Dôchodková reforma bola pripravená a zavedená do praxe rýchlo, stále sa však o nej málo vie a chýba aj odborná diskusia najmä k problémom súvisiacim s druhým pilierom dôchodkového sporenia. Taký je názor Michaela Petráša z nadácie Friedrich Ebert Stiftung. Aj preto táto nadácia pripravila seminár k makroekonomickým a mikroekonomickým rizikám dôchodkových fondov. Stalo sa tak práve v čase, keď na verejnosti rezonujú problémy s meškaním platieb zo Sociálnej poisťovne (SP) do fondov dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Riešenie toku peňazí od sporiteľov do fondov DSS je podľa Dariny Huttovej, odborníčky na problémy finančného trhu zo spoločnosti Staker, jedným z najväčších problémov legislatívy. "Keďže SP nie je majetkovo ani finančne prepojená so spoločnosťami spravujúcimi peniaze v druhom pilieri, mala by naďalej viesť register poistencov a register zmlúv, v zákone by sa však mala upraviť možnosť priamych vkladov sporiteľov na účty fondov DSS," myslí si Huttová.

Zrušiť investičné limity
Ďalším problémovým okruhom v zákone sú limity na investovanie správcovských spoločností do slovenských cenných papierov a výkon dohľadu nad činnosťou DSS. Podľa Vladimíra Bačišina zo spoločnosti Bačišin/Tkáč na slovenskom kapitálovom trhu sa obchodujú len štátne dlhopisy. Akcie sa na ňom takmer neobchodujú a v blízkej budúcnosti sa vo väčšej miere ani obchodovať nebudú. Na povinných limitoch pre investíciu na slovenskom kapitálovom trhu môže podľa neho najviac zarobiť štát, ktorý vplyvom zvýšeného dopytu o štátne dlhopisy lacnejšie prefinancuje svoj dlh. Aj v krajinách Latinskej Ameriky zavedenie druhého piliera viedlo najmä k masívnemu nákupu štátnych dlhopisov. Likvidita trhu s majetkovými cennými papiermi sa ani tam nezvýšila a podniky nevyužili kapitál z dôchodkových fondov na svoje financovanie. Podľa Huttovej podnety na rozvoj slovenského kapitálového trhu by mali prísť z iných oblastí a prikláňa sa za zrušenie limitov pre investovanie DSS na Slovensku. Podľa nej by správcovské spoločnosti mohli investovať na Slovensku aj do nehnuteľností. Snahy o využitie dôchodkových úspor na rizikové investície na Slovensku podľa predstáv Ministerstva hospodárstva SR Bačišin odmietol.

Dohľad posilniť ľuďmi z praxe
Podľa Huttovej je problémom v druhom pilieri aj výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami. "Zákon spresnil výkon dohľadu nad spravovanými peniazmi a je takmer nemožné zneužitie alebo defraudácia týchto peňazí," uviedla Huttová. Úrad pre finančný trh však podľa nej nedisponuje osobami, ktoré by mali odborné praktické skúsenosti s kapitálovým trhom, ani osobami so skúsenosťami so správou majetku. Aby bol úrad schopný efektívneho dohľadu mal by zamestnávať osoby, ktoré majú v tejto oblasti minimálne trojročnú odbornú prax, tak ako je to aj v prípade štatutárnych zástupcov a vedúcich zamestnancov správcovských spoločností. Je otázne, či situáciu môže podľa nej zmeniť integrácia dohľadu Národnou bankou Slovenska.

Hrubé dôchodkové záväzky rozvinutých krajín, v % k HDP
Rok	USA	Japonsko	Veľká Británia	Francúzsko	Nemecko	Taliansko
1990	66,6	68,3	43,4	39,5	41,4	11,6
1995	74,2	86,6	60,5	62,9	57,1	132,4
2000	58,7	133,1	55,6	65,2	60,9	120,4
2001	58,7	141,5	50,4	64,5	60,5	117,8
Prameň: OECD Statistics, Finance Fiscal Balances and Public Indebetness – E074 Annex,