Jozef Kajda býva na konci obce Kuchyňa v rodinnom dome. Ďalej je už len zaburinené pole a vojenské letisko. Dobre pozná zvuk ruských MIG-ov 29, ktoré má naša armáda a rozozná ho od stíhačiek F-16. Na nich chodia do Kuchyne cvičiť americkí letci. "Miginy" sú hlučnejšie a "efká" majú zasa zvláštny zvuk, "akoby namiesto jedného leteli dve". Na ohlušujúci rachot motorov z asi kilometer vzdialeného letiska si už zvykol. Uvedomí si ho, keď sa s niekým rozpráva a odrazu sa nepočujú. "Musíme prestať, počkať, kým lietadlá odletia a potom môžeme v rozhovore pokračovať," zdôveruje sa.
Hluk ako daň
Ministerstvo obrany v súčasnosti neeviduje žiadne sťažnosti na nadmerný hluk v obciach susediacich s letiskom v Kuchyni, tvrdí hovorca ozbrojených síl SR Milan Vanga. "Ak takéto sťažnosti dostane, rezort ich bude zodpovedne analyzovať.V prípade, že budú oprávnené, požiadavky sa budú riešiť," dodáva Vanga.
Tvrdenie, že ľuďom v obci prekáža len hluk lietadiel, nepovažuje starosta Kuchyne Róber Bujna za objektívne. "My navyše žiadame kompenzáciu za všetky ťažkosti spôsobené prítomnosťou armády." Naši letci cvičia aj do jedenástej večer. Ľudia si tak nemôžu dobre oddýchnuť, lebo tí, ktorí pracujú v priemyselnom parku na Záhorí, musia vstávať ráno o štvrtej.
Starosta ukazuje mapu územného plánu obce z roku 2002, ktorá je v dvoch hlukových zónach so 70- a 65-decibelovou intenzitou. Neodporúča sa tam preto stavať rodinné domy. Keď sú lietadlá vo vzduchu a letecký personál má zapnuté prístroje, nedá sa dobre pozerať televízia, lebo rušia signál. "O pol jedenástej som telefonoval na letisko. Povedali mi, že majú nočný výcvik a hotovo. Vraj je to daň za verejný záujem," hovorí Bujna.
Dobrý džob?
Ani Rusi za socializmu nerobili taký rachot ako teraz Američania -- hovoria robotníci, ktorí sa zastavili na pivo v miestnom hostinci cestou do Rohožníka. Prekvapujú svojimi znalosťami. Vedia, že americkí letci sú z talianskej základne Aviano, odkiaľ prídu za 40 minút. Približne toľko trvá cesta autom z Bratislavy do Kuchyne pri dodržiavaní predpisov. "Ja som z neďalekého Závodu. Keď lietajú, psi štekajú a sliepky sa plašia. Prečo necvičia niekde na púšti? Asi je to pre našu armádu dobrý džob," zamýšľa sa jeden z nich. "Asi je tu jediné letisko na svete," dodáva jeho parťák. Bujna však tvrdí, že Američania nenarobia toľko hluku ako MIG-y a navyše, nelietajú v noci ako naši.
"Na Slovensku máte výbornú cvičnú strelnicu. Je málo používaná, letecký priestor je nad ňou otvorený a dá sa tam manévrovať. Takýchto možností je v Európe málo. Je to tiež lacnejšie ako cvičiť u nás," uviedol nedávno americký vojenský pridelenec na Slovensku John Wallace.
Využívanie Leteckého dopravného krídla Kuchyňa na cvičenie amerických vzdušných síl vyplýva z Memoranda o porozumení o využívaní strelníc a výcvikových priestorov medzi slovenským ministerstvom obrany a Vzdušnými silami USA v Európe. Američania za používanie výcvikového priestoru neplatia, ale hradia servis a služby spojené s výcvikom. Zariadenia, ktoré americká strana na letisku vybudovala, zostanú vlastníctvom slovenských ozbrojených síl.
Do Kychyne sa sťahuje Sliač
Nielen hluk motorov, ale aj cvičné streľby z guľometov, kanónov a diel znepríjemňujú život obyvateľom Rohožníka, ktorý je asi šesť kilometrov od Kuchyne. Jeho starosta Ján Želipský sa sťažuje, že vtedy vojsko uzavrie cesty z Rohožníka a Perneka do Malaciek. Ľuďom to komplikuje dopravu, lebo musia robiť 30- až 40-kilometrové obchádzky cez Lozorno. V tom čase je doprava cez obce prehustená.
Ťažkosti s dopravou sú aj vtedy, keď armáda necvičí. Niektoré autobusy za Kuchyňou odbočujú k letisku, čím sa predlžuje ich trasa. Cestujúci za to musia platiť asi o päť korún viac, hoci, ako tvrdí Bujna, pri letisku málokedy niekto nastupuje alebo vystupuje. Ľudia tak na armádu doplácajú.
Bujna upozorňuje, že v rozpore s územným plánom obce armáda letisko, ktorého časť je na území jej katastra, stále buduje. Armáda však nerešpektuje názor obecného zastupiteľstva. "Má svoj špecializovaný stavebný úrad, ktorý jej vydá povolenie napriek nášmu negatívnemu vyjadreniu. Pritom územný plán obce jej zástupcovia podpísali."
Starostovia obcí sa navyše obávajú, že keď sa z letiska Sliač presťahujú do Kuchyne bojové lietadlá, situácia sa ešte zhorší. S rekonštrukciou letiska v Sliači sa má podľa Vangu začať koncom roka 2007 a hotová má byť o rok v septembri. "Počas tohto obdobia sa bude činnosť Leteckej základne Sliač naozaj vykonávať z Dopravného leteckého krídla Kuchyňa," dodal Vanga.
Aj hluk v norme "ide na nervy"
Úroveň hluku pri letisku v Kuchyni nie je podľa hovorcu Ozbrojených síl SR Milana Vangu taká vysoká, aby ohrozila zdravie obyvateľov. Starostovia obcí by však uvítali, keby sa hlučnosť znova zmerala, čo však musí podľa nich urobiť armáda. Na rozdiel od Vangu lekárka Jana Vrablicová, ktorá ordinuje v Rohožníku, tvrdí, že hluk spôsobuje aj zdravotné komplikácie. "U senzibilnejších ľudí vyvoláva psychické poruchy. Mám pacientov, ktorým musím predpísať upokojujúce lieky. Keby nežili v takmer ustavičnom hluku, dávky liekov by boli nižšie." Intenzita hluku je podľa nej síce v norme, ale aj zdravých ľudí ruší a vyvoláva nepohodu. Pritom negatívne vplýva najmä na deti. V neskoršom veru vyvoláva neurózy s poruchami spánku, nervozitou a prejavy somatického charakteru, hlavne tráviace ťažkosti. "Ľudovo povedané, ľuďom to ide na nervy," konštatuje Vrablicová.
Podľa viacerých mamičiek z Rohožnika sa deti strhávajú zo spánku. "Kvôli hlukovej izolácii sme si vymenili okná na dome za plastové, ale ani to nestačí," uviedla jedna z nich. Potvrdzuje to aj staršia obyvateľka Kuchyne, ktorá opatruje vnúčika Martinka. "Deti nemôžu spať. Od hluku kapú aj malé kuriatka a káčatká, lebo sa zo stresu zadusia."
Privlastnia si vojaci do svojej zvernice aj štátnu zver?
K týmto problémom občanov sa nedávno pridali ďalšie, s vojenskou zvernicou. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky začal medzi Malackami, Pernekom, Kuchyňou a Rohožníkom ohradzovať plotom les s rozlohou 22 štvorcových kilometrov. Patrí síce armáde, ale obyvatelia sú nespokojní, lebo nemôžu ísť do lesa, kam chodili od nepamäti.
"Tieto lesy neoplotili v minulosti zemepáni ani komunisti či Rusi, keď nás okupovali, ale oplocujú ich terajší zemepáni," povedal nedávno reportérom HN jeden starší obyvateľ Kuchyne.
Podľa predsedu poľovného združenia Kuchyňa -- Pernek Petra Šíru výstavbou plota sa narušuje migrácia zveri. Môže zablúdiť na letisko a spôsobiť tam nehodu. Vojenské lesy vybudovali pri plote tzv. jelenie skoky. Ide o valy nasypanej zeminy, aby zver mohla preskočiť cez plot do obory, z ktorej sa však späť nedostane. "Zver však vojakom nepatrí. Je štátna. Teraz si ju chce niekto privlastniť," upozorňuje Šíra.
Podľa vyjadrenia predstaviteľov vojenského podniku oboru považujú za "normálnu podnikateľskú aktivitu so zverou". A čo sa týka vstupu na jej územie, "ľudia by si nemali zamieňať demokraciu s anarchiou", lebo je to vojenský priestor.
Starostovia obcí, ako aj členovia miestnych poľovných združení sú však presvedčení, že armáda ich oklamala. Podľa pôvodných informácií mala ohradiť letisko. To neurobila. Potom však vojenské lesy začali stavať plot okolo lesa.
O problémoch obcí vedia podľa Bujnu všetci doterajší ministri obrany a mnohí poslanci parlamentu. Novému ministrovi chce odovzdať petíciu s 1,5 tisíca podpismi proti výstavbe zvernice a informovať ho aj o ďalších problémoch obyvateľov tohto regiónu. "Doteraz sa o tom hovorilo len kvôli tomu, aby sa niečo povedalo. Ministerstvo obrany však doteraz nikdy nehľadalo riešenie."
Stanovisko ministerstva obrany nedostala do vyjdenia tohto čísla ani redakcia HN.