Obavy z nadhodnotenému forintu

Kurz maďarského forintu oproti západným menám je taký vysoký ako naposledy pred šestnástimi mesiacmi. Dôvodom sú vysoké úroky, pre ktoré krajina zaznamenáva veľký prílev krátkodobého kapitálu zo zahraničia. Odborníci však varujú, že forintu hrozí strmý pád.
"Zahraniční investori sa nechcú vystaviť veľkému devízovému riziku a s nedôverou tiež hľadia na vysoký obchodný deficit i nepríliš solídnu rozpočtovú politiku vlády," hovorí Illes Toth z budapeštianskej banky DZ.
Kurz 245,82 forintu za jedno euro nezodpovedá podľa mnohých odborníkov skutočnému politickému ani hospodárskemu rámcu. K dôvere neprispela ani výmena na premiérskom poste, keď Petera Medgyessyho po dvoch rokoch vystriedal Ferenc Gyurcsany. Nový minister financií Tibor Draskovics hneď po nástupe oznámil, že rozpočtový deficit v tomto roku bude vyšší ako sa predpokladalo a dosiahne až 5,3 percenta.
Národná banka zatiaľ zotrváva na politike vysokých úrokových sadzieb, ktoré terajšiu sedempercentnú infláciu prevyšujú až o štyri percentné body. Silný forint podnietil mnohých maďarských podnikateľov i spotrebiteľov, aby si vzali úvery v zahraničí. Ak by krátkodobí investori svoj kapitál z Maďarska stiahli, tí istí ľudia by stáli pred vysokými dlhmi, ktoré by potom museli splácať lacnými forintmi.
Existujú však aj odborníci, ktorí o nebezpečenstve terajšieho vývoja pochybujú. Jedenásťpercentná úroková sadzba podľa nich nesvedčí o oslabovaní meny a na dohľad vraj nie je nič, čo by mohlo vyvolať menovú krízu. To je napríklad názor vedenia spoločnosti Raiffeisen Capital Managment. I. Toth je však skeptický. Prísna fiškálna politika nie je v dohľade a len tá by mohla opäť zvýšiť dôveru serióznych zahraničných podnikateľov. Oprávnene tak možno pochybovať aj o reálnosti rozpočtových cieľov vlády. V budúcom roku má plánovaný deficit dosiahnuť 4,7 a o rok neskôr 4 percentá. Sústavne rastie aj zadlženosť krajiny, ktorá v súčasnosti dosahuje už 60 percent hraničnej hodnoty, povolenej tzv. Maastrichtskými kritériami.
Darí sa aj poľskému zlotému, ktorý včera dosiahol svoje sedemmesačné maximum 4,29 PLZ/EUR. Vyšší úrokový diferenciál oproti českej ako aj slovenskej korune spôsobuje spolu s vysokým ekonomickým rastom krajiny rast hodnoty výmenného kurzu zlotého oproti euru. Českej korune nahrávajú taktiež dobré makroekonomické správy, najmä ostatné výsledky zahraničného obchodu. Navyše u našich západných susedov sú v kurze započítané aj očakávania o zvýšení úrokových sadzieb. Tie by mali vzrásť už možno na najbližšom zasadaní Českej národnej banky. Podľa zverejneného návrhu rozpočtu verejnej správy by sa Do roku 2005 mohol kurz slovenskej koruny nominálne zhodnotiť voči svojej referenčnej mene na 39,400 SKK/EUR. O dva roky neskôr vďaka vyššej produktivite práce by sa výmenný kurz koruny a eura mal pohybovať okolo 39 korún za euro. (gaf, rk)