Ich životný príbeh má všetky atribúty kvalitného trileru. História rodiny siaha niekoľko storočí späť a pretína Európu od Petrohradu až po Londýn. Predok si získal svetovú slávu ako hlavný klenotník ruskej cárskej rodiny, nasledoval dramatický útek z krajiny po nástupe boľševikov. A nakoniec, aby napätia nebolo málo, vnuka vychovala príbuzná bez toho, aby až do svojich 30 rokov tušil svoj pôvod. To je v stručnosti príbeh rodiny Fabergeovcov, ktorej meno neodmysliteľne patrí k ruskej histórii a ktorá sa v týchto rokoch vrátila do Ruska, aby pokračovala v diele svojho predka.
Príchod hugenotov
Rodina Fabergeovcov pochádzala z Francúzska, ktoré ako protestanti opustili po zrušení Nantského ediktu v roku 1685. Ten zabezpečoval v silne katolíckom Francúzsku isté práva aj protestantom známym pod označením hugenoti. Hovorí sa, že ich masový odchod po roku 1865 spôsobil obrovský odlev mozgov, ktoré sa neskôr uplatnili v "nepriateľských krajinách". Takto opustila Francúzsko aj rodina Fabergeovcov. Časť z nej sa potom usadila v cárskom Rusku, kde sa v roku 1846 narodil Peter Carl. Pôvodnú firmu Faberge založil v roku 1842 Carlov otec Gustav. Carl sa za klenotníka vyučil v Nemecku a neskôr, vo veku 24 rokov, zdedil rodinné klenotníctvo v Petrohrade. Prvých 10 rokov sa svojou prácou neodlišoval od ostatných klenotníkov, no už vtedy voľný čas venoval práci pre Ermitáž, ktorá slúžila na uchovávanie cárskych a historických cenností. Tie pomáhal oceňovať, katalogizovať a opravovať.
V roku 1882 vstupuje na scénu jeho mladší brat Agathon. Bol to jeho nápad vyrobiť niekoľko klenotov kopírujúcich staré ruské artefakty a začať ich predávať. Neskôr sa k nim pripojil fínsky klenotník Eric Kollin a trio uviedlo prvé výrobky na výstave v Moskve.
Vajce, čo dobylo svet
Výstavu navštívil vtedajší cár Alexander III. s cárovnou Máriou Fjodorovnou, ktorých predmety očarili a cár zadal Carlovi, aby pre cárovnú vyrobil ako darček k Veľkej noci veľkonočné vajíčko. Faberge ho vyrobil, a to sa ihneď stalo hitom. Emailové vajíčko bolo nádherné nielen na povrchu, ale tak, ako neskôr všetky ďalšie cárske veľkonočné vajíčka, sa otváralo, aby predstavilo niečo zaujímavé z majetku či dejín cárskeho Ruska. Od tej chvíle dostával Faberge každoročne novú objednávku.
V roku 1900 sa vajíčka prvýkrát predstavili svetovej verejnosti na Svetovej výstave v Paríži. Nádherný dizajn a dokonalé vypracovanie úplne vyviedli z miery hodnotiacu komisiu, ktorá dovtedy nič podobné nevidela, a meno Faberge dobylo svet. Ako povedal odborník na dielo Fabergeho Gejza von Habsburg, "sú absolútnym vrcholom umeleckého majstrovstva". Z bežnej klenotníckej dielne sa vtedy razom stala vznešená firma House of Faberge, ktorej zákazníci sa rozšírili aj o ďalších aristokratov.
Boľševici nemali pochopenie
Po smrti Alexandra III. v roku 1894 prevzal vládu v Rusku jeho syn Nikolaj II. Aj ten pokračoval v rodinnej tradícii obdarúvania na Veľkú noc a keďže chcel darovať vajíčko nielen cárovnej Alexandre, ale aj svojej matke, Carl Faberge mal o prácu postarané. Takto popri ďalších klenotoch vyrábal až do nástupu boľševikov v roku 1917 pre cársku rodinu veľkonočné vajíčka zo zlata, striebra, z medi, niklu a platiny, ktoré boli z roka na rok dokonalejšie a všetky mali vnútri prekvapenie. Takto existuje Korunovačné vajíčko na pamiatku korunovácie Nikolaja II., vajíčko s mapou Transsibírskej magistrály, s cárskou jachtou Štandard, s Uspenskou katedrálou, so zámkom Gačina pri Petrohrade či počas 1. svetovej vojny venované Červenému krížu a armáde. Do dnešných dní sa zachovalo 44 pôvodných vajíčok.
Po revolúcii a vyvraždení celej cárskej rodiny Carl v roku 1917 z Ruska utiekol a o tri roky zomrel vo Francúzsku. Zlaté a platinové vajíčka sa pre boľševikov stali symbolom márnivosti šľachty a väčšinu rozpredali po svete.
Návrat domov
Do svojich zbierok získali vajíčka viaceré kráľovské rodiny, múzeá, galérie, ale aj súkromní zberatelia, takže meno Carl Faberge žilo ďalej. Menej v Rusku, aj tu však obrat spôsobil ruský miliardár Viktor Vekselberg, ktorý v roku 2004 kúpil niekoľko vajíčok od rodiny Forbesovcov za vyše 90 miliónov dolárov a priniesol ich späť. V tom čase sa už do Ruska vracala aj rodina Fabergeovcov, aby pokračovala v podniku, ktorý tak preslávil ich predok. Pred dvomi rokmi otvoril vnuk slávneho klenotníka Theo s dcérou Sarah v Petrohrade malý obchod a koncom októbra tohto roka priamo na Červenom námestí novú galériu s klenotmi. Paradoxne, napriek svojmu slávnemu menu nemôžu značku Faberge používať, keďže ju už stihla kúpiť spoločnosť Unilever.
V klenotníckom biznise však v ničom nezaostávajú. Aj v Rusku sa uviedli veľkolepo. Počas oficiálneho pozvania na 300. výročie založenia Petrohradu v máji 2003 darovali mestu Vajíčko tristoročnice presne podľa vzoru svojho predka. Na 30 centimetrov vysokom krištáľovom vajíčku je vygravírovaných deväť palácov spojených s cárskou rodinou a vnútri miniatúra známej jazdeckej bronzovej sochy cára Petra Veľkého v Petrohrade.
Rodinná firma pokračuje
Pritom Theo, ktorého vychovala teta, až do svojich 30 rokov netušil, kto bol jeho starý otec. Zistenie z roku 1961, aké má vlastne korene, vyvolalo u neho záujem o zlatníctvo a v roku 1985 založil spoločnosť St. Petersburg Collection, ktorú vedie so svojou dcérou. Aj keď väčšina ľudí spája rodinu Fabergeovcov hlavne s veľkonočnými vajíčkami, spoločnosť vyrába viacero ďalších klenotov vrátane luxusných hodiniek, príveskov, prsteňov, náušníc, ako aj vianočných ozdôb. Ako povedala Carlova pravnučka Sarah (47), súčasná firma pokračuje v tradícii svetoznámeho predka, no musia ísť s dobou. "Žijeme v 21. storočí a aj naše výrobky musia byť adekvátne súčasnosti. To, čo sa však nemení, je vysoká kvalita, ktorá bola a aj dnes je základom našich výrobkov."
Aj keď ide o výrobky rodiny Faberge, neznamená to, že sú pre bežných ľudí nedostupné. Ceny v moskovskej galérii sa pohybujú od 200 do 35-tisíc dolárov.
Napriek ťažkostiam rodiny v dôsledku nástupu boľševikov Sarah nie je zatrpknutá. "Som rada, že som nemusela vyrastať v takých ťažkých podmienkach a trpieť ako mnohí Rusi. No to, čo sa udialo, je minulosťou a dnes musíme hľadieť do budúcnosti."
Úspešnejšia než klenoty je v Rusku len energetika
S predajom výrobkov by potomkovia Carla Fabergeho problém mať nemali. Rusi sú už tradične známi nadšením pre klenoty, najmä pre tie zo zlata, ktoré pre nich znamenajú symbol bohatstva a prosperity. A dnes je situácia pre klenotníkov ešte priaznivejšia ako kedykoľvek predtým.
Podľa Ruského cechu klenotníkov rastie domáci trh s klenotmi v posledných rokoch o 30 percent ročne. Po energetickom sektore je to druhý najúspešnejší sektor ruskej ekonomiky. Veľký podiel má na tom zvýšená životná úroveň Rusov, no väčšina expertov tvrdí, že najviac sa pod úspech trhu s klenotmi podpísal presun jeho veľkej časti zo sivej do legálnej ekonomiky. Dodnes však nemalý podiel kontrolujú nelegálni producenti a ruským spotrebiteľom stále do veľkej miery hrozí, že si kúpia falzifikát.
V roku 2004 minuli Rusi v domácich klenotníctvach v prepočte takmer dve miliardy dolárov. Podľa prieskumnej agentúry Komkon vzrástli za posledné tri roky ich výdavky na tento druh výrobkov o päť percent a očakáva sa ďalší rast. Úroky z vkladov v bankách sú takmer na nule a nestúpajú ani len súbežne s infláciou, stabilný nie je ani kurz zahraničných mien. Klenoty si tak u ruského obyvateľstva zaistili pozíciu "bezpečného prístavu". Aj keď najchudobnejší idú najmä po lacnom "mačacom" zlate od Turkov, Indov alebo Číňanov, veľké možnosti sa vďaka rastúcemu počtu boháčov naskytujú klenotníckym gigantom ako Tiffany&Company, Bibigi či Carrier.
Zdroje: The Moscow Times, users.vnet.net, Reuters, www.pbs.org/treasuresoftheworld, RIA Novosti