Som SZČO a podnikám na základe živnostenského oprávnenia. Vediem jednoduché účtovníctvo. V roku 2001 som kúpil a zaradil do podnikania osobný automobil, ktorý som odpisoval rovnomerným spôsobom, a to v rokoch 2001, 2002, 2003. Aký bude daňový odpis za účtovné obdobie roku 2004? Bude to 28,6 % alebo 25 %? Automobil využívam čiastočne aj na súkromné účely, ako sa to prejaví v sume ročného odpisu? Môžem prerušiť odpisovanie za rok 2004 a pokračovať v ňom v roku 2005? Za rok 2003 som v daňovom priznaní vykázal stratu 36 000 Sk. Môžem si v daňovom priznaní uvedenú stratu odpočítať jednorazovo alebo ju môžem rozložiť rovnomerne počas 5 rokov? Je potrebné potom uvedenú sumu aj preinvestovať?
-- Pri odpisovaní dlhodobého hmotného a nehmotného majetku došlo v roku 2003 k niektorým zmenám. Nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov priniesol nasledujúce zmeny týkajúce sa odpisovania hmotného a nehmotného majetku:
* pri rovnomernom odpisovaní sa odpisovanie zjednodušilo, odpisuje sa vždy rovnomerne pomernou časťou,
* bola vypustená možnosť polročného odpisu,
* odpis majetku môže vykonať aj ekonomický užívateľ,
* zrušil sa limit na odpisovanie osobných automobilov,
* je umožnené odpisovať aj vykonané technické zhodnotenie do sumy 30 000 Sk,
* marketingové štúdie už nie sú odpisovaným nehmotným majetkom,
* zníženie počtu odpisových skupín z 5 na 4,
* možnosť odpisovania pri poskytnutom majetku na podporu predaja,
* náležitosti vstupnej ceny pri darovanom majetku (determinované zrušením dane z darovania),
* vstupnou cenou odpisovaného hmotného a nehmotného majetku vloženého ako vklad do obchodnej spoločnosti je zostatková cena majetku.

Odpisovaním sa na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa §6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 predmetného zákona. Vo vašom prípade pri použití rovnomernej metódy odpisovania (§ 27) už postupujete podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platného od 1. januára 2004, t. j. odpis je v rovnakej výške v každom zdaňovacom období (t. j. v roku 2004 je to ročná odpisová sadzba 25 %).
Podľa nového zákona o dani z príjmov sa pri rovnomernom odpisovaní ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu hmotného majetku.

Význam prerušenia odpisovania od roku 2004 sa značne obmedzil po uvoľnení pravidiel umorovania daňovej straty, a to z nasledujúcich dôvodov:
-- do konca roku 2003 daňovník mohol daňovú stratu umorovať len rovnomerne vo výške 1/5 počas piatich rokov bezprostredne nasledujúcich po vykázaní tejto daňovej straty,
-- daňovník mal povinnosť umorovanú, t. j. odpočítavanú, daňovú stratu preinvestovať na obstaranie hmotného (investičného) majetku,
-- daňovník v 3. až v 5. roku umorovania musel vykázať základ dane vyšší ako 150 000 Sk, pod túto hranicu nebolo prípustné umorovanie daňovej straty.

Umorovanie daňovej straty
Tieto podmienky na umorovanie daňovej straty boli zo zákona o dani z príjmov od roku 2004 vylúčené a daňovník má len jednu povinnosť, a to vykázanú daňovú stratu umoriť najneskôr do 5 rokov od jej vykázania. Zákon nestanovuje povinnosť rovnomerného umorovania, t. j. daňovník môže daňovú stratu v celej výške odpočítať aj v nasledujúcom zdaňovacom období, ak vykáže základ dane aspoň vo výške umorovanej daňovej straty. S uvoľnením pravidiel na umorovanie daňovej straty preto klesá význam prerušenia odpisovania ako nástroja daňového plánovania.
Možnosť prerušenia odpisovania zákon nepriznáva tým daňovníkom -- fyzickým osobám, ktorí neuplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale uplatňujú výdavky len paušálnymi sumami z dosiahnutých príjmov, tak, ako im to umožňuje § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov -- pri príjmoch z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu. Uvedená skutočnosť je zdôraznená aj v § 22 odseku 9 zákona o dani z príjmov. Inak povedané, paušálne výdavky a paušálna daň zohľadňujú všetky výdavky daňovníka -- t. j. aj daňové odpisy.
Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v § 50 ods. 8 v záverečných a prechodných ustanoveniach taxatívne vymedzuje, že ustanovenie o odpočte daňovej straty § 30 o dani z príjmov sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa jej doterajších predpisov. Zákon o dani z príjmov v roku 2004 v § 30 od základu mení systém odpočtu daňovej straty.

Podľa zákona č. 366/1999 Z. z. si mohol daňovník uplatňovať stratu len raz za existencie daňovníka za splnenia podmienok, že:
-- strata bola odpočítavaná rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich období,
-- suma odpočítavanej straty musela byť preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku,
-- ak vznikla ďalšia strata, už ju nebolo možné odpočítať,
-- v treťom až piatom roku odpočtu straty si mohol daňovník odpočítať stratu, len ak základ dane prevyšoval sumu 150 000 Sk. Ak bol základ dane nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet straty zanikol.

Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov umožňuje daňovníkovi v zdaňovacom období roku 2004 odpočítavať:
-- každú daňovú stratu, stratu možno odpočítavať počas najviac piatich rokov bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, keď bola vykázaná,
-- vypustená bola podmienka rovnomernosti, to znamená v prípade, keď daňovník vykáže dostatočne vysoký základ dane, je možné stratu odpočítať aj v kratšom období, ako je obdobie piatich rokov,
-- stratu možno odpočítať bez toho, aby ju musel daňovník preinvestovať,
-- stratu možno odpočítať bez ohľadu na to, že vykázaný základ dane bol nižší ako 150 000 Sk.
Vykázanú daňovú stratu za zdaňovacie obdobie roku 2003 si budete môcť odpočítať od základu dane pri vykázaní základu dane v nasledujúcich najviac piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, čo vyplýva z § 30 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Od účinnosti nového zákona o dani z príjmov daňovník už nemusí odpočítavať stratu rovnomerne a taktiež mu nevzniká povinnosť odpočítanú stratu preinvestovať.

Keďže automobil využívam aj na súkromné účely, ktoré z výdavkov je potrebné krátiť (povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, PHL, oprava, údržba automobilu, odpisy, cestná daň)?
-- Ak je vozidlo v účtovnej evidencii podnikateľa, je potrebné viesť evidenciu o prevádzke motorového vozidla, v ktorej sa sleduje miesto cesty (odkiaľ -- kam), ubehnuté kilometre a účel cesty. Vedením tejto evidencie sa preukazuje, že automobil sa využíva buď v plnom alebo v čiastočnom rozsahu na podnikateľské účely. Vozidlo, ktoré sa nachádza v účtovnej evidencii podnikateľa, nie je zakázané použiť aj na súkromné účely. Potrebné je len túto skutočnosť daňovo vyrovnať, pretože za daňové výdavky sa považujú len preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Z uvedeného vyplýva, že z daňových výdavkov je potrebné v alikvotnej sume vylúčiť výdavky na pohonné látky, výdavky na údržbu a upraviť aj odpisy.
V posledných rokoch nedošlo k žiadnym zmenám pri stanovení daňových výdavkov pri osobnom automobile zaradenom v obchodnom majetku firmy. Podnikateľ môže uplatniť v daňových výdavkoch a zaúčtovať ako výdavky ovplyvňujúce základ dane všetky výdavky, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Sú to výdavky na bežnú údržbu a opravy, výdavky na PHL pri pracovných cestách, zaplatená cestná daň, poistné a podobne. Podľa § 21 ods. 1 písmeno i) o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú spotrebu podnikateľa, sem zaraďujeme súkromné cesty podnikateľa alebo členov jeho rodiny, ktoré si nemôže zaúčtovať do daňových výdavkov.

Príklad
K 31. decembru 2004 evidoval daňovník v účtovníctve tieto daňové výdavky: zaplatená cestná daň vo výške 2 700 Sk, výdavky na bežnú údržbu a opravy osobného automobilu vo výške 16 000 Sk, poistenie nového automobilu vo výške 15 000 Sk, daňové odpisy osobného automobilu vo výške 135 000 Sk.
-- Z evidencie jázd daňovník zistil celkový počet kilometrov 18 000, pričom počet kilometrov pri pracovných cestách bol 15 000 kilometrov, počet kilometrov na osobné účely bol 3 000 kilometrov. Pre stanovenie pomeru medzi pracovnými cestami a súkromnými cestami sa použije ako kritérium počet uskutočnených kilometrov. Počet kilometrov podnikateľ zistí z evidencie jázd, ktorú vedie, pričom osobný automobil má zaradený v obchodnom majetku firmy.
V priebehu roku 2004 musí daňovník evidovať v evidencii jázd všetky kilometre, t. j. kilometre uskutočnené na súkromné účely a kilometre uskutočnené na podnikateľské účely. Výdavky spojené s prevádzkou osobného automobilu v priebehu roku 2004 sa zaúčtujú ako daňové výdavky, t. j. ovplyvňujúce základ dane. Potom je potrebné vypočítať percento služobných jázd, ako aj percento súkromných jázd. V rámci účtovania uzávierkových účtovných operácií sa znížia o percento jázd na súkromné účely všetky výdavky súvisiace s prevádzkou osobného automobilu, t. j. aj odpisy osobného automobilu, okrem cestnej dane. To znamená, že príslušným percentom súkromných jázd sa krátia výdavky na bežnú údržbu a opravy osobného automobilu, výdavky za poistenie osobného automobilu, daňové odpisy osobného automobilu. Taktiež je potrebné o príslušné percento súkromných jázd krátiť aj výdavky na PHL.