Dovolenka bez súhlasu
Potrebujem dva dni dovolenky a zamestnávateľ mi ju odmieta poskytnúť. Môžem aj tak, bez jeho súhlasu, ostať doma?
-- Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Toto právo sa týka celej dovolenky na zotavenie, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Zákon však zároveň ukladá zamestnávateľovi povinnosť zohľadňovať aj potreby a požiadavky samotného zamestnanca. Čerpanie dovolenky sa u väčšiny zamestnávateľov plánuje. V rozpore so zákonom však nie je ani taká prax, keď si zamestnanec dovolenku vyberá po odsúhlasení zamestnávateľom podľa svojich potrieb bez toho, aby bolo jej čerpanie plánované. Aj v prípade plánovaného čerpania dovolenky je možné, aby zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa nastúpil na dovolenku v inom termíne, ako je naplánovaná.
Vo všetkých prípadoch však zamestnanec zásadne musí mať predchádzajúci súhlas zamestnávateľa s čerpaním dovolenky. U väčšiny zamestnávateľov existujú tzv. dovolenkové lístky, ktoré ešte pred nástupom na dovolenku podpisuje oprávnený vedúci. Len takýto postup zamestnancovi garantuje, že jeho neprítomnosť v práci z dôvodu čerpania dovolenky nebude považovaná za neospravedlnenú absenciu.
Je nesprávne, ak zamestnanec ostane na dovolenke a len následne požiada o súhlas s jej čerpaním. Vystavuje sa veľkému riziku, že zamestnávateľ mu dodatočný súhlas nedá.
Na druhej strane, ak zamestnávateľ zmení určenú dobu čerpania dovolenky alebo ak v mimoriadnom prípade odvolá zamestnanca z dovolenky, je povinný nahradiť mu preukázané náklady, ktoré z tohto dôvodu bez zavinenia zamestnanca vznikli.
Zákonník práce určuje, že dovolenka sa má vyčerpať vcelku alebo v čo najväčších častiach. Ak sa dovolenka poskytuje zamestnancovi po častiach, aspoň jedna časť musí byť najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v žiadnom prípade by ste nemali postupovať tak, ako uvádzate. Nemôžete konať proti rozhodnutiu zamestnávateľa, ktorý vám odmietol dať súhlas na čerpanie dovolenky. V prípade, že by ste ostali doma, zamestnávateľ môže túto skutočnosť považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a môže s vami okamžite ukončiť pracovný pomer. Okrem toho môže krátiť váš nárok na dovolenku o neospravedlnenú absenciu. A navyše môže od vás žiadať náhradu mzdy, ktorá mu v dôsledku vašej absencie vznikla. Problémy nastanú aj vtedy, keď vás odhlási z poistenia, pretože si ho budete musieť pravdepodobne sami doplatiť.

Prestávky v administratíve
Na aké prestávky (fajčiarske, na jedlo, oddych) v práci v administratíve máme nárok? Odlišujú sa prestávky v práci pre jednotlivé profesie?
-- Zamestnanci majú právo na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Táto prestávka sa nezapočítava do zákonného pracovného času, ktorý je v rozsahu najviac 40 hodín týždenne. To znamená, že prestávku na jedenie a oddych si zamestnanec musí nadpracovať, a to aj vtedy, ak ju nevyužije na jedenie a oddych. Preto čerpanie uvedených 30 minút prestávky na odpočinok a jedenie je nielen právom zamestnanca, ale vlastne aj jeho povinnosťou. Ide o zámer zákonodarcu ochraňovať zamestnanca z hľadiska bezpečnosti i jeho biologických a fyziologických potrieb.
Na poskytnutie prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní pol hodiny má nárok každý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín (u mladistvého zamestnanca je to štyri a pol hodiny). Zamestnanec s pracovným časom kratším ako šesť hodín nemá nárok na prestávku na jedenie, a to ani vtedy, ak by mu vznikol nárok na zabezpečenie stravovania, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako štyri hodiny.
Existujú aj ďalšie prestávky, ktoré sa na rozdiel od prestávky na odpočinok a jedenie započítavajú do pracovného času, a to:
-- prestávky na dojčenie pre dojčiace matky (matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu)
-- prestávky poskytované z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci (uvedené napríklad v zákone č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave, ktorý upravuje pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave, čas vedenia motorového vozidla; v zákone č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, kde v § 62 je úprava prestávok v službe u colníkov; v zákone č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR sa v § 89 hovorí o rozvrhnutí pracovného času a o prestávkach na odpočinok a jedenie atď.).


Výpoveď zaslaná poštou
Ako má správne vyzerať výpoveď doručená zamestnancovi poštou? Ak zamestnávateľ posiela výpoveď v obálke doporučene, zamestnanec môže tvrdiť, že v obálke bolo niečo iné.
-- Zákonník práce obsahuje samostatnú úpravu doručovania písomností, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Informovanosť účastníka pracovnoprávneho vzťahu o právnom úkone druhého účastníka sa môže v zásade zabezpečiť ústne alebo písomne. Avšak vzhľadom na význam vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov nariaďuje Zákonník práce vykonávať takéto právne úkony písomne a doručovať ich druhému účastníkovi. V paragrafe 61 sa táto zásada potvrdzuje v ustanovení o výpovedi, ktorá musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnancovi sa najčastejšie doručujú písomnosti na pracovisku, ale môže mu byť písomnosť doručená v jeho bydlisku alebo kdekoľvek, kde bude zastihnutý.
Pri doručovaní poštou zasiela zamestnávateľ písomnosť na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa. Nemá teda povinnosť zisťovať prípadnú novú adresu zamestnanca, ktorej zmenu je zamestnanec povinný zamestnávateľovi oznámiť. Pre poštový styk sú zaužívané ako formy na prepravu písomností obálky. Je nielen logické, ale najmä nespochybňované, že v obálkach sa nachádza určitá písomnosť. Preto ani Zákonník práce, ani iný právny predpis nepočíta s tým, že by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, že dôjde k zámene obsahu obálky. Preto keď zamestnávateľ pošle zamestnancovi výpoveď do vlastných rúk a má príslušnou formou potvrdené, že zamestnanec písomnosť prevzal, nemala by byť zo strany zamestnanca vznesená pochybnosť, že obsahom doručenej zásielky bolo niečo iné. Ak toto zamestnanec tvrdí, musí preukázať pravdivosť svojho tvrdenia zamestnávateľovi a dokázať, že v obálke bolo niečo iné. Pokiaľ sa takéto niečo dokáže, právne účinky výpovede nenastávajú. Domnievame sa, že ak by k takémuto prípadu došlo, vysvetlenie sa uskutoční najneskôr pri úkonoch a komunikácii so zamestnancom v súvislosti s výstupnými formalitami.