Keď rodičia dnes udrú svoje dieťa alebo mu strelia zaucho, robia tak väčšinou v afekte alebo z bezmocnosti. Do nemeckého časopisu Eltern však nedávno prišiel list mamičky štyroch detí, ktorá tvrdila: Bijem svoje deti a stojím si za tým. Išlo dokonca o ženu, ktorá číta pedagogickú literatúru a istý čas bola aj spoluvlastníčkou materskej školy. V liste sa sťažovala, že o bití detí sa dnes vlastne nediskutuje a ak dá matka svojmu dieťaťu zaucho, považuje sa v súčasnej klíme za zlú vychovávateľku, ale podľa nej je to niekedy nevyhnutné. Psychológ Hans Grothe jej oponoval, že je síce fakt, že zaucho môže zapôsobiť okamžite, ale jeho účinok trvá len niekoľko hodín, ak vôbec. V každom prípade je to však mizerný spôsob výchovy, zvlášť, ak nasleduje ospravedlnenie so slzami v očiach. Najväčší omyl bijúcich rodičov je asi v tom, že si myslia, že hranice sa určujú úderom. Na to existuje veľa iných, účinnejších a určite dôstojnejších metód pre obidve strany. Bitka je nepochybne najsilnejší výchovný prostriedok, kto si však myslí, že aj najúčinnejší, mýli sa. Mnohí psychológovia totiž upozorňujú na nežiaduce, škodlivé účinky takejto výchovy:
-- Bitka vyhrocuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi.
-- Bijúci rodič ide zlým príkladom.
-- Kto udrie, pochová v rodine ducha ľudskosti, rovnoprávnosti, demokracie.
-- Násilie v sebe vždy nesie nebezpečenstvo, že sa vymaní spod kontroly.
StoryEditor