Začiatkom osemdesiatych rokov si niektorí investori začali sťažovať, že sa ich peniaze investujú do spoločností, s ktorých podnikateľskou politikou z etických princípov nesúhlasia.
V tom čase niektorí odmietali na protest proti rasovej diskriminácii financovať spoločnosti, ktoré podnikali v Juhoafrickej republike. Šíriaci sa pocit zodpovednosti za správanie firiem a štátov viedol v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom k myšlienke etického investovania. Prvý akciový etický fond s názvom Domini vznikol v roku 1990. Od tohto roku začal počet podobne zameraných fondov rásť. V USA, vo Veľkej Británii a v Kanade, kde etické investovanie dosiahlo najväčší rozmach, sa fondy neskôr úzko špecializovali, aby vyhoveli požiadavkám rôznych sociálnych a náboženských skupín. V USA založili ženský akciový fond, ktorý investuje iba do spoločností, ktoré poskytujú sociálne a ekonomické výhody ženám v zamestnaní. Portfólioví manažéri a tiež investori sú, samozrejme, ženy.
Na veriacu klientelu sa zamerali zase katolícke fondy. Podľa ich zakladateľov sa v Biblii dá nájsť niekoľko veršov, z ktorých vyplýva, že človek by mal rozmnožovať majetok, aby z neho mohol viac rozdať na dobročinné účely, uspokojiť potrebu rodiny alebo šíriť pravdu Božiu. Zakladatelia katolíckych fondov vytýkajú hriešnikom, že sa pri investovaní neriadia Božou radou, ale že závidia susedom, alebo chcú, aby susedia závideli im, že pokladajú investovanie za hru, že milujú peniaze alebo neplánujú, pretože sú leniví. Iné etické fondy začali investovať iba do spoločností, ktoré vyrábajú prírodné potraviny, kozmetiku, ktorá nebola testovaná na zvieratách, obuv a odevy, ktoré sú namiesto zo zvieracej kože vyrobené z umelých materiálov a ďalšie produkty, ktoré nevyužívajú zvieracie prídavky. Dôvodom, prečo v roku 1971 vznikol prvý etický fond, bola nespokojnosť s vojnou vo Vietname. Jeho etickým kritériom bol zbrojný priemysel. V súčasnom období je v USA najrozšírenejším etickým kritériom tabak a alkohol, zatiaľ čo v Európe je v móde životné prostredie a práva zamestnancov. Väčšina fondov spravidla sleduje viac než päť etických kritérií, ktoré však nemusia byť veľmi prísne.
Pokiaľ firmy neprekročia určitý limit obratu pri nepovolenom tovare, fondy si ich môžu zadovážiť do svojho portfólia. Napríklad niektoré etické fondy síce nemôžu nakupovať akcie spoločností vyrábajúcich cigarety, žuvací tabak a tabak do vodných fajok, ale môžu kúpiť akcie firiem, ktoré vyrábajú cigaretové filtre alebo baliace papieriky, pokiaľ obrat pri tomto tovare neprekročí určitú hranicu. Takáto tolerancia sa však týka napríklad aj firiem, ktoré vyrábajú energiu z nukleárnych zdrojov.
Globálny a etický globálny fond
Pochybnosti o etických fondoch existovali už v čase ich vzniku. Niektorí teoretici verili, že etické portfóliá, ktoré sú len malou podmnožinou trhu, dlhodobo nemôžu prekonávať trh, ktorý je sám osebe efektívny. Prvý, kto sa tejto verzii vzoprel, bol pán Moskowitz, ktorý tvrdil, že etické fondy vstrebávajú niektoré dôležité informácie, ktoré široký trh nevie spracovať. Výsledky niekoľkých odborných štúdií v deväťdesiatych rokoch ukázali, že neexistujú zjavné rozdiely vo výkonnostiach akcií firiem, ktoré dodržujú etické kritériá, a firiem, ktoré sa správajú neeticky. Podobné závery sa týkali aj fondov.
Mýtus, že sociálne zodpovedné fondy majú horšiu výkonnosť ako konvenčné fondy, sa podarilo pred dvomi rokmi vyvrátiť odborníkom z Maastrichtskej univerzity. Tí skúmali viac než stovku amerických, britských a nemeckých etických fondov za obdobie od roku 1990 do roku 2001. Preukázali, že rozdiel vo výkonnosti etických a konvenčných fondov nie je štatisticky významný, aj keď nemecké a americké etické fondy zarobili za rovnaký čas menej a britské o niečo viac ako konvenčné fondy. Holandskí odborníci si všimli tiež rozdiel, ktorý vyplýval z investičného zamerania. Nemecké a britské etické fondy relatívne viac investovali do malých firiem. Všetky etické fondy boli tak zameraním viac rastové ako hodnotové. Dôvodom mohol byť podľa autorov fakt, že tradičnými hodnotovými sektormi sú chemický a ťažobný priemysel. Teda tá časť priemyslu, ktorá vo väčšej miere zaťažuje životné prostredie, a teda ktorým sa etické fondy vyhýbajú.
Popri výkonnosti sa obe skupiny teoretikov škriepili taktiež pre riziko. Jeden tábor hovoril, že etické fondy nesú väčšie riziko ako konvenčné fondy. Vychádzali z teórie, že určitý počet náhodne vybratých akcií zlepšuje rozloženie portfólia, a teda znižuje riziko. Výber akcií do portfólií pritom nemôže byť náhodný, pokiaľ je podriadený etickým kritériám. Z jednej staršej štúdie vyplynulo, že portfólio, z ktorého boli vylúčené akcie Juhoafrickej republiky, malo väčšiu kolísavosť (teda riziko) ako trh. Dôvod bojkotovať Juhoafrickú republiku už pominul, ale portfóliá súčasných etických fondov sú ochudobnené o iné krajiny a sektory, bez ktorých môže byť ich kolísavosť vyššia. Pravdepodobne to však nebude o toľko, aby prestal byť o etické fondy záujem.
Etické kritériá
Pokiaľ ide o etické kritériá výberu akcií, potom sú to napríklad tieto:
-- produkty a služby firiem, ktorých akcie boli vybrané do portfólia fondu, prispievajú k bezpečiu a zdravému životnému prostrediu,
-- nesmú poškodzovať životné prostredie,
-- ich celkové správanie sa musí vyznačovať zodpovednosťou voči spoločnosti.
Funkcia v osobnom portfóliu
Z čisto finančného a pragmatického hľadiska by nemalo zmysel rozdeľovať časť prostriedkov určených do globálnych akcií do fondu etického a časť do klasického globálneho fondu. Odporúča sa voľba iba jedného prístupu, a to podľa vlastného presvedčenia. Etické fondy sú tak akciové, ako i peňažné a dlhopisové, takže aj etický investor má možnosť diverzifikovať investičné riziko. Investícia do etického fondu je predovšetkým výrazný duchovný a mravný postoj a až potom technické investičné rozhodnutie. Otázka vhodnosti či nevhodnosti takejto investície je o osobnej filozofii a presvedčení.