Počas dlhého obdobia totalitného režimu v rokoch 1948 až 1989 prevažovali v zahraničnom obchode vzťahy s tvz. socialistickými krajinami. Potreba dovozu špičkových technológií a kvalitného spotrebného tovaru, ako aj potreba devíz, však nútila vládne kruhy udržovať obchodné styky aj s krajinami s trhovou ekonomikou. Pre obchod s kapitalistickými krajinami musel štát zakladať špecifické zahraničnoobchodné inštitúcie, ktoré sa v mnohom odlišovali od socialistických hospodárskych organizácií. Mali napríklad formu akciovej spoločnosti, správnu radu a hospodárili s devízami. K týmto spoločnostiam patrila aj Československá obchodná banka.
Centrála v Prahe
Po nástupe totalitného režimu vo februári 1948 bol zahraničný obchod zákonom č. 119/1948 vyhlásený za štátny monopol. Najvyšším orgánom sa stalo Ministerstvo zahraničného obchodu. Za monopolné organizácie zahraničnoobchodnej výmeny štát určil tzv. výsadné spoločnosti zahraničného obchodu. Ich počet postupne vzrástol na 23. Finančné transakcie a kontrolu výsadných spoločností malo zabezpečovať zahraničné oddelenie Živnostenskej banky v Prahe, ktorá sa v roku 1948 stala jedinou komerčnou bankou.
Tlak Bratislavy
Proti tomu sa jednoznačne postavili predstavitelia hospodárskeho života na Slovensku vrátane komunistov. Podarilo sa im presadiť vytvorenie samostatných výsadných spoločností pre Slovensko, financovaných a kontrolovaných Slovenskou Tatra bankou. Tá vznikla na jar 1948 zlúčením celého komerčného bankovníctva Slovenska do jedného finančného ústavu. Výsadné spoločnosti pre Slovensko sprostredkovali zahraničnú obchodnú výmenu v kľúčových odvetviach. Ich pôsobnosť však zostala obmedzená iba do roku 1950. Na Slovensku pôsobilo spolu desať zahraničnoobchodných spoločností -- Metalimex, Ligna, Exico, Chemapol, Koospol, Metrans, Centrotex, Československá celulóza, Kovo a Slovenské magnezitové závody.
Späť do Prahy
Zánikom Slovenskej Tatra banky prešli právomoci týchto spoločností na celoštátne výsadné spoločnosti so sídlom v Prahe. Týmto sa na dlhé roky prerušili plány samostatného rozvoja zahraničnoobchodných vzťahov Slovenska. Niektoré zo spoločností neskôr obnovili činnosť ako podniky zahraničného obchodu.
Celoštátne výsadné spoločnosti pôsobili do roku 1953. V 50. rokoch sa ešte prehĺbili a upevnili kompetencie centrálneho ministerstva zahraničného obchodu v Prahe. Zahraničnoobchodné transakcie s tzv. kapitalistickými krajinami prevzala pražská Živnobanka. Pokusy založiť pobočky Živnobanky na Slovensku zostali až do roku 1989 bez úspechu.
Na vlastný účet
V priebehu 50. rokov prevzali úlohy výsadných spoločností podniky zahraničného obchodu. Boli samostatnými právnickými osobami, ktoré hospodárili na vlastný účet a štát neručil za ich záväzky. Do roku 1966 boli napojené priamo na štátny rozpočet. Prepojenie umožňovalo zúčtovanie rozdielov zahraničnej a vnútornej cenovej hladiny. Postupne sa vytvorilo približne takýchto 30 podnikov. Ich úradovne mali až do začiatku 60. rokov sídla takmer výlučne na území českých krajín. V roku 1967 bolo priame napojenie na štátny rozpočet zrušené.
Dočasne väčšia samostatnosť
V nasledujúcom období politických a ekonomických reforiem získali tieto podniky väčšiu samostatnosť. V zahraničí a čiastočne aj doma sa začali správať ako subjekty trhového hospodárstva. Ich počet sa rozšíril asi na sto a štátny monopol zahraničného obchodu bol naštrbený. V sledovanom období viaceré podniky zahraničného obchodu založili na Slovensku pobočky so značnou mierou samostatnosti. Vznik pobočiek pokračoval aj po roku 1970. Násilné potlačenie hospodársko-politických reforiem na začiatku 70. rokov však malo za následok obnovenie štátneho monopolu a podstatné zníženie počtu podnikov zahraničného obchodu. Zároveň vznikali nové monopolné podniky na sprostredkovanie v zahraničnom obchode. Niektoré z nich nadobudli formu účastinných spoločností.
Ďalšie podniky
Pre Slovensko malo veľký význam rozhodnutie delimitovať časť podnikov zahraničného obchodu aj s centrálami do Bratislavy a zakladať na Slovensku nové samostatné podniky. V 80. rokoch pôsobilo v našich podmienkach okolo 20 pobočiek alebo samostatných podnikov na dovoz a vývoz tovaru, služieb a na zastupovanie zahraničných firiem. K najstarším a najznámejším patril Tuzex, založený v roku 1957. Zaoberal sa predovšetkým dovozom spotrebného tovaru s cieľom získavať devízy od obyvateľstva. Pre národné hospodárstvo však mal podstatne väčší význam napríklad Strojexport alebo mladšie podniky zahraničného obchodu Martimex a Omnia. Obchodovali so strojárskymi a s elektrotechnickými výrobkami. Hlavnou úlohou väčšiny podnikov bol v skutočnosti vývoz tzv. špeciálnej techniky, najmä do arabských krajín. Dôležité postavenie mal podnik Transakta, pôsobiaci od roku 1958 na zabezpečenie devízových operácií a špecifických obchodov, ako aj Polytechna, založená v roku 1967 na import a export technológií, licencií a patentov. Samostatným slovenským podnikom bola a dodnes je Incheba, nadväzujúca na tradície Dunajských veľtrhov z obdobia medzi vojnami. Inchebu založili v roku 1972 so zámerom vývozu, dovozu a veľtrhovej propagácie výrobkov chemického priemyslu. Zastúpenie zahraničných firiem sprostredkovali podniky Internal, Efektim a Media. Na Slovensku ďalej pôsobili napríklad podniky Drevounia, Koospol, Petrimex, Slovart, Imex, Technopol, Kerametal a podniky služieb Čechofracht a Inspekta. Po roku 1989 sa v novom trhovom prostredí viaceré transformovali na plnohodnotné akciové spoločnosti.

ČSOB nastúpila v šesťdesiatich rokoch
V reformnom období 60. rokov sa podarilo obmedziť aj kľúčovú pozíciu Živnobanky pri zahraničnoobchodných devízových operáciách a pri financovaní podnikov zahraničného obchodu. V roku 1965 vznikol na tieto účely úplne nový peňažný ústav -- Československá obchodná banka (ČSOB). Organizačná štruktúra a činnosť novej banky sa v mnohom podobala trhovo orientovanej spoločnosti.
Rozdelenie akcií
ČSOB bola založená ako účastinná spoločnosť s kapitálom 700 miliónov Kčs. Hlavným akcionárom bola Štátna banka československá s podielom 51 percent akcií. Skupinu ďalších akcionárov tvorilo 65 rôznych spoločností a organizácií, medzi nimi aj organizácie zahraničného obchodu, výrobno-hospodárske jednotky, Štátna sporiteľňa a Štátna poisťovňa. Na čele banky stálo predstavenstvo, dozorná rada a generálny riaditeľ, volení valným zhromaždením. Prvým generálnym riaditeľom bol Ľudovít Kováčik, predstaviteľ slovenského bankovníctva. K hlavným úlohám ČSOB ako devízovej banky patrilo okrem financovania podnikov zahraničného obchodu napríklad vedenie klíringových účtov, uskutočňovanie úverových a platobných dohôd, garančných obchodov, arbitráží, ako aj nákupu a predaja zlata. Na poli obchodných vzťahov so Sovietskym zväzom a s jeho satelitmi ČSOB úzko spolupracovala s Medzinárodnou investičnou bankou a Medzinárodnou bankou hospodárskej spolupráce. Blízkym partnerom ČSOB pri obchodoch so zahraničím bola Československá obchodná komora. Tá mala od roku 1967 pobočku na Slovensku a jej úlohou bolo združovať a zastrešovať organizácie zahraničného obchodu. Aktivity ČSOB sa vyvíjali pomerne úspešne. Len v rokoch 1965 až 1973 sa bilančná suma banky zvýšila z 11 na 26 miliárd Kčs.
Slovenská pobočka
Medzníkom v rozvoji zahraničného obchodu Slovenska bolo založenie pobočky ČSOB v Bratislave v roku 1967. Kompetencie pobočky sa postupne rozširovali, najmä po prechode na federatívne usporiadanie štátu v roku 1969. V nasledujúcich dvoch desaťročiach mala bratislavská pobočka výsadné postavenie pri zabezpečovaní bankových služieb organizáciám zahraničného obchodu so sídlom na Slovensku. ČSOB otvorila na Slovensku aj ďalšiu filiálku v Žiline. V ČSR založila do 80. rokov celkovo šesť úradovní, neskôr pribudli zahraničné zastúpenia v Belehrade, Bejrúte a Dillí.
Predaj podielu
Po páde komunistického režimu si ČSOB zachovala samostatnú existenciu a postupne sa transformovala na štandardnú bankovú spoločnosť. Ďalej pôsobila na celom území bývalej ČSR aj napriek rozdeleniu štátu v roku 1993 a podstatne rozšírila svoju organizačnú štruktúru. V rámci delenia majetku bývalej federácie pripadlo Národnej banke Slovenska 24,3 percenta akcií ČSOB. V roku 1999 sa banka privatizovala a NBS predala svoj podiel belgickej KBC bank a čiastočne Európskej banke pre obnovu a rozvoj.