Na čo všetko má vplyv výber vykurovacieho systému?
Voľba vhodného vykurovacieho systému ovplyvní jednak tepelnú pohodu a komfort v dome, ako aj celkové finančné náklady, ktoré musí užívateľ domu vynaložiť na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému.
Na základe čoho treba vybrať zdroj tepla?
Do ekonomického hodnotenia vstupujú dva základné faktory: investičné náklady a prevádzkové náklady počas životnosti zariadenia. V súčasnosti sa projektujú a stavajú už iba ultra nízkoenergetické rodinné domy (trieda A1) a pasívne domy (trieda A0).
Aké typy kúrenia s tuhým palivom existujú?
Poznám kúrenie drevom, uhlím, briketami, peletkami, vykurovacím olejom, naftovými kachľami. Pri kúrení drevom musíme mať nejaký prístrešok, kde je drevo schované pred dažďom. V tomto dreve často prebývajú myši a potkany a takéto hniezdo človek pri dome mať nechce. Okrem toho, že to zaberie veľa miesta, je s tým aj viac práce – drevo nachystať, narezať, narúbať, nanosiť dovnútra, zametať okolo krbu a kachieľ piliny, potom vysávať popol a riešiť jeho uskladňovanie... A navyše kúrenie drevom sa nedá automatizovať. Takže žiadne také, že pošlem domov kachliam SMS správu a kým prídem z práce, bude založené a dom zohriaty. Navyše pri kúrení drevom sa vo väčšej miere zanáša komín sadzami a tieto treba čistiť. Preto tento, aj keď veľmi rozšírený typ kúrenia veľmi nepreferujem, lebo o komforte sa určite nedá hovoriť.
Má aj uhlie nevýhody?
Treba mať uhlie uskladnené v suchej miestnosti, takže jedna izba z domu je vyhradená prakticky len na uhlie. Taktiež sa oheň nedokáže „sám“ založiť ani uhlie samo navoziť. Treba prikladať, zametať, vyvážať popol... Navyše kvalitné Ostravské uhlie je veľmi drahé. Brikety sú lacnejšia alternatívna uhlia, teda sú lacnejšie, majú aj dobrú výhrevnosť. Aký-taký komfort sa však začína až pri kúrení peletkami.
Prečo sú výhodnejšie práve pelety?
Vykurovací kotol má svoj zásobník na pelety, ktorý nasypeme peletkami, kotol si sám prikladá, sám si založí oheň, plameň sa dá pekne regulovať, termostatmi či smartfónom. Samozrejme, pelety vyžadujú tiež skladovanie, ale skladujú sa v zatvorených vreciach a nie je z nich zďaleka toľko neporiadku. Keby som si musel vybrať na kúrenie tuhé palivo, vybral by som si peletový kotol.
Kedysi dávnejšie bolo normálne kúriť aj naftou... Ako je to dnes?
Kúrenie naftovými kachľami prináša „výhodu“ slzavých očí a smradľavého oblečenia. Pamätníci vedia, o čom hovorím. Kúrenie vykurovacími olejmi nie je v našich zemepisných dĺžkach veľmi rozšírené. Je to zrejmé z historických dôvodov, a to z toho, že máme aj na dedinách zavedený plynovod. Západné krajiny, napríklad Nemecko, kúria na dedinách zväčša týmto spôsobom, lebo nemajú plyn. Je to zrejme komfortný spôsob, ale asi nie veľmi ekologický. Na vykurovací olej je potrebné mať v zemi zakopanú nepresakujúcu nádrž určenú na tento olej a vždy pred zimou si ju dať naplniť. Vykurovací olej je na rozdiel od nafty a benzínu oslobodený od spotrebnej dane.
Aké pozitíva však predsa len ponúka pre ľudí v rodinných domoch kúrenie tuhým palivom?
Kúrenie tuhým palivom môže priniesť benefit ekonomickej úspory, hlavne keď si človek dokáže drevo „zohnať“. Mnohí zamestnanci si môžu z firiem odvážať palety a drevený odpad, a keď je niečo zadarmo, ťažko k tomu nájsť lacnejšiu alternatívu. Kúrenie drevom v krbe – vôňa dreva, zvuk praskajúceho dreva v krbe, pozorovanie horiaceho plameňa – je tiež veľmi romantická záležitosť. Takže kto má na to čas, prečo nie... Kúrenie uhlím v poslednom čase prestáva byť moderné, keďže cena uhlia je vysoká a prestáva to dávať zmysel. Uhlie má však veľmi dobrú výhrevnosť a v určitých aplikáciách je len ťažko nahraditeľné.
Vymenovali by ste negatíva pri kúrení tuhým palivom?
Okrem systému vykurovania je potrebné v domácnosti myslieť tiež na prípravu teplej úžitkovej vody. Pri plyne je voda ohrievaná v prietoku, čiže zásobník na teplú vodu nie je potrebný. Pri kúrení tuhým palivom tento systém nie je technicky možný. Je potrebné mať zásobník teplej vody, ktorý má tepelné straty. Tento zásobník môže byť buď elektrický bojler, plynový bojler či bojler na tuhé palivo. Pri tuhom palive, keď prídete spotený domov z práce a chcete si dať čo najskôr sprchu, najprv si musíte zakúriť, aby sa vám zohriala voda.
Aké má výhody kúrenie plynom oproti kúreniu tuhým palivom?
Kúrenie plynom je moderný, ekologický spôsob, s nulovou produkciou emisií. Má veľmi dobrú regulovateľnosť a maximálne komfortnú obsluhu. Pokojne aj smartfónom. Prevádzkovanie tohto kúrenia je čisté, netreba na to vyhradiť zvláštnu miestnosť. Kotol môže byť pokojne hoci aj v špajze či kúpeľni. Ďalšou veľkou výhodou je príprava teplej vody. Voda je ohrievaná prietokovým systémom, takže nie je zohrievaný zásobník. Toto minimalizuje tepelné straty.
Vedeli by ste uviesť jednoduchý príklad, koľko by stálo kúrenie pre klasickú rodinu v rodinnom dome plynom, uhlím a drevom?
Porovnajme si náklady na dva najkomfortnejšie spôsoby kúrenia, a to plynom a peletkami. Do úvahy zoberiem 15-ročnú prevádzku v nízkoenergetickom dome (A1) s rozlohou 120 štvorcových metrov a so štyrmi obyvateľmi domu. Prevádzkové náklady pri kúrení plynom sú: 399 eur za rok – náklady na plyn plus 80 eur na každoročný servis kotla. To za jeden rok predstavuje 479 eur. A teraz čo sa týka investičných nákladov pri kúrení plynom: projekt stojí 200 eur plus kotol za 1 300 eur plus podlahové kúrenie za 6 000 eur plus inštalácia v hodnote 800 eur plus plynová prípojka za 1 300 eur a napokon plus k tomu všetkému komín v hodnote 300 eur. To je dokopy 9 900 eur.
Ako by to vyzeralo v prípade kúrenia peletkami?
Prevádzkové náklady pri kúrení peletkami: 349 eur stoja ročné náklady na peletky plus k tomu 80 eur na každoročný servis kotla plus prenájom zásobníka za 100 eur ročne. To všetko je dokopy ročne 529 eur. Investičné náklady pri kúrení peletkami vyzerajú takto: projekt stojí 200 eur plus kotol v hodnote 3 700 eur plus podlahové vykurovanie za 6 000 eur plus zásobník na teplú vodu v objeme 200 litrov v hodnote 450 eur plus inštalácia za 800 eur plus komín za 1 000 eur. Celkovo to je 12 150 eur.
Čo z toho vyplýva?
Celkové náklady za 15 rokov kúrenia zemným plynom v kondenzačnom kotli sú 15 648 eur. Celkové náklady za 15 rokov kúrenia peletkami sú 18 498 eur. Ak do hodnotenia zahrnieme užívateľský komfort a zdravotný aspekt, napríklad hrozbu karcinogénnych emisií tuhých znečisťujúcich látok pri spaľovaní dreva, tak sa vykurovanie zemným plynom javí ako vhodná voľba.
Na základe uvedeného čo je podľa vás výhodnejšie pre starší rodinný dom?
Pri novostavbe sme si to už prepočítali. Pri starších domoch ide o to, či je vôľa investovať a aký je na to rozpočet. Spolu s výmenou vykurovacieho systému je vhodné zvážiť výmenu okien, zateplenie obvodových múrov, izoláciu podlahy a stropov, aby to teplo chvíľu v chalupe aj vydržalo. Ideálne je osloviť architekta alebo projektanta kúrenia na prepočet. Lepšie je dať 200 eur za projekt a zistiť vhodné riešenie na mieru podľa mojich potrieb, ako preinvestovať 15 000 eur na systém, ktorý pre mňa nebol vhodný, a potom riešiť prerábku prerábky.
Na čo by mali ľudia dávať pozor v súvislosti s kúrením, ak plánujú výstavbu domu, respektíve už realizujú výstavbu domu?
Pri budúcej výstavbe sa rozumný investor poradí s odborníkmi z odboru. Ak chcem riešiť kúrenie, nebudem sa o tom rozprávať s predajcom. Lebo predajca drevospaľovacích kotlov „vypočíta“, že najlepší je pre vás kotol na drevo. Predajca elektrických kotlov zase, že je pre vás najlepší elektrokotol. Preto odporúčam nebaviť sa s predajcami, ale s projektantom, ktorý je skúsený, nestranný, a naozaj to vypočítať vie. Nebude mať žiadny profit z toho, keď vás vovedie do omylu.
Ak by chcel niekto kúpiť kotol na kúrenie, a to či už na plyn, uhlie alebo na drevo, na čo by mal najviac dávať pozor?
Odporúčam v zásade nekupovať žiadny kotol skôr, ako mi to projektant prepočíta. Porovnám si komfort, investičné a prevádzkové náklady jednotlivých riešení, a podľa toho sa rozhodnem. Kúpiť najprv kotol a potom dopasovávať všetko k tomu, aby som ten kotol, ktorý som už kúpil, mohol využiť, nie je správne riešenie. Najprv si teda zistím, aký kotol je pre mňa top, a až potom si spravím prieskum trhu medzi takýmito kotlami a vykurovacími systémami.
Aké sú najnovšie trendy, čo sa týka zariadení na kúrenie?
Tým, že už je možné stavať len domy A1 a A0, je prakticky nemožné postaviť dom bez solárnych panelov a rekuperácie. Sú to nové trendy a moderné systémy, ktoré znižujú energetickú závislosť objektov a uhlíkovú stopu. Keby sme si mali veľmi stručne opísať činnosť solárnych panelov, tak v zásade, veľmi zjednodušene povedané, existujú dva systémy: solárne panely na ohrev vody a solárne panely na výrobu elektriny, tzv. fotovoltické panely.
Môžu oba typy nájsť uplatnenie na novostavbe? Ako?
Napríklad solárne panely na ohrev vody zoberú vodu z vodovodu (5 °C) a zohrejú ju na 40 °C. Váš bojler je nastavený povedzme na teplotu 50 °C. Potom namiesto toho, aby vodu zohrial z 5 °C na 50 °C a minul pri tom veľa energie, len dohreje 40 °C vodu zo solárnych panelov na požadovaných 50 °C a veľa energie sa takto ušetrí. Fotovoltické panely zase dokážu vyrábať zo slnka elektrickú energiu. Vyrobenú elektrinu môžete použiť sami vo svojej domácnosti a jej prípadný prebytok – ak vyrobíte viac, ako dokážete minúť – si môžete uložiť v batériách na neskôr, alebo predať vášmu dodávateľovi energie. Platí, že vyrobenou elektrickou energiou si môžete ohriať vodu. Vyrobenou teplou vodou si však elektrickú energiu nevyrobíte. A toto je dôvod, prečo mám, okrem toho, že som elektrotechnik, radšej riešenia s fotovoltikou.
Opísali by ste stručne činnosť rekuperácie?
Je to systém, ktorý vám „vyvetrá“ váš dom, čiže kvalita vzduchu bude výborná. Prečo si nevyvetrať oknom ako doteraz? Pretože pri vetraní oknom odíde z miestnosti vzduch, ktorý má 25 °C, a do miestnosti sa vpustí vzduch, ktorý má 5 °C, takže sa zbavíte „tepla“ a pustíte dovnútra „zimu“. Rekuperácia to robí efektívnejšie. Zoberie vzduch z miestnosti, ktorý má 25 °C, a vypustí ho von cez výmenník tepla. Cez rovnaký výmenník je dovnútra nasatý vzduch z vonka, ktorý má 5° C, a v tomto výmenníku si vzduch odchádzajúci a vzduch prichádzajúci vymenia svoju teplotu. Benefitom pre vás je čerstvý vzduch zvonka, avšak s teplotou, ktorú mal vzduch zvnútra, čiže ho nemusíte znovu zohrievať a míňať na to energiu.
Do akej miery sú efektívnejšie a ekologickejšie moderné zariadenia na kúrenie oproti tým minulým? A v čom konkrétne?
Porovnajme si napríklad rôzne typy kúrenia na elektrinu, keďže je práve toto môj odbor. Rôzne typy kúrenia majú inú efektivitu. Čo je to efektivita? Je to hospodárnosť s energiou. Ako príklad si uveďme elektrický kotol, ktorý pomocou elektrickej odporovej špirály zohrieva teplú vodu. Elektrický kotol zoberie 1 kW elektrickej energie a vyrobí nám z toho 1 kW tepla. Efektivita je 1:1. Zoberme si napríklad „obyčajnú“ klimatizáciu. Klimatizácia je v skutočnosti tepelné čerpadlo vzduch/vzduch. Dokáže nám z 1 kW elektriny vyrobiť až 3 kW tepla. Čiže efektivita je 1:3. Zoberme si napríklad tepelné čerpadlo vzduch/voda. Toto čerpadlo nám z 1 kW elektrickej energie dokáže vyrobiť až 6 kW tepla. Efektivita tohto systému je teda 1:6. Môžeme si teda všimnúť, že oproti elektrickým akumulačným kachliam, ktoré boli hitom v roku 1970, sme teraz úplne niekde inde s energetickou náročnosťou a efektivitou. Vývoj nespí.
Sú efektívnejšie, aj čo sa týka šetrenia?
Samozrejme, čo sa týka šetrenia nákladov, je vykurovací systém s efektivitou 1:6 lacnejší na prevádzku ako systém s efektivitou 1:1. Problém je však pri obstarávacej cene. Obstarávacia cena elektrokotla je 800 eur. Obstarávacia cena tepelného čerpadla vzduch/voda je 10 000 eur. Ak si zopakujeme otázku: Sú efektívnejšie, aj čo sa týka šetrenia? Áno, ale nie každému to môže dávať zmysel. Do chatky, obývanej cez víkendy, s rozlohou 80 štvorcových metrov, tepelné čerpadlo vzduch/voda určite nie. Nikdy by sa totiž usporenou energiou nesplatila investícia. Do väčšieho rodinného domu, celoročne obývaného, s rozlohou 200 štvorcových metrov, uvedené čerpadlo určite áno. Čerpadlo sa po pár rokoch splatí a potom sa už len šetrí.
Do akej miery ovplyvní ceny za kúrenie v bytoch nárast cien plynu?
Uvidíme, sám som zvedavý.
Viaceré teplárne zvýšili ceny za teplo, aby neskrachovali. Ako to vidíte s nimi v budúcom roku a na čo by sa mali pripraviť domácnosti v bytoch?
Ja to vidím pozitívne... Človek s vlastným kotlom si môže veľmi efektívne nastaviť termostat, aby sa mu nekúrilo, keď práve nie je doma. Moderné termostaty majú rôzne vykurovacie programy, treba to len začať používať, neprekurovať a nekúriť v prípade, keď nikto nie je doma. Ľudia s meračom na radiátoroch zase nemusia mať radiátorové ventily naplno otvorené. Ja som si napríklad do môjho bytu kúpil termostatické smart hlavice, ktoré majú týždenný nastaviteľný program až na štyri teploty denne, snímač otvoreného okna a efektívne otvárajú či zatvárajú radiátorový ventil podľa teploty v miestnosti a nastavenej teploty. Takže komfort bývania mám ešte vyšší ako predtým a náklady nižšie. Ak sa človek nevie na trhu zorientovať, vždy sa môže obrátiť na odborníkov.
Kedysi ľudia zaviedli plyn na kúrenie, lebo finančne to vychádzalo lepšie a navyše bolo kúrenie aj čistejšie. Platí to aj dnes?
Áno, myslím si, že toto tvrdenie je stále aktuálne. Netreba nič robiť, nič chystať, len nastaviť termostat a „teplo sa stane“. Vysoký komfort, žiadne emisie, žiadna práca a starosť navyše – za mňa stále super riešenie.
Oplatí sa dnes v rodinných domoch naďalej kúriť plynom, aj keď ceny porastú, alebo radšej by sa mali domácnosti zamerať na kúrenie tuhým palivom?
Keby som mal rodinný dom, čo nemám, rozhodoval by som sa medzi plynom a tepelným čerpadlom. Som bezúdržbový, nebavilo by ma každoročne zvážať drevo z hory a potom ho píliť, rúbať, ukladať, voziť dovnútra, zametať, vynášať popol, kefovať komín...
V mnohých slovenských mestách sa hovorí o kúrení vodou z termálnych prameňov. Do akej miery je to podľa vás reálne? Bolo by kúrenie termálnou vodou v bytoch efektívnejšie aj finančne výhodnejšie?
Je to sen každého mesta mať termálnu vodu. Problém je, že ju má máloktoré mesto. Nové Mesto nad Váhom, odkiaľ pochádzam, napríklad už stavia na Zelenej vode akvapark 10 rokov. Nedarí sa im nájsť investora, lebo voda je studená a keby ju mali dokurovať energiou, výstavba akvaparku by nebola ekonomicky výhodná. Ale možno nájdu riešenie a akvapark bude hotový skôr ako diaľnica do Košíc. Nechajme sa prekvapiť a Novému Mestu nad Váhom držme palce. Napríklad Piešťany, kde žijem a pôsobím momentálne, takúto vodu majú. Avšak samy jej majú málo. Termálna voda je v každom prípade kúrenie zadarmo. Nechcem sa opakovať, ale ak je niečo zadarmo, len ťažko sa dá nájsť lacnejšia alternatíva.
Považujete za reálne kúrenie aj inými alternatívnymi zdrojmi tak v bytoch, ako aj v rodinných domoch?
Áno, je to super nápad. Som veľký fanúšik technológií a pokroku, preto novým riešeniam držím palce. Termálnou vodou sa dá kúriť len tam, kde takáto voda je, a to, bohužiaľ, častejšie nie je ako je. Rekuperácia, solárne panely na ohrev vody, fotovoltické panely, tepelné čerpadlá, to sú moderné systémy a spôsoby, ktoré sa dajú aplikovať bez ohľadu na prítomnosť termálnej vody.
Má budúcnosť kúrenie pomocou fotovoltiky?
Fotovoltika je výborná vec. Je to vlastne elektrická energia, vyrobená zo slnka, zadarmo. Výrobcovia solárnych systémov neustále testujú nové technológie, aby zefektívnili svoje panely. V dôsledku toho sa solárna výroba rozvetvila do širokej škály technológií solárnych článkov. Monokryštalické, polykryštalické či amorfné solárne panely... Ako sa v nich zorientovať? Ktoré si vybrať? Moja rada je vždy táto: pozrite sa na cenu za watt a odtiaľ pokračujte. Pri rozhodovaní zvážte, či vo vašom rozhodnutí zohrávajú rolu aj iné faktory, napríklad technológia solárneho panelu alebo krajina pôvodu. Platí, že čím sú solárne panely rozmerovo menšie, tým vyššie sú náklady na výrobu panela. Z ekonomického hľadiska je rozumné kupovať väčšie, teda výkonnejšie panely.