Kubíček, P., Studia Iuridica Bratislavensia Nr. 26, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty, Bratislava 2004, strán106.

Začiatok nášho tisícročia sa vyznačuje dynamikou vývoja technických poznatkov a ich využitia tak v pozitívnom i negatívnom zmysle slova. Tento pohyb ovplyvňuje i právnu vedu. Pri budovaní nového právneho systému je potrebné vychádzať z doterajšieho historického vývoja a nadväzovať naň, samozrejme s potrebnými korekciami. Toto poznanie platí aj o obchodnom práve. Už v roku 1990 sa začala história obchodného práva v podmienkach bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Obchodný zákonník nadviazal na tradičné formy, ktoré charakterizujú obchodné právo -- obchodník a obchody. Nadväznosť však nebola úplná, nakoľko zákonodarca použil v Obchodnom zákonníku pojmy podnikateľ a podnikanie, ktoré sú širšími pojmami ako obchodník a obchody. Tento postup znemožnil z hľadiska kontinuity vedy a výučby obchodného práva plynulo nadviazať na predchádzajúci vývoj. Vznikli problémy s vymedzením pojmu, predmetu a systému obchodného práva v jeho súčasnej podobe. Oporným bodom pri riešení tejto úlohy je terajší kódex -- Obchodný zákonník. Aj táto opora má však slabé miesta, nakoľko vznikla rozsiahla diskusia o rekodifikácii súkromného práva, kde jednou z možností je aj zrušenie Obchodného zákonníka v terajšej podobe.
Vyskytli sa aj názory, že obchodné právo má svoje približné vymedzenie, ktoré postačuje na oblasť výučby obchodného práva a hranice pedagogickej disciplíny je možné pragmaticky meniť po dohode s jednotlivými katedrami na právnických fakultách. To všetko boli dôvody, ktoré viedli k napísaniu nie veľkej rozsahom, ale o to viac bohatej obsahom odbornej publikácie doc. JUDr. Pavla Kubíčka, CSc., vedúceho Katedry obchodného, finančného a hospodárskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tento dlhoročný odborník na obchodné právo dal publikácii názov Teória obchodného práva (vybrané problémy). Podujal sa na neľahkú úlohu presvedčiť širokú odbornú verejnosť, že ak by prišlo k úplnému zrušeniu Obchodného zákonníka, ostane nedoriešený problém, ako nahradiť jeho všeobecnú časť a kam zaradiť právnu úpravu obchodných spoločností a družstva.
Rozptýlenie právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku do viacerých právnych predpisov nepovažuje za racionálne. Nakoľko autor napriek týmto skutočnostiam sa domnieva, že aj keď je možné, dokonca nutné využívať pragmatické riešenia, dlhodobo je potrebné metodicky hľadať teoretické východiská systematického budovania základov vedy obchodného práva, ktoré môžu ovplyvniť výučbu aj tvorbu právnych predpisov v odvetví obchodného práva. Autor pri spracovaní diela použil veľké množstvo domácej i zahraničnej literatúry, pričom konštatuje, že právna veda v nadväznosti na vývoj legislatívy vytvárala systém poznatkov o obchodnom práve, ktoré sprostredkúvala študentom vysokých a tiež špecializovaných stredných škôl. V danej súvislosti je možné konštatovať, že Obchodný zákonník aj právna veda vniesli do matérie obchodného práva určitý systém. Autor dúfa, že všetky tieto skutočnosti si uvedomí aj široká odborná verejnosť.