Mnohí si ani neuvedomujú, akú obrovskú výhodu získavajú krajiny, ktoré prijímajú utečencov. Inovatívni a podnikaví francúzski hugenoti pomohli naštartovať priemyselnú revolúciu vo Veľkej Británii. Vedecký potenciál amerických univerzít zvýšili nemeckí židia utekajúci pred Adolfom Hitlerom. Bez vynikajúcich čínskych a indických podnikateľov by Silicon Valley dnes nebolo tým, čím je.
Federálny technologický inštitút v Zürichu zamestnáva viac nositeľov Nobelovej ceny než ktorákoľvek iná inštitúcia na svete. To nepochybne súvisí aj s tým, že 35 % vyučujúcich pochádza z cudziny. Čo platilo pre Córdobu pred tisícročím, platí dnes pre Kaliforniu: intelektuálne najpodnetnejšími miestami sú vždy križovatky, na ktorých sa stretávajú nadaní ľudia z rôznych kultúr.

Japonský nacionalizmus
Spoločnosť, ktorá nedokáže prilákať mozgy, stagnuje. Napríklad Japonsko -- tamojšia homogenita pomohla vytvoriť hospodársky nacionalizmus, ktorý bol po niekoľko desaťročí motorom krajiny. Dnes však väčšina japonských univerzít, výskumných ústavov a laboratórií trpí myšlienkovou degeneráciou. Ochudobňuje tento proces krajinu, z ktorej mozgy odchádzajú? Nie je to isté. Španielsko opúšťajú talentovaní ľudia päť storočí, hlavne po víťazstve fašizmu v španielskej občianskej vojne. Keď v roku 1975 zomrel generál Franco, nebolo vôbec zrejmé, akým smerom sa krajina vydá, čo potvrdzuje pokus o prevrat z februára 1981. Španielsko bývalo chudobnou krajinou s diktátorským režimom na periférii Európy. A predsa sa v uplynulých dvadsiatich piatich rokoch dokázala zmeniť na prosperujúcu demokraciu. Krajina už "mozgy" nestráca, mnoho talentovaných Španielov sa dokonca vrátilo domov. Ešte dôležitejšie však je, že do Španielska prichádzajú nadaní ľudia zo zahraničia.

Írsko -- vývozca mozgov
V minulosti bolo veľkým vývozcom "mozgov" v pomere k počtu obyvateľov aj Írsko. Bieda a silná kontrola reakcionárskej katolíckej cirkvi nepriali intelektuálnemu životu. To prospelo Británii a Amerike, kde schopní Írovia utekali pred otupujúcim duchovným životom svojej krajiny. Ako to už býva, tí menej odvážni zostali doma. Írsko, ktoré bolo pred dvadsiatimi rokmi na úrovni tretieho sveta, dnes dosahuje vyšší HDP na obyvateľa než bývalá koloniálna metropola. Zelený ostrov sa stal rovnocenným európskym hráčom, ktorý podporuje priame zahraničné investície (vrátane rizikového kapitálu), finančné služby a informačné technológie, čo zvrátilo hrozivý odlev talentov z krajiny.

Taiwanskí technici
Keď v roku 1949 ustúpil Čankajšek z Číny na Taiwan a usiloval sa o udržanie svojho diktátorského režimu, pochopil, že bez posilnenia ostrovnej ekonomiky sa neudrží. Po niekoľko nasledujúcich desaťročí dostával Taiwan od Spojených štátov po Izraeli druhú najväčšiu pomoc, za ktorú mohol poslať na štúdiá do zahraničia svojich najlepších študentov techniky. Dnes si drží svetové prvenstvo, má najviac odborníkov s technickým vzdelaním na tisíc obyvateľov. Až do druhej polovice 80. rokov sa však pre nevľúdne spoločenské, intelektuálne a politické prostredie vracala domov len pätina študentov, ktorí vyštudovali v USA. Taiwan reagoval niekoľkými spôsobmi: novozaloženými technologickými parkami, dereguláciou pre podnikateľov a demokraciou, ktorá nahradila diktatúru. To umožnilo rozvoj osobnej slobody. Vďaka návratu vzdelaných ľudí sa v 90. rokoch dostal Taiwan na špičku v oblasti vyspelých technológií.

Únik talentov prínosom?
Odlev mozgov môže byť prínosom pre prijímajúce a exportujúce krajiny. Ale len vtedy, keď sa smer pohybu raz obráti. Väčšina ľudí totiž uprednostní život doma než by mala žiť v exile. Nakladaná zelenina kimči bude v Pusane vždy lepšia ako v Los Angeles, indická placka čapatí podávaná v Manchestri sa nevyrovná tej v Hajdarábade. To núti štáty, ktoré o schopných ľudí prichádzajú, zlepšiť systém vlády a svojich inštitúcií. Podobné kroky sú najťažším testom úspešných spoločností, preto môže platiť: čím väčší odlev mozgov, tým lepšie.