Komerčné banky budú zrejme od budúceho roka odvádzať menšie príspevky do Fondu ochrany vkladov (FOV). Na podnet Asociácie bánk SR sa má znížiť horná hranica ročného príspevku do fondu zo súčasných 0,75 percenta na 0,35 percenta z priemerného stavu zákonom chránených vkladov. Po odobrení centrálnou bankou to môže byť len 0,2 percenta. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane vkladov, ktorú predložilo Ministerstvo financií SR a centrálna banka do medzirezortného pripomienkového konania.
Dôsledky pre banky
Zníženie výšky príspevkov do FOV má podľa Asociácie bánk znížiť snahu bánk hľadať riešenia, ako sa ich plateniu vyhnúť. Na našom bankovom trhu vznikla totiž nerovná situácia. Podľa direktívy EÚ z roku 1994 o systémoch ochrany vkladov, majú pobočky zahraničných bánk v krajinách EÚ prispievať do systému ochrany vkladov v materskej krajine. Teda nie v krajine, v ktorej podnikajú. Na Slovensku to platí pre tri zahraničné pobočky -- ING Bank, Commerzbank a ČSOB. Prispievanie v domácich krajinách ich podľa asociácie zvýhodňuje. "Príspevky na Slovensku sú najvyššie v EÚ. Platenie v materských krajinách tak zahraničným pobočkám umožňuje ponúkať vyššie úrokové miery pre klientov, ako môžu banky so sídlom v SR," tvrdí výkonný riaditeľ Asociácie bánk Ladislav Unčovský. Do garančných systémov domovskej krajiny dnes už prispieva ING aj Commerzbank. "V Holandsku je ex post systém, takže tam v súčasnosti banky neplatia nič a v Nemecku je výška ročného príspevku 0,03 percenta," poznamenáva Unčovský. ČSOB zatiaľ prispieva do FOV na Slovensku, ale koncom minulého roka aj ju český fond požiadal o prispievanie do českého garančného systému. Ročná výška príspevku do Fondu pojištení vkladů ČR je 0,2 percenta a od budúceho roka bude na úrovni 0,1 percenta z vkladov. Oproti bankám so sídlom v SR to považuje asociácia za výrazné zvýhodnenie.
Výpadok príjmov FOV
Ročné príspevky bánk za minulý rok predstavovali pre Fond ochrany vkladov príjem vyše troch miliárd korún. Tieto zdroje použil Fond na splácanie úveru od Národnej banky Slovenka, z ktorého fond vyplácal náhrady nedostupných vkladov skrachovaných bánk. Výška tohto úveru bola na konci minulého roka 7,38 miliardy korún, pričom jeho splatnosť je do 31. januára 2007. Po znížení percentuálnej hranice by však objem týchto príspevkov klesol zhruba o jednu tretinu. Fond dokonca čaká ešte viac "Výpadok na príspevkoch bánk by mohol byť necelé 1,5 miliardy," odhaduje Rudolf Šujan, predseda Prezídia Fondu ochrany vkladov. Kde nájde FOV náhradné prostriedky na splácanie úveru NBS? Vyriešila to dohoda bánk s centrálnou bankou. "Komerčné banky sa zaviazali, že od roku 2008 na seba prevezmú financovanie fondu formou úveru," vysvetľuje Unčovský. Fond navyše už v najbližších týždňoch očakáva prvé príjmy z konkurzných konaní štyroch skrachovaných bánk. "Konkrétne v banskobystrickej Dopravnej banke je preskúmavanie konečnej správy v záverečnom štádiu. Očakávame, že podľa podielu pohľadávok by mohol FOV dostať približne 600 až 700 miliónov korún," tvrdí Šujan.
Klienti zmenu (ne)pocítia
Podmienky ochrany vkladov právnických a fyzických osôb sa po znížení príspevkov nezmenia. Klienti bánk budú mať v prípade krachu banky stále nárok na náhradu vo výške 90 percent svojho vkladu, maximálne však 20-tisíc eur. Avšak podľa Asociácie bánk by mohli zmenu príspevkov pocítiť aj samotní klienti. Príspevky do FOV totiž ovplyvňujú výšku úrokových sadzieb poistených bankových vkladov. "Je predpoklad, že po znížení príspevkov do fondu sa tieto úrokové miery zvýšia," tvrdí riaditeľ asociácie. Keďže sa príspevky do fondu platia kvartálne, Unčovský očakáva, že by úrokové miery mohli vzrásť už tri mesiace po znížení príspevkov do FOV. Ako to vidia samotné banky? "Je možné, že by sa zmena príspevkov odzrkadlila na zvýšení úrokových sadzieb z vkladov, závisí to však od konkrétnej výšky príspevku a aktuálnej situácie na trhu," komentuje Eva Güttlerová zo Slovenskej sporiteľne.
Systémy ochrany vkladov v krajinách EÚ:
Systémy s priebežnými príspevkami (napr. Slovensko, Belgicko, Nemecko, Írsko, Maďarsko) -- príspevky bánk sa zhromažďujú vo fonde, z ktorého sa v prípade krachu banky uhrádzajú záväzky voči klientom.
Systémy ex post (napr. Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko) -- príspevky sa platia, len ak niektorá banka skrachuje. Výška príspevkov sa stanovuje podľa záväzkov voči klientom.