Hospodárske noviny zisťovali názory na fungovanie Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
1. Aké vidíte plusy a mínusy práce agentúry?
2. Čo by bolo dobre zmeniť?
Ivan Zahradník, podpredseda Slovenskej akadémie vied
1. Plusy sú v kvalitnej komunikácii s vedeckou základňou, v dobrej a pružnej správe projektov od ich podávania, cez seriózne vyhodnotenie až po celkový tok financií. Mínusy vidím v neskoršom prideľovaní peňazí v bežnom roku a niektorých byrokratických obmedzeniach možnosti využitia grantových prostriedkov. Napríklad nemôžeme použiť viaczdrojové financovanie alebo financovať opravy techniky. Tiež nemôžeme platiť nákup prístrojov alebo mzdy. Celkovo však plusy výrazne prevyšujú nedostatky.
2. Nevyhnutné je výrazne zvýšiť prostriedky na vedecké projekty. Privítal by som väčšiu diverzifikáciu typov programov a podporovaných projektov. Pomohli by programy pre rozvoj investične náročnejších laboratórnych technológií i obnovu existujúceho prístrojového parku. Je dôležité, aby rada agentúry bola v úzkom kontakte s riešiteľmi projektov, vnímala ich problémy a pomáhala ich riešeniu.
Robert Redhammer, prorektor Slovenskej technickej univerzity Bratislava
1. Medzi plusy zaraďujem oddelenie strategického riadenia agentúry od hodnotenia projektov. Mínusy sú zatiaľ menšieho významu.
2. Celá transformácia agentúry je veľká zmena, a tá sa ešte neskončila. Ako určitá brzda pôsobí, že programy agentúry musí schváliť vláda, čím sa proces ich tvorby predlžuje. Ďalej financovanie jednotlivých projektov musí podliehať rozpočtovým pravidlám, keďže agentúra je rozpočtová organizácia. Ak by bola nezávislou nadáciou, ako je to napríklad v USA, mohla by byť pri financovaní projektov podstatne flexibilnejšia.
Milan Dado, Žilinská univerzita
1. Plusy vidím v tom, že vznikla. Hlavné mínusy sa objavia neskoršie. Bude potrebné neustále dolaďovať systém tak, aby výsledky výskumu a vývoja prispeli čo najviac ku kvalite vzdelávania na vysokých školách a zároveň k ekonomickému rozvoju spoločnosti.
2. Určite je dôležité, aby agentúra získala čo najväčšie uznanie riešiteľov projektov, ale aj daňových poplatníkov, ktorí prispievajú na vedu a výskum.
Igor Chovan, výkonný sekretár Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií
1. Pozitívom je snaha agentúry o objektivizáciu posudzovania projektov. Taktiež zámer vyčleniť časť zdrojov na podporu medzinárodnej spolupráce či zapojenia slovenských výskumných pracovísk do programov EÚ. Očakávali sme však, že bude výraznejším centrom podpory zámerov aplikovaného výskumu, ktoré nie sú súčasťou štátnych výskumných programov. Toto avizované poslanie sa nenaplnilo. Viac sa sústreďuje na podporu projektov základného výskumu s nižšími finančnými požiadavkami. Ako nedostatok vnímame tiež administratívnu náročnosť práce agentúry, ako aj neskoršie uvoľňovanie schválených prostriedkov.
2. Zvýšiť podiel prostriedkov na aplikovaný výskum minimálne na 50 percent z celkového objemu zdrojov agentúry. Neobmedzovať hornú hranicu zdrojov na financovanie projektov aplikovaného výskumu a vývoja, nedrobiť disponibilné zdroje na veľa projektov.
Miroslav Kavala, generálny riaditeľ spoločnosti VUP (bývalý Výskumný ústav pre petrochémiu) Prievidza
1. Pozitívom je skutočnosť, že poskytuje veľkú slobodu predkladateľom projektov pri výbere zamerania ich výskumu. Negatívom je zatiaľ stále malý objem finančných prostriedkov, ktorými disponuje.
2. Malo by sa zrovnoprávniť postavenie pracovísk vedy a výskumu pri možnosti krytia oprávnených režijných nákladov. Projekty rozpočtových a príspevkových organizácií logicky v kalkuláciách neuvádzajú režijné náklady, keďže ich majú pokryté zo štátneho rozpočtu. Opticky sa preto javí, že ich projekty sú finančne výhodnejšie, čo však nie je pravda. Organizáciám aplikovaného výskumu by výrazne pomohlo, ak by sa pri kalkuláciách nákladov zohľadňovali ich odlišné podmienky, teda fakt, že na všetko si musia zarobiť samy. V orgánoch agentúry by mohli mať významnejšie zastúpenie zástupcovia hospodárskej sféry. Tiež by sme privítali rozdelenie prostriedkov agentúry na dva balíky. Jeden by sa zameriaval na financovanie základného a druhý aplikovaného výskumu, v pomere podľa reálnych potrieb rozvoja Slovenska.
Jozef Šesták, riaditeľ výskumno-vývojovej spoločnosti VÚTCH-Chemitex Žilina
Doterajšie výsledky potvrdili správnosť rozhodnutia zriadiť celoštátnu agentúru na podporu vedy a výskumu. Pokiaľ sa podarí zachovať jej nadrezortný profil, môže byť významným prínosom aj do budúcnosti. Pozitívna je okrem iného orientácia výzvy na podporu ľudského potenciálu a popularizácie vedy.