Apoptóza nie je iba reakciou na poškodenie. Ide najmä o normálny vývojový proces, ktorý zabezpečuje, aby na danom mieste organizmu pretrval iba taký počet buniek, koľko ich tam má byť. Bunka prechádzajúca apoptózou sa zmenšuje a kondenzuje, jej vnútorné štruktúry sa rúcajú, obal jadra rozpúšťa a DNA drobí na malé úseky. No jej obsah sa nevylieva do okolia a nespôsobuje zápal. Takúto odumretú bunku už potom ľahko pohltia imunitné bunky fagocytózou. Výkonnými orgánmi apoptózy sú špecializované enzýmy proteázy (enzýmy, ktoré štiepia iné bielkoviny).
Prakticky neobmedzený rast rakovinových buniek umožňuje o. i. skutočnosť, že je v nich narušený alebo úplne vyradený mechanizmus apoptózy. Mnohé protirakovinové lieky sú preto založené práve na aktivácii apoptózy pôsobením na gén p53, ktorý reguluje bunkový rast. V rakovinových bunkách je však p53 často zmutovaný a nefunkčný a lieky tak strácajú účinnosť. Jack Nguyen a James Wells z firmy Sunesis Pharmaceuticals v San Franciscu sa preto pokúsili potrebu p53 obísť. Ako napísali vo svojom článku v najnovšom vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition, preskúmali širokú paletu chemických látok, aby našli zlúčeniny, ktoré stimulujú apoptózu. Podarilo sa im vymedziť malú skupinu zlúčenín, ktoré aktivujú apoptózu nezávisle od p53. Spúšťajú kaskádu bielkovinových procesov, vyvolávajúcu bunkovú smrť. Pomáhajú totiž, aby sa z jednoduchších chemických zložiek poskladala veľká bielkovina Apaf-1 so zložitou štruktúrou, ktorá je po dozretí na tzv. apoptozóm nevyhnutná pre úspešný priebeh apoptózy. Laboratórne testy bádateľom ukázali, že vymedzené látky pôsobia cytostaticky a cytotoxicky voči viacerým typom zhubných buniek - leukemickým, rakoviny prsníka, pľúc, vaječníkov aj kože. Normálne bunky organizmu pritom nepoškodzovali. Najlepšie protirakovinové účinky vykazovala zlúčenina označená číslom 2, ktorá patrí k indolónom. Pri určitej koncentrácii výberovo zabíjala rakovinové bunky prakticky stopercentne. Zlúčenina 2 je zaujímavá tým, že hoci mohutne vyvoláva apoptózu v prípade rakovinových buniek, pri normálnych bunkách takmer vôbec nie. Prečo, to zatiaľ nevedno. Nguyen s Wellsom pri svojich pokusoch súčasne potvrdili nedávny objav vedeckého tímu na čele s X. Jiangom, že apoptózu účinne vyvoláva aj iná malá molekula, označovaná ako alfa-(trichlórometyl)-4-pyridínetanol (PETCM). Hoci má inú štruktúru ako zlúčenina 2, pôsobia veľmi podobne. Tieto výsledky zvyšujú nádej, že sa pri liečbe viacerých druhov rakovín podarí pomerne jednoduchými látkami výberovo stimulovať apoptózu zhubných buniek bez nežiaducich vedľajších účinkov. (Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 9. júna 2003)
|
Odber rakovinovej bunky z kostnej drene. Snímka PNAS |