Švédsko nepochybne zachytáva najaktuálnejšie prorastové trendy, o čom svedčí aj úspech v informačných technológiách. Spolu s Fínskom je Švédsko jedinou krajinou Európskej únie, ktorá už dnes prekračuje cieľ EÚ pre výdavky na vedu a výskum stanovený na 3 %. Veda a výskum a ich aplikácie vo forme inovácií sú považované za hlavný motor hospodárskeho rastu vyspelých krajín.
Hlavné ekonomické trendy
Ako väčšina najvyspelejších krajín, aj Švédsko dosahuje v uplynulých dekádach slabší ekonomický rast v porovnaní s rozvojovými krajinami. V rokoch 1980 až 2003 rástol HDP v priemere o 2 %. V 50. rokoch to bolo 3,3 % a v 60. rokoch 4,6 %. Počas 80. rokov bol rast HDP podobný ako v ostatných krajinách západnej Európy. Vo viacerých aspektoch sa však švédska ekonomika vyvíjala odlišne.
Nezamestnanosť ostala nízka, kým vo viacerých krajinách narastala. Podporil ju najmä bujnejúci verejný sektor. Ceny a platy rástli rýchlejšie ako kdekoľvek inde, výsledkom čoho je asi o 20 % vyššia cenová hladina, ako je priemer EÚ. Celková zamestnanosť dosiahla v roku 1990 82,6 %, dnes je nad 72 %, pričom cieľom EÚ je dosiahnuť zamestnanosť 70 %. Švédsko je v tomto svetlou výnimkou. Švédsko je takisto jednou z troch krajín EÚ, ktoré sa nebáli otvoriť svoj pracovný trh hneď po rozšírení v roku 2004 a netají sa tým, že to malo pozitívny efekt na ekonomiku.
Ekonomická kríza
Začiatkom 90. rokov postihla severské krajiny ekonomická kríza. Medzi rokmi 1990 až 1993 klesol HDP o 5 %. V rovnakom období dosiahla registrovaná nezamestnanosť 8 %, čo predstavovalo trojročný nárast o 6,5 %. Navyše v tom čase sa viac ako 7 % pracovnej sily podieľalo na rôznych vládou sponzorovaných pracovných a tréningových programoch. Nižšia produktivita a vysoká nezamestnanosť viedli k drastickému zhoršeniu verejných financií. Silnejšiu krízu zažila krajina v 30. rokoch 20. storočia. Ekonomický úpadok prebiehal súčasne ako v ostatných krajinách, jeho rozsah bol však ďaleko vyšší.
Z krízy sa krajina dostala veľmi rýchlo. V rokoch 1993 - 2002 rástla ekonomika priemerne o 3,2 %, k čomu prispel najmä významný rast exportu podporený slabnúcou švédskou korunou, ktorej väzbu na európsku menovú jednotku (ECU) Švédska centrálna banka v roku 1992 zrušila. Mimochodom, Švédsko je tiež v trojici krajín EÚ, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do eurozóny a ponechali si vlastnú menu. Často je tento fakt uvádzaný ako významný dôvod, prečo sa švédskej ekonomike ďalej darí, kým eurozóna skĺzla do vážnych problémov.
Celková zamestnanosť sa v rokoch 1994 - 1997 významne nezmenila, podstatne začala rásť v ďalších rokoch. Celosvetové ekonomické spomalenie v rokoch 2002 - 2003 sa prejavilo aj na švédskom trhu práce, nešlo však o žiadny dramatický scenár, v žiadnom prípade nebol porovnateľný s tým na začiatku 90. rokov. Od roku 2004 je zjavný cyklický nárast, čo sa najviditeľnejšie prejavuje na objeme exportu.
Od polovice 90. rokov prešla švédska ekonomika významnými zmenami. Obnova verejných financií, protiinflačná politika, investície do vzdelávania a globálne vodcovstvo v telekomunikáciách a informačných technológiách patria medzi hlavné dôvody švédskeho ekonomického úspechu. Predpoklady na ďalší pozitívny vývoj sú priaznivé.
Slovensko-švédska obchodná výmena
Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Švédskom narastá veľmi solídnym tempom. Od roku 2000 sa objem exportu aj importu každoročne zvyšuje približne o štvrtinu, aj keď švédsky dovoz na Slovensko predstavuje iba 0,2 % jeho celkového vývozu. Najdôležitejšími vývoznými artiklami sú výrobné stroje, dopravné prostriedky, chemikálie a papier. Švédske nákladné autá (Volvo a Scania) pokrývajú takmer 50 percent slovenského trhu. Záujem prejavuje aj obranný priemysel, ktorý sa chce presadiť pri modernizácii slovenského letectva a radarových obranných systémov. Slovenskému vývozu do Švédska dominujú priemyselné výrobky, nábytok a alkoholické nápoje.
V súčasnosti je na Slovensku asi 50 zastúpení švédskych firiem, ktoré zamestnávajú približne 3 500 ľudí. IKEA má na území Slovenska 4 závody a SCA väčšiu továreň na strednom Slovensku. Výrobca obalových materiálov Nefab otvoril v roku 2005 novú továreň na južnom Slovensku a Sapa AB kúpila začiatkom roku 2006 slovenský závod na výrobu hliníkových profilov. Podľa údajov zo slovenského ministerstva hospodárstva stúpli švédske investície na Slovensku takmer na 100 miliónov eur.
Úspešný sociálny model
Významnou črtou švédskeho hospodárstva je sociálne orientované hospodárstvo. Švédsky sociálny model je často uvádzaný ako príklad úspešnej ľavicovo orientovanej politiky so zameraním na plnú zamestnanosť a silnú úlohu štátu v ekonomike. Tak dobre fungujúci sociálny model je však vo svete skôr výnimkou.
V porovnaní s ostatnými krajinami je Švédsko charakterizované rovnou distribúciou príjmov a bohatstva. Sčasti je to spôsobené veľkosťou verejného sektora, ktorý zamestnáva takmer tretinu pracovnej sily. Verejná spotreba a kapitálové výdavky tvoria až 31 % HDP a verejný sektor distribuuje ďalších 24 % HDP vo forme transferových platieb domácnostiam, ako sú penzie, prídavky na deti a príspevky na bývanie.
Cez systém sociálneho poistenia distribuuje štát doplnkové penzie, ako aj platby zamerané na podporu počas choroby, materskej dovolenky a nezamestnanosti. Samosprávy, respektíve obce, tiež platia sociálne dávky ľuďom s príjmom pod hranicou chudoby. Švédsky systém sociálneho zabezpečenia je univerzálny, povinný a navrhnutý tak, aby chránil životnú úroveň. Je financovaný daňami, ktoré sú vo Švédsku mimoriadne vysoké. Schopnosť krajiny udržať si vysokú úroveň zdanenia je závislá nielen od kvality služieb ponúkaných verejným sektorom, ale aj mobilitou daňového základu( the mobility of various tax bases).
Jedným z dôsledkov narastajúcej internacionalizácie je, že sa výber daní stáva čoraz náročnejší, keďže podnikatelia majú tendenciu sťahovať sa do krajín s nižším zdanením. Ďalším problémom je, že zdanenie vedie k deformácii v ekonomike. Európska komisia sa domnieva, že vysoká cenová hladina môže byť zapríčinená práve nedostatočnou konkurenciou vo viacerých odvetviach, keďže podľa ekonomickej praxe medzi štátom vlastnenými podnikmi sa výraznejšie prejavuje nedokonalá konkurencia.
Okolo 50 rokov sa zdalo, že ekonomika môže fungovať pri vysokom raste, takmer plnej zamestnanosti a jedinečnom systéme sociálneho zabezpečenia. Švédsky model však nedokázal čeliť výzvam prichádzajúcim s dobou a vlastným vnútorným vývojom, takže začiatkom 90. rokov skolaboval. Nezamestnanosť výrazne vyskočila a realitou sa stala aj fiškálna kríza. Pre Švédov to bol dovtedy nepoznaný jav.
Následne prišiel čas na sebareflexiu a začal sa proces zmeny, ktorá pretransformovala Švédsko z monopolistického štátu na krajinu s otvorenými dverami pre spoločnosť blahobytu, kde je štát otvorenejší občianskej iniciatíve, možnosti individuálneho výberu a spolupráci so súkromným sektorom.
| Výbrané ukazovatele | |||||
| 2004 | Výdavky na vedu a výskum (% HDP) | Cenová hladina | Verejný dlh (% HDP) | Miera úspor (% disponibilného príjmu | Saldo bežného účtu platobnej bilancie |
| Slovensko | 0,53 | 54,9 | 42,5 | 6,7 | -0,8 |
| Švédsko | 3,74 | 121,1 | 51,1 | 8 | 5,6 |
| EÚ25 | 1,9 | 100 | 63,4 | ||
| Zdroj: Eurostat, MF SR | |||||
| Daňová zaťaženosť vybraných krajín (pomer celkových príjmov štátu k HDP, 2004) | |
| Litva | 28,7 |
| Lotyšsko | 29,1 |
| Slovensko | 30,6 |
| Poľsko | 34,3 |
| Česká republika | 36,6 |
| Maďarsko | 39,2 |
| EÚ | 40,7 |
| Švédsko | 51,2 |