej rady vydala deklaráciu, že ako jediná je oprávnená hovoriť v mene slovenského národa. Súčasne vyhlásila obnovenie československého štátu.

5. septembra
Prezident Tiso vymenoval novú slovenskú vládu na čele so svojím bratom -- Štefanom Tisom.

8. septembra
Prvý ukrajinský front sovietskej armády spolu s Prvým československým armádnym zborom začali východokarpatskú operáciu s cieľom preniknúť cez dobre vybudovanú nemeckú obranu v Karpatoch na územie Slovenska.

19. septembra
Z východného Slovenska vypravili smerom do Nemecka prvú vlakovú súpravu s nemeckými evakuantmi. 27. októbra Berlín nariadil všeobecnú evakuáciu slovenských Nemcov. Do apríla 1945 opustilo Slovensko asi 120-tisíc príslušníkov nemeckej národnostnej menšiny.

6. októbra
Príslušníci Prvého československého armádneho zboru bojujúci v sovietskej armáde spolu so sovietskymi vojakmi vstúpili na slovenské územie v priestore Duklianskeho priesmyku.

27. októbra
Po dvojmesačných bojoch obsadila nemecká armáda Banskú Bystricu, centrum povstania. V bojoch padlo vyše štyritisíc povstalcov, 15-tisíc bolo zajatých. Veľkú časť povstalcov transportovali do nemeckých koncentračných táborov. Časť z nich sa podarilo od konca novembra 1944 dostať na Slovensko.

1945

3. januára
Mimoriadny súd pri Najvyššom súde v Bratislave, zriadený pod nemeckým nátlakom, odsúdil na smrť v neprítomnosti šiestich vedúcich činiteľov SNP z 29. augusta 1944. Mimoriadny vojenskú súd odsúdil v neprítomnosti sedem osôb.

27. februára
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady o konfiškácii pôdy "Nemcov, Maďarov a zradcov národa".

22. -- 29. marca
Uskutočnili sa moskovské rokovania zástupcov českých politických strán, Eduarda Beneša a Slovenskej národnej rady. Dohodli sa na vytvorení Národného frontu združujúceho všetky politické strany, i na personálnom obsadení vlády povojnového Československa.
Kľúčové kreslá obsadila Komunistická strana Československa. Slovenská národná rada bola uznaná za najvyšší orgán zákonodarnej a výkonnej moci na Slovensku.

4. apríla
Sovietske vojská vytlačili z Bratislavy nemecké jednotky. Obsadzovanie Slovenska sovietskou armádou, Prvým československým armádnym zborom a rumunskou armádou sa skončilo 1. mája. Sovietske bezpečnostné orgány NKVD deportovali z územia Slovenska na nútené práce do Sovietskeho zväzu približne 10-tisíc občanov.
Slovenská vláda a prezident Tiso sa uchýlili do exilu v Rakúsku. Zo Slovenska emigrovalo 10-tisíc Slovákov. Československá vláda vedená sociálnym demokratom Z. Feirlingerom zložila v Košiciach sľub prezidentovi Eduardovi Benešovi.

5. apríla
Československá vláda prijala Košický vládny program.

8. mája
Slovenská vláda uzavrela s veliteľom Tretej americkej armády W. A. Collierom dohodu, ktorou seba i svoju politiku podrobila veliacemu generálovi dvadsiateho zboru Tretej americkej armády a prešla pod jeho ochranu. Bol to posledný právny akt vlády prvej Slovenskej republiky. Dohoda však nebola rešpektovaná a členov slovenskej vlády vydali československému štátu.

9. mája
Sovietska armáda vstúpila do Prahy.

10. mája
Vláda Zdenka Fierlingera prišla do Prahy.

15. mája
Slovenská národná rada vydala nariadenie o retribučnom súdnictve.

2. júna
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady a československá vláda uzavreli tzv. prvú pražskú dohodu o vymedzení kompetencií celoštátnych a slovenských orgánov. Dohoda vymedzila iba celoštátne veci.

21. júna
Prezident obnoveného Československa Eduard Beneš vydal dekrét o konfiškácii a rozdelení pozemkového majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov.