Na rozdiel od mnohých iných kultúr, v ktorých je dodržiavanie určitého odstupu a formálnosti v pracovných kontaktoch vžitou tradíciou, pre Slovákov je prirodzené skôr rýchlejšie nadväzovanie priateľských vzťahov, familiárnosť, unáhlené tykanie, spoločné posedenia a podobne. Tieto danosti sa ešte väčšmi umocňujú v prípade rodinných väzieb na jednom pracovisku alebo niekoľkoročnej koexistencie v spoločnej kancelárii, kde sú intímne alebo blízke kontakty samozrejmé. Hoci na jednej strane môžu hodnoty, akou sú napríklad dôvera, úprimnosť alebo nezištnosť, ktoré sú pre priateľstvo typické, prispieť k vyšším pracovným výkonom, lepšej atmosfére a celkovej efektívnosti, sú situácie, v ktorých môže byť ich vplyv, prípadne podcenenie ich vplyvu aj negatívne.
Šéf namiesto priateľa
Typickým príkladom, pri ktorom môže zaškrípať vo vzťahoch založených súčasne na pracovnej i priateľskej báze, je povýšenie na vedúcu pozíciu z interných zdrojov. "Na vlastnej koži som zažila situáciu, keď som sa stala riaditeľkou odboru na ministerstve, v ktorom som dovtedy pracovala ako jedna z jedenástich pracovníkov. Navyše predošlý riaditeľ zostal na tom istom pracovisku v pozícii podriadeného. Bolo to veľmi nepríjemné, pretože deň predtým bol pre mňa autoritou on a nasledujúci deň už ja pre neho. Dávala som veľký pozor, aby som nezmenila svoj postoj k ľuďom, pokiaľ ide o priateľskosť a prístupnosť. No rozhodla som sa, že sa im už nebudem zverovať so svojimi slabosťami alebo s dôvodmi, na ktorých základe som prijala niektoré rozhodnutia alebo stanoviská," spomína psychologička Tatiana Lesayová, riaditeľka spoločnosti ASMEA.
Ak sa človek jedného dňa stane nadriadeným bývalých spolupracovníkov, s ktorými ho v niektorých prípadoch spájajú i priateľské vzťahy, mal by sa snažiť zachovať rovnaký štýl komunikácie a jednania, avšak zároveň uvážlivo vyberať ľudí, s ktorými sa podelí o vnútorné pocity.
"Zmenil si sa"
Napriek maximálnej snahe sa však môže stretnúť so závisťou, s manipuláciou, so sarkastickými poznámkami ("zmenil si sa, už to nie si ty", "predtým si s nami šiel posedieť po práci, teraz ti už asi nie sme dosť dobrí", "vybav mi to, teraz si pri moci, určite to nebude zložité") či snahou o zotieranie hraníc ("ani tebe sa v piatok poobede nechcelo robiť, tak prečo nás teraz do toho nútiš", "zabudol, vôl, že teľaťom bol", "dúfam, že nepotopíš priateľa a zoberieš tú chybu na seba, tebe to prepáčia").
Prehlbujúce sa nedorozumenia a rozpory môžu postupne negatívne ovplyvňovať ďalšie správanie a vzťahy, obmedziť komunikáciu na minimum a zväčšovať vzájomný odstup. Čo je najdôležitejšie, všetky tieto faktory sa prejavia nielen na psychickej pohode na pracovisku, ale najmä na pracovných výkonoch, kvalite a morálke. "Jednou z vecí, ktoré som musela súrne urobiť, bolo stanovenie pravidiel hry alebo, lepšie povedané, hraníc: odkiaľ - pokiaľ. Podriadených som sa snažila vypočuť, pochopiť, podľa možnosti ignorovať všetky invektívy a reagovať pokojným a racionálnym spôsobom. Bolo to náročné, ale stálo to za to. Mala som povesť prísnej, ale spravodlivej šéfky," dodáva Lesayová.
Omyly a ich riešenia
Ak príde nový vedúci z prostredia mimo firmy, ostatní ho ako autoritu prijmú ľahšie. Človek z firmy po povýšení prežije niekoľko bezsenných nocí... Následkom tejto neistoty je, že noví šéfovia reagujú spôsobom, ktorý ich postavenie neuľahčuje, ale naopak, ešte väčšmi zhoršuje.
Odborníci sa zhodujú, že častou chybou je, ak nevystupujú dostatočne rozhodne. Hoci prevzali dekrét o povýšení, na základe ich rovnakého správania ostatní usudzujú, že sa vlastne nič nezmenilo. A tak kolegovia neakceptujú ich vedúce postavenie ani niekoľko mesiacov po odchode pôvodného šéfa. Inokedy sa zasa stáva, že noví šéfovia dávajú neuvážené prísľuby, akoby chceli bývalým kolegom dokázať, že vždy budú konať v ich záujme. Väčšinu z týchto sľubov si však nemôžu dovoliť splniť. Vďaka tomu sa stáva, že namiesto motivovania svoj tím rozkladajú a strácajú dôveru.
Omylom tiež je, ak noví šéfovia aj naďalej ostanú sedieť s ostatnými v spoločnej kancelárii ("veď som jedným z nich!"), avšak na obed už pôjdu len s rovnako - a vyššie postavenými kolegami a od podriadených budú chcieť, aby im automaticky začali vykať, hoci si na poslednom firemnom večierku potykali. Ani v takom prípade nebudú podriadení nového šéfa akceptovať. Výsledkom sú spolupracovníci, ktorí nemajú chuť do práce, neznesiteľná a napätá atmosféra a nespokojní nadriadení. Riešenie pritom nie je až také zložité. Ľudia, ktorých povýšili v rámci firmy, majú totiž často strach z toho, že sa vždy budú musieť rozhodovať medzi tým, čo vyhovuje ich kolegom/priateľom, a tým, čo si vyžaduje pozícia, na ktorej sa ocitli. Toto buď - alebo však vo väčšine prípadov nie je nevyhnutné.
Čo radia odborníci:
- Porozprávajte sa hneď po nástupe do funkcie postupne so všetkými spolupracovníkmi.
- Definujte svoje predstavy o pripravovaných zmenách a predstavte ich časový harmonogram. Spýtajte sa na názor aj ostatných.
- Stanovte jednoznačné pravidlá. Ak je vám napríklad milšie, aby vám vaši bývalí spolupracovníci v budúcnosti pred zákazníkmi alebo nadriadenými vykali, povedzte im to a zdôvodnite. V súkromnom kruhu si môžete aj naďalej tykať.
- Vysvetlite ostatným, ako sa po nástupe do funkcie zvýšila vaša zodpovednosť. Podriadení totiž zvyknú závidieť vyšší plat, ktorý sa s povýšením spája, nárast pracovných úloh však "nechcú" vidieť.
- Nebojte sa privilégií, ktoré sa s vašou funkciou spájajú. Presťahujte sa do vlastnej kancelárie, a to čo najskôr.
Priateľstvo bez hraníc?
Menej či viac hlboké priateľstvo nadviazané počas dlhoročného pôsobenia na jednom pracovisku nemusí spôsobovať problémy len pri povýšení niektorého zo spolupracovníkov, ale aj pri plnení pracovných povinností na rovnocenných postoch. Ako pri všetkom, aj tu sa skrýva množstvo výhod a nevýhod. "Pomáhala som riešiť podobný problém jednej známej, ktorá pri rozbiehaní firmy zamestnala ako asistentku najlepšiu kamarátku. Po čase sa jej však neraz stalo, že neprišla do práce a zatelefonovala jej, že sa necíti dobre. Po uzdravení nepriniesla potvrdenie od lekára so slovami ...však na čo, veď sme kamarátky. Postupne si dovoľovala čoraz viac a moja známa to zo začiatku trpezlivo znášala. Neskôr ju trpezlivosť prešla, pretože to nemalo konca-kraja. Nevedela jej však povedať, že jej to prekáža a ani to, ako si to v záujme oboch predstavuje ďalej," opisuje príklad z praxe Lesayová.
Odkladať riešenie a čakať, že si to druhá strana uvedomí, je v takejto situácii úplne zbytočné. "Moja známa neskôr konštatovala, že spolupráca s najlepšou priateľkou si vyžadovala oveľa viac energie, ako keby prijala úplne cudzieho človeka. A pritom si myslela, že to bude pre obidve príjemnejšie a jednoduchšie," dodáva Lesayová.
Kamaráti buďme...
Samozrejme, existuje aj veľa pozitívnych príkladov, keď silné priateľstvo či úzke rodinné putá prežijú aj kombináciu s pracovným vzťahom a sú stabilizátorom a vzpruhou, ktorá podporí výkonnosť a úspech. Aby sme však predišli komplikáciám a hrozbe narušenia či dokonca rozbitia vzťahu, väčšinou sa odporúča opatrnosť v duchu porekadla - kamaráti buďme, dlhy si plaťme.
V tvrdom konkurenčnom boji sa môže aj najlepší priateľ zmeniť na záškodníka, ktorý bude len závidieť, podrážať, ohovárať.. Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť stroskotaniu vzťahu, zneužívaniu či problémom s disciplínou a prijímaním autority, je stanovenie mantinelov a jasných pravidiel hry.
"Najťažšie sú vždy prvé mesiace, počas ktorých sa treba vyrovnať so zmenami v dovtedajších vzťahoch. Opakujem, že najdôležitejšie je stanoviť si nové hranice a spôsob komunikácie, vedieť sa asertívne vyrovnať s invektívami, so závisťou a s manipuláciou predovšetkým v oblasti plnenia úloh. Je dobré stanoviť si štýl správania a obmedzenia, ktoré sú podľa vás správne a ktoré si budete vedieť obhájiť. Príbehov o skrachovaných priateľských vzťahoch na pracoviskách či v spoločnom podnikaní je nesmierne veľa, avšak takmer v každom fungovali tie isté pravidlá. Aj v medziľudských vzťahoch totiž platia určité vzorce. Podobne ako vo fyzike: ak sa zmení akcia, zmení sa aj reakcia. Len my sa veľakrát spoliehame na to, že budeme výnimkou a že v našom prípade to tak nie je," uzatvára Lesayová.
Som šéfom mojich priateľov
Výhodou je, že poznáme svoje silné a slabé stránky, vieme, aké je naše najčastejšie správanie a reakcie napríklad v stresových situáciách, sme k sebe otvorenejší, vieme sa porozprávať o veciach, ktoré sú nepríjemné, poznáme svoje záujmy a hodnoty, rýchlejšie sa "zladíme" a dohodneme, poznáme svoje "neuralgické" či citlivé body a dokážeme sa im lepšie vyhnúť.
Rovnaké výhody platia aj opačne - v prípade, ak sa mojím šéfom stal môj kamarát.
Nevýhodou je, že máme určitú predstavu o tom, kto a aký je náš kamarát, a sme menej ovplyvniteľní aj do plusu, aj do mínusu, niekedy sme k priateľom menej citliví a ohľaduplní ako k "cudzím" ľuďom, rovnako však vieme byť aj viac kritickí, nezdvorilí, agresívni..., pretože je to kamarát, ktorý to "znesie". Na druhej strane sme príliš citliví, mäkkí a obávame sa povedať, že práca alebo správanie nie sú také, ako sa vyžaduje, sme viac zhovievaví, čo môže viesť k zneužívaniu druhou stranou.
Ak sa naším šéfom stane blízky kamarát, hrozí, že to začneme využívať alebo, naopak, začneme mu vykať len preto, lebo je šéfom, a tým sa náš vzťah zmení od základov, bojíme sa mu povedať veci, o ktorých sme sa bežne rozprávali, zrazu zvažujeme každé slovo, každý skutok, ostatní môžu vnímať vyššie odmeny alebo pochvaly ako prejav priateľstva, a nie zásluh, sám podriadený má problém prijať pochvalu alebo vyššiu odmenu ("ako sa na to budú pozerať ostatní").