Hollywoodski herci majú možnosť získať angažmá v troch druhoch filmov. Môžu si zahrať vo vysokorozpočtových blokbasteroch (kvôli honoráru), ďalej vo filmoch, kde ich o účasť požiadajú priatelia, a napokon ostávajú snímky, ktoré sa svojou originalitou a trúfalosťou vymykajú sivému priemeru. Posledná alternatíva platí aj v prípade Nicolasa Cagea, ktorý stelesnil vo filme Lord of War postavu Yuriho Orlova, nezvyčajného veľkoobchodníka so zbraňami. Ako Cage nabúral svoj mýtus o pozitívnom akčnom hrdinovi aj predtým (Divokosť v srdci), tak aj teraz istým spôsobom opäť ruší obraz "dobrého chlapca". Yuri Orlov je totiž antihrdina z ukrajinskej rodiny, ktorá emigrovala do USA za lepším životom. Americký sen sa im však vyhýbal -- teda až do momentu, keď mladý Yuri predal svoju prvú automatickú UZI. Keď človek vie robiť svoju prácu poriadne, vykonáva ju s o to väčším nasadením. Preto sa Orlovovi čoskoro začína dariť a do nie celkom legálnych transakcií zaangažuje aj mladšieho brata (Jared Leto). Ten sa však nedokáže s predajom smrtiacich nástrojov vyrovnať s ľahkosťou svojho súrodenca, a tak strieda jedno detoxikačné centrum za druhým. Yuri medzitým podvodom získava priazeň vysnívanej ženy a zhodou okolností sa stáva najväčším obchodníkom so zbraňami na svete.
Režisér Andrew Niccol vytvoril s Lord of War originálny pohľad na temný svet kriminálnych živlov, ktoré obchodujú so smrťou. Zvolil si k tomu perspektívu opačnej strany: Nicolas Cage je hlavným protagonistom i rozprávačom v jednej osobe. Dosiahlo sa tým, že nepodplatiteľný policajný dôstojník je vnímaný ako negatívny protihráč, kým zločincovi odpustí divák jeho pokrivený charakter, a teda aj podvody a lži rodičom, manželke či úradom. Nicolas Cage je jednoducho natoľko charizmatický, že svojím výkonom ležérneho podvodníčka túžiaceho po "veľkých" peniazoch si dokáže získať vašu priazeň. Popri bezstarostnej hudbe je to práve on, kto vnáša do atmosféry nadhľad a humor. Film potom nepristupuje k spoločensky závažnej téme z moralizátorských pozícií -- tragickosť celej situácie človeka žijúceho v sebaklame je vyjadrená akoby len na pozadí, avšak o to intenzívnejšie. Takéto vyznenie snímky naznačuje napokon už úvodná sekvencia, keď sledujeme "životnú cestu" náboja do strelnej zbrane z jeho pohľadu. Produkt strojovej výroby sa stáva oloveným globetrotterom, až napokon skončí v čele mladého Afričana. Hudobnú kulisu tu tvorí -- protikladne k vážnosti situácie -- melodická pieseň. Autori teda nenakrútili žiadnu melodrámu, ktorá vás na povel rozplače pri vopred vyznačených miestach. Naopak, podobne ako pri Mendesovom Mariňákovi bolo na hrôzu témy poukázané inou optikou, než by sa čakalo. A práve v tom spočíva sila filmu, ktorý sa zrejme zaradí medzi to najlepšie, čo Amerika vyprodukuje v nastávajúcej oscarovej sezóne.