"Ľudia sa nechcú sami učiť pri prístroji. Chcú sa stretávať s ostatnými, poznať ich a komunikovať s nimi," hovorí Petra van Heeková z oddelenia e-learningu nemeckého inštitútu Fraunhofer Gesellschaft.
Nadšenie síce už opadlo, vízia samostatného učenia však zostala. Nečudo, veď jej príchod v dvadsiatych rokoch predpovedal už sám Edison. Ten zastával názor, že filmy nahradia prednášky. V päťdesiatych rokoch sa to tvrdilo o televízii, v osemdesiatych rokoch o videu. V deväťdesiatych rokoch sa nakoniec presadil počítač, ktorý navzdory kritike a kolísajúcemu záujmu zohráva úlohu vzdelávacieho nástroja aj dnes.
"Počítač môže veľmi dobre doplniť konvenčnú výučbu v triede," hovorí Stefan Münzer, ktorý vo Franhofer Gesellschaft vedie projekt integrovaných publikačných a informačných systémov. Podľa neho tento názor zastáva aj mnoho firiem. Možnosť sprostredkovať znalosti svojim zamestnancom napríklad pomocou internetu využívajú predovšetkým väčšie spoločnosti. Často ponúkajú najrôznejšie učebné portály, kde si môžu pracovníci prehĺbiť svoje znalosti zo vzdelávacích kurzov.
CEZ POČÍTAČ K REMESLU
Skutočnosť, že e-learning je stále "in", potvrdzujú aj najrôznejšie prieskumy. Spoločnosť Berlecon Research Berlin napríklad odhaduje, že obrat na trhu s e-learningom stúpne v budúcich štyroch rokoch o päťdesiat percent. Len v Nemecku by do roku 2005 mali byť jeden a pol až dve miliardy eur. Podľa spoločnosti International Data Corporation by mali výnosy na trhu interaktívneho vzdelávania celosvetovo do roku 2006 vzrásť na 23,7 miliardy dolárov (v roku 2002 to bolo len 6,6 mld. USD).
E-learning odborníci neodporúčajú len na výučbu cudzích jazykov alebo informačných technológií, ale aj na sprostredkovanie znalostí v oblasti podnikového hospodárstva, financií či manažmentu. V Nemecku virtuálnu výučbu využíva napríklad odborná Komora remeselníkov v Cáchach. Ukazuje sa, že e-learning vôbec nemusí slúžiť len "bielym golierom". Na všeobecnú časť skúšky, ktorú treba absolvovať na získanie odborného živnostenského listu, sa pri počítači pripravujú napríklad pekári, optici alebo zubní technici. Pri štúdiu ich podporuje tzv. telecoach, ktorý im prostredníctvom slúchadiel a webovej kamery odpovedá na otázky. Navyše každý deň je so študentmi v kontakte e-mailom a stráži diskusné fóra.
VYPLATÍ SA DODRŽIAVAŤ URČITÉ PRAVIDLÁ
Aj napriek všetkým vymoženostiam, ktoré majú dnešné programy, treba pre optimálny výsledok dodržiavať určité pravidlá. "Mnohí si myslia, že sa zapíšu do virtuálneho kurzu a úspech príde sám. Je to hlboký omyl," hovorí odborník na e-learning Ulrich Bernath.
Prvé pravidlo: najskôr vyskúšať, potom sa rozhodnúť. "Ľudia sa učia efektívnejšie, keď majú k dispozícii rôzne príklady a problémy, ktoré musia aktívne riešiť. Dosiahnuté znalosti môžu neskôr lepšie využiť," hovorí Heinz Mandl, profesor pedagogickej psychológie na univerzite v Mníchove. Práve e-learning by mal používateľom poskytovať tieto výhody - konfrontovať ich s úlohami a najrôznejšími príkladmi. Softvér by mal študentovi navyše poskytovať prehľad, čím všetkým už prešiel a čo sa naučil.
Druhé pravidlo: testujte sami seba. "Z učebno-psychologického hľadiska neexistuje žiadny lepší princíp ako mať priamu reakciu," hovorí psychológ Friedrich Hesse. Každý dobrý program by mal preto obsahovať aj rôzne testy. Odpovede by nemali byť len správne - nesprávne, dobré je rôzne doplňovanie textov alebo otázky s viacerými možnými odpoveďami. Pri vyhodnotení by používateľ mal dostať vysvetlenie a odporúčanie, čo by si mal radšej ešte raz preštudovať.
Tretie pravidlo: menej je niekedy viac. Len preto, že je nejaký program animovaný, obsahuje videosekvencie a vyzerá veľmi dobre multimediálne, nemusí byť efektívny. A keď aj je, tak študenta možno lekcia viac baví a on sám má subjektívne pocit, že sa veľa naučil, objektívny úspech môže byť menší. "Nie je to tak, že by si študenti nič nezapamätali, ale zapamätajú si často to zlé - napríklad, že nejaká figúrka bola pekne nakreslená," hovorí Joachim Hasebrook zo spoločnosti Efiportl, ktorá ponúka kurzy. Experti porovnávajú tieto skúsenosti s reklamou, keď si diváci síce zapamätajú reklamný slogan, ale nevedia, s akým výrobkom súvisí.
Štvrté pravidlo: dožadovanie sa opory. Učiť sa on-line nemusí znamenať učiť sa sám. Pri komplexnejších programoch je dobré mať tútora - poradcu, pomocníka alebo konzultanta pri dištančnom štúdiu, ktorý sa stará o študentov, odpovedá na ich otázky, kontroluje úlohy. Túto by mal svoje "ovečky" motivovať a byť oporou napríklad niekomu, u koho cíti, že ho štúdium nebaví a chce ho nechať. Dobrí tútori neodpovedia len obsahovo správne na otázky, ale vedú študenta ďalej, poradia mu, ktoré pasáže by si mal ešte raz preštudovať a na ktorých úlohách si môže svoje znalosti overiť. Navyše je dôležité, aby taký tútor reagoval rýchlo. Najlepšie do dvadsaťštyri hodín.
Za praktické experti označujú aj komunikáciu s ostatnými študentmi. Variantov je veľa - alebo prostredníctvom virtuálneho seminára alebo chatu či diskusného fóra, kde možno vymenovať dokumenty alebo si písať. Aby bola diskusia plodná, je vhodné, aby ju moderoval niektorý z tútorov. Užitočné je tiež stretnutie s ostatnými niekedy osobne, uľahčuje to ďalšiu komunikáciu.
Jednou z možností je tzv. blended learning, čo je vlastne kombinácia e-learningu a prezenčných seminárov. Táto metóda je podľa odborníkov časovo efektívna a navyše je motiváciou pre študentov, takže ich seminár nakoniec dokončí viac.
Piate pravidlo: vyvinúť tlak. Mnohí používatelia e-learningových kurzov majú zo začiatku tendenciu preceniť svoje sily. Podľa prieskumov tak niektoré dobrovoľné výučbové programy dokončí len tretina poslucháčov. Efektívnejšie je, ak má kurz pevne stanovený časový plán, pravidelné testy, a po jeho skončení dostane študent certifikát.