Na Slovensku muži zarábajú čoraz viac ako ženy

Štatistický úrad vykonal výberové zisťovanie štruktúry miezd v slovenskej ekonomike v minulom roku. Do zisťovania o štruktúre miezd vstúpilo 1 997 ziskových aj neziskových organizácií, ktoré zamestnávali 533 110 osôb. Výsledky za výberový súbor boli prepočítané na celý register organizácií v SR.
Na mzdové rozdiely podľa pohlavia vplývajú mnohé príčiny objektívneho a subjektívneho charakteru. Ide napríklad o množstvo odpracovaného času, nadčasov, zastúpenie mužov a žien vo vedúcich funkciách, vplyv veku, vzdelania, regiónu, povolania. Medzi objektívne možno zaradiť aj fakt, že ženy vo väčšej miere pracujú v odvetviach s nižšou cenou práce, ako sú napríklad školstvo alebo zdravotníctvo a napokon aj často z rodinných dôvodov zostávajú doma.
K subjektívnym dôvodom patrí pretrvávanie skrytej formy znerovnoprávnenia, ktorá vychádza napríklad z predstáv o vhodnosti žien pre isté povolanie alebo z obavy, že môžu odísť na materskú dovolenku. Napriek tomu, že sa počet zamestnaných žien zvyšuje a súčasne rastú aj ich mzdy, sa priemerná mesačná mzda žien stále nachádza výrazne pod hladinou mzdy mužov. Mzda mužov dosiahla vlani 16 899 Sk a mzda žien 12 125 Sk. Mzdy žien predstavujú v priemere len 71,7 percenta miezd mužov.
Diferenciácia v odmeňovaní sa však najvýraznejšie prejavuje podľa povolaní, resp. zamestnaní vyžadujúcich odlišnú náročnosť na kvalifikáciu zamestnanca, zložitosť práce a zodpovednosť za vykonanú prácu. Medzi najlepšie odmeňované patria zamestnania riadiaceho charakteru, napr. riaditelia a prezidenti veľkých organizácií 74 351 Sk. Lepšie platené sú vysoko odborné zamestnania a ďalšie technické a referentské pozície. Projektanti a analytici výpočtových systémov zarobili vlani priemerne 34 562 Sk.
Naopak, horšie postavenie majú rutinné administratívne zamestnania - účtovníci 14 446 Sk, administratívni zamestnanci 11 734 Sk. Medzi najhoršie odmeňovaných sa zaradili pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, kde sa mzda pohybovala medzi 8- až 10-tisíc korunami. Z výsledkov zisťovania vyplýva, že riadiaca, tvorivá a vysoko kvalifikovaná práca získava čoraz vyššiu cenu ako rutinná a pomocná práca. V priemere zákonodarcovia, vedúci a riadiaci zamestnanci dosahujú skoro trojnásobok mzdy administratívneho zamestnanca, kvalifikovaný robotník má viac ako 1,6-násobok mzdy pomocného a nekvalifikovaného robotníka.
Mzdovú úroveň zamestnancov významne ovplyvňuje vek a dosiahnutý stupeň vzdelania. Z hľadiska veku možno pozorovať rast miezd so zvyšujúcim sa vekom zamestnancov. V najslabšie odmeňovanej vekovej kategórii zamestnancov do 20 rokov dosahuje hrubá priemerná mesačná mzda 8 862 Sk. K celoslovenskému priemeru sa najviac približujú mzdy zamestnancov vo vekovej kategórií 40 až 44 rokov a 45 až 49 rokov. Medzi najlepšie odmeňovaných patria zamestnanci vo vekovej kategórii 55 až 59 rokov s priemernou mzdou 16 317 Sk. "V intervale, do ktorého patrí aj hrubá priemerná mzda, teda od 14- do 15-tisíc korún, sa pritom vlani nachádzalo 5,7 percenta zamestnancov," poznamenal generálny riaditeľ sekcie štatistického úradu Milan Olexa.
V pásme do 5 000 Sk, ktoré zahŕňalo do októbra 2002 minimálnu mzdu, sa nachádza 1,2 percenta zamestnancov s plným pracovným úväzkom. Najväčšie percentuálne zastúpenie - 62,2 percenta zamestnancov - je v mzdovom pásme od 5 001 do 14 000 korún. Ženy prevládajú v pásmach do 12-tisíc, pri plnom pracovnom úväzku až do 13-tisíc a pri kratšom do 10-tisíc korún. Viac ako 15-tisíc zarába 29,4 percenta zamestnancov.
Na základe výsledkov zisťovania sa potvrdilo, že výška miezd je ovplyvnená dosiahnutým vzdelaním a skúsenosťami. Najviac zarábajú zamestnanci so vzdelaním vo vedeckej výchove - priemerne 28 498 Sk. Mzdu vyššiu ako celoslovenský priemer dosahujú aj pracovníci s vysokoškolským (24 222 Sk), bakalárskym a vyšším odborným vzdelaním. V priemere ani desaťtisíc nedostali na výplatnej páske zamestnanci so základným vzdelaním.