Ježiš Kristus: Superstar na roztrhanie

Nezostalo len pri šatách. Po čase si začali deliť aj jeho osobnosť a učenie. Každý si zobral niečo iné: jedného zaujal Ježiš ako mesiáš a zavŕšiteľ židovského zákona, druhý povedal, že je len čarodejník a falošný spasiteľ. Ďalší uveril, že Ježiš je iba predposledným z prorokov, že je len kompilátom iných božstiev, že je mimozemšťan, že odišiel do Indie, že sa oženil, že neexistoval, že...

Utopický hrdina
Hoci o Kristovi boli napísané tisícky kníh, každý životopisec mal pomerne chabé zdroje o jeho živote - štyri kanonické evanjeliá, desiatky apokryfných spisov (z mnohých sú k dispozícii len zlomky), zmienky v Talmude a v Koráne, kresťanská tradícia, niekoľko (skôr nepriamych) poznámok u antických autorov. Ideálna zmes na tisícky rôznych interpretácií.
Sporným je už Ježišovo detstvo. V evanjeliách o ňom nájdeme prakticky len jednu zmienku. O niečo viac informácií sa nachádza v apokryfoch. Ak by sme mali veriť týmto nekanonizovaným zdrojom, Ježiš bol podľa všetkého neposlušným chlapcom, ktorý už v detstve robil zázraky, pričom nie všetky boli pozitívne - v niektorých prípadoch boli jeho zázraky kruté. Napríklad, keď sa nahneval na chlapca, ktorý mu pokazil jeho umelé kaluže, osopil sa naňho, že uschne ako strom. To sa aj stalo.
Oveľa lepšie a hodnovernejšie ako detstvo je zdokumentované jeho verejné pôsobenie. Aj tu však životopisci narážajú na problém: Ježiš bol vo svojej dobe iba jedným z veľkého množstva prorokov potulujúcich sa Palestínou, takže ho dobové kroniky takmer ani nespomenuli.
Prečo práve on a jeho nasledovníci spôsobili v dejinách takú revolúciu, zatiaľ čo po ostatných nezostali stopy? Buď bol naozaj mesiášom, alebo si doňho ľudia len premietli veľkú utópiu dejín - túžbu po mieri a láske, po oslobodení utláčaných a po spravodlivosti pre pokorených.

Dva hroby v Kašmíre
Ježišov život sa stal živnou pôdou pre tie najbizarnejšie hypotézy - ich obsah je veľmi pochybný, dodnes dokážu zaplniť novinové i knižné stránky. Výberový zoznam uvádza Juan Arias v knihe Ježiš, veľký neznámy. Jedna z hypotéz napríklad tvrdí, že Ježiš bol mimozemšťan, ktorý zostúpil na Zem v kozmickej lodi a v skutočnosti bol medzigalaktickým veliteľom, ktorý sa údajne jedného dňa vráti na inej lodi.
O trochu uveriteľnejšie sú správy o tom, že sa oženil a umrel v Indii: jedna verzia hovorí, že ju navštívil počas prvých dvadsiatich rokov svojho života, podľa druhej tak urobil až po úteku nasledujúcom po ukrižovaní. Myšlienka, že Ježiš mohol až do staroby žiť v Kašmíre (kde, mimochodom, existujú dva jeho hroby), sa mohla podľa Ariasa zrodiť u tých, ktorí neverili v zmŕtvychvstanie jeho tela. "Vždy existovali ľudia, ktorí si mysleli, že Ježiša mohli ešte živého zložiť z kríža jeho učeníci a priateľky, keď sa im podarilo v zmätku veľkonočných osláv oklamať vojakov."
Podľa ďalších teórií bol Ježiš produktom vytvoreným z dávnych mytologických náboženstiev, kde môžeme nájsť mnoho zhodných prvkov s textami evanjelistov, ktoré mohli byť inšpirované oveľa staršími príbehmi. Jaroslav Krejčí a Olga Vodáková v nedávno vydanej knihe Křeťanská Levanta porovnávajú smrť na kríži a vzkriesenie so sýrskymi, s egyptskými a maloázijskými mýtmi. Viaceré viac či menej Krista pripomínajú.

Najbohatší dedičia
Bez ohľadu na množstvo dedičov, "najbohatšími" sú celkom iste kresťania. Oni zároveň Krista postavili najvyššie - drvivá väčšina kresťanských cirkví ho považuje za človeka i Boha zároveň. Nie bezúčelne: človek ako slabý tvor koná hriešne, preto ho Boh prichádza vykúpiť, oslobodiť od zla. Podľa katolíckeho teológa Jozefa Sedmáka však musel byť Kristus Bohom i človekom zároveň. Len ako človek totiž mohol znášať utrpenie na kríži. Oproti iným monoteistickým náboženstvám - judaizmu a islamu - má kresťanstvo aj inú zvláštnosť. Kristus ako Syn, tvorí spolu s Otcom a Duchom Svätým jednotu.
Aj v rámci kresťanstva však existujú cirkvi, ktoré neprijímajú niektoré dogmy. Svedkovia Jehovovi, o ktorých mnohí hovoria, že by sa ani ku kresťanom nemali rátať, hlásajú myšlienku, že Ježiš bol len prostredníkom, ktorý je síce veľký, ale nie je Bohom. Iné názory mali a majú aj gnostické a východné cirkvi: jedni sa snažili povedať, že Kristus bol len človek, iní, že bol len Boh.
Hlavný kresťanský prúd však tieto myšlienky vždy zavrhoval: kresťanstvo totiž na Kristovi doslova visí. Ak by sa jeho postavenie zmenšilo, podľa Sedmáka by sme už o kresťanstve hovoriť nemohli. "Kresťania totiž odjakživa označovali Krista pojmom Pán. V hebrejčine ani v gréčtine nebol pojem Kirios možné použiť na nikoho iného okrem Boha."

Brat proti bratovi
Podľa evanjelia prišiel Kristus rozdeľovať. História jeho slová potvrdila. On i jeho stúpenci a nasledovníci bojovali proti väčšine spoločnosti, až kým cirkev nezískala monopol na duchovné otázky. Jeho osoba rozdeľuje aj dnes. Najjasnejšie to vidieť paradoxne v náboženstvách, ktoré majú k sebe najbližšie.
Pre židov je Ježiš falošný mesiáš. Sedmák spomína zbierku židovského učenia Talmud, kde je zmienka, že v čase Paschy (židovskej veľkej noci) bol ukrižovaný Ježiš Nazaretský, ktorý bol falošný čarodejník a ktorý zvádzal židovský ľud k cudziemu náboženstvu. Religionista Atilla Kovács k tomu pripomína, že v Ježišovej dobe sa vyskytlo viac postáv, ktoré boli najprv vyhlásené za pravého a neskôr za falošného mesiáša. Podobne to bolo v sedemnástom a osemnástom storočí, keď sa objavili Šab(a)taj Cvi a Jakob Frank.
Rozpory nemusia byť až také hlboké: podľa Kovácsa sa aj v niektorých nekanonických židovských spisoch Ježiš spomína ako Boží syn. A sám Ježiš spomína, a kresťania na to veľakrát zabudli, že neprišiel židovský zákon zrušiť, ale naplniť. Kresťanstvo ostatne vzniklo ako židovská frakcia, prevzalo ideu mesiáša a tisícročného kráľovstva a jeho zakladateľ a prví stúpenci boli z Izraela.

Posledný boj
Neporovnateľne vyššie postavenie zaujíma Ježiš v islame. Popri Adamovi, Abrahámovi, Mojžišovi a Mohamedovi je jedným z najväčších prorokov. Islam síce neuznáva, že by bol Boží syn, spasiteľ, a ani to, že bol ukrižovaný, je však vážený a v islamskej eschatológii hrá veľmi dôležitú úlohu. Kovács k tomu hovorí: "Islam berie Ježiša ako apokalyptickú postavu. Rovnako ako podľa kresťanstva aj podľa islamu Ježiš príde na konci sveta. Má však trochu inú úlohu - zbúra všetky synagógy a kostoly." Ježiš je v Koráne však najmä veľkým bojovníkom - vráti sa ešte raz na zem a bude bojovať proti hlavnej negatívnej postave Dadžála - Antikrista. Ježiš je v islamskej tradícii jediný, kto je schopný ho zabiť.
Azda práve preto, že Ježiš figuruje v Biblii aj v Koráne, vyvoláva veľké rozpory. Islam i judaizmus vyčítajú kresťanstvu, že z Ježiša urobilo Boha, že učenie o Trojici je polyteizmom a že si dovolilo Boha zobrazovať. Kresťania preto pod krížom páchajú to, čo židia na úteku z Egypta - modloslužobníctvo.
Faktom však zostáva, že tieto náboženstvá sú si stále najbližšie, a to cez Abraháma, ktorý sa ako zakladateľ pravej viery objavuje vo všetkých troch.

Spoločný deliteľ
Z Ježiša si každý berie, čo chce. V Mexiku ho uctievajú ako futbalistu a obliekajú ho do národného dresu, v Ázii ho uvidíme v meditatívnej pozícii, pripomínajúcej Budhu. Mnohí budhisti zas chápu Ježiša ako učiteľa. Poľahky sa zmestí aj do hinduistického panteónu, aj do ateistického zoznamu veľkých historických osobností.
Názory sa rôznia. Ale v tom, že bol charizmatickým vodcom, zakladateľom náboženstva a ovplyvnil, keď už nie celý svet, tak minimálne západnú civilizáciu, sa zhodnú všetci. Teda až na sovietskych súdruhov, ktorí v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia razili myšlienku, že Ježiš nikdy neexistoval.