Od 1. júla 2004 nastali mnohé zmeny v odvodoch do jednotlivých poisťovní. Chcel by som sa dozvedieť, aké zmeny nastali pre podnikateľa SZČO účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva od 1. júla 2004. Samostatnú zárobkovú činnosť som začal vykonávať 10. mája 2003. Môj príjem za rok 2003 bol 115 000 Sk.
-- Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zásadným spôsobom mení systém sociálneho zabezpečenia, vykonávaným do 31. decembra 2003 Sociálnou poisťovňou. Sociálna poisťovňa v zmysle nového zákona vykonáva sociálne poistenie pozostávajúce zo šiestich samostatných poistných systémov, a to nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia (starobného a invalidného), úrazového poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) prináša zavedenie sociálneho poistenia viaceré zmeny, ktoré súvisia najmä s platením a odvádzaním poistného. V zmysle § 128 zákona o sociálnom poistení sú platiteľmi poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a invalidné poistenie také samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú povinne nemocensky poistené a povinne dôchodkovo poistené. Povinnosť platenia sa vzťahuje aj na dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistené SZČO.
Podľa § 14 zákona o sociálnom poistení sú povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o daniach z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. SZČO, ktorá je v zmysle uvedeného povinne nemocensky poistená, sa podľa § 15 zákona o sociálnom poistení považuje zároveň aj za SZČO povinne dôchodkovo poistenú. Pod pojmom zdaniteľný príjem rozumieme hrubý príjem. Zákon sa pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti odvoláva na už neplatný § 7 ods. 1 až 3, odsek 5 a 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z. n. p., ktorý platil do konca roku 2003. V prípade, ak by sme aplikovali tieto ustanovenia v podmienkach platného zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, išlo by o príjmy podľa § 6 ods. 1, 2, 5, 7 a 8. V tomto momente je otázne, či sa do hodnoty príjmov budú zahrnovať aj príjmy z prenájmu, ktoré boli od 1. januára 2004 zaradené medzi príjmy podľa § 6 ZDP.
Vymeriavací základ
Keďže vymeriavací základ uvedený v § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení je vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platia jednotlivé druhy sociálneho poistenia, je nutné konštatovať, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie sa od 1. januára 2004 bude vzťahovať na tie SZČO, ktoré v roku 2003 dosiahli príjem podľa § 7 ods. 1 až 3, ods. 5 a 6 starého ZDP vo výške 72 960 Sk (12 x 6 080 Sk). Oproti predchádzajúcemu obdobiu dochádza k výraznému zníženiu hranice príjmu na účely zisťovania povinného poistenia SZČO, keď k 1. júlu 2003 bola táto hranica vo výške 121 000 Sk.
Ak teda príjem SZČO z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle zákona o daniach z príjmov je za rok 2003 vyšší ako 72 960 Sk, SZČO bude povinne nemocensky poistená od 1. júla 2004. Keďže SZČO povinne nemocensky poistená je zároveň aj povinne dôchodkovo poistená, od 1. júla 2004 bude táto SZČO povinná platiť aj poistné na dôchodkové poistenie. V prípade ak by SZČO bola v čase od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a za rok 2003 by jej príjmy nepresiahli výšku 72 960 Sk, povinné nemocenské poistenie jej zaniká, a to 30. júna 2004. Rovnako jej zanikne od 1. júla 2004 aj povinné dôchodkové poistenie. Tieto SZČO budú môcť pokračovať v dobrovoľnom nemocenskom a dôchodkovom poistení. V prípade začínajúcich podnikateľov povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti nevzniká, a teda bude závisieť od individuálneho rozhodnutia každej takejto osoby, či sa poistí dobrovoľne.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť každá fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2003 bola dobrovoľne zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, považuje sa po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého bola uznaná za práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie.
Dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. Nemocensky poistená zárobkovo činná osoba (povinne aj dobrovoľne) platí od 1. januára 2004 poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu. Dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba (povinne aj dobrovoľne) platí od 1. januára 2004 poistné na dôchodkové poistenie a to vo výške 20 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie a vo výške 6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny smerom nahor.
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie povinne nemocensky i dôchodkovo poistenej SZČO je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení je vymeriavací základ najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné, t. j. vymeriavací základ je od 1. januára 2004 v sume najmenej 6 080 Sk mesačne.
Suma maximálneho vymeriavacieho základu je však rozdielna v prípade nemocenského poistenia a v prípade dôchodkového poistenia. Maximálny vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej SZČO na platenie poistného na dôchodkové poistenie v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka je 3-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné t. j. najviac 40 533 Sk mesačne. V období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka bude vymeriavací základ vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
Doplnkové dôchodkové poistenie
Maximálne vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej SZČO na platenie poistného na nemocenské poistenie v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roku je 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné t. j. najviac 20 267 Sk mesačne. V období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka to bude 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. SZČO, ktorá je účastníkom doplnkového dôchodkového poistenia má v zmysle § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 zvýhodnenú výšku vymeriavacieho základu. Týmto osobám sa od 1. januára 2004 zníži vymeriavací základ o výšku príspevkov zaplatených na jej doplnkové dôchodkové poistenie, najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny základu dane. V období od 1. januára 2004 do 30. júna 2004 sa berú do úvahy príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zaplatené v roku 2002.
Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie dobrovoľne nemocensky i dobrovoľne dôchodkovo poistenej SZČO je ňou určená suma. To platí aj pre SZČO, ktoré k 31. decembru 2003 boli dobrovoľne zúčastnené na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, a považujú sa aj po tomto dni za dobrovoľne nemocensky poistenú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Na určenie vymeriavacieho základu platia tie isté pravidlá o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe na platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie tak, ako sme to uvádzali v predchádzajúcom odseku u povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO. Avšak na povinne poistené osoby na nevzťahuje možnosť zníženia vymeriavacieho základu o výšku zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie.
Vymeriavací základ na obdobie 1. január 2004 až 30. jún 2004 sa určuje zo základu dane, ktorý SZČO dosiahla v roku 2002. Vymeriavací základ na obdobie 1. júl 2004 až 30. jún 2005 sa bude určovať zo základu dane, ktorý SZČO dosiahla v roku 2003.
Zmeny
Zmena nastala aj v platení poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je od 1. januára 2004 predmetom zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý zrušil príslušné ustanovenia zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v z. n. p. S účinnosťou od 1. januára 2004 vykonáva poistenie v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa.
Do 31. decembra 2003 zákon o zamestnanosti uvádzal medzi samostatne zárobkovo činnými osobami aj nasledujúce osoby:
* osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa autorského zákona mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonávajú sústavne,
* osoby, ktoré vykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť, ak ju vykonávajú podľa svojho vyhlásenia sústavne,
* osoby, ktoré vykonávajú činnosť sprostredkovania zamestnania za úhradu.
Tieto osoby prestali byť k 1. januáru 2004 zo zákona povinnými platiteľmi poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti. Uvedené osoby už od 1. januára 2004 nie sú považované na účely zákona o sociálnom poistení za SZČO a z tohto dôvodu sa ich netýkajú povinnosti SZČO v sociálnom poistení. (samozrejme ak sa nerozhodnú dobrovoľne poistenými osobami). Samostatne zárobkovo činné osoby nie sú od 1. januára 2004 povinne poistené v nezamestnanosti t. j. nie sú povinné platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Taktiež aj spolupracujúcej osobe od 1. januára 2004 zaniká povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Od uvedeného dňa spolupracujúce osoby strácajú zo zákona status spolupracujúcich osôb. V zmysle § 19 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku s trvalým pobytom na území SR, s povolením na prechodný pobyt alebo s povolením na trvalý pobyt, môže sa stať dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti.
Výška poistného na poistenie v nezamestnanosti sa určí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Dobrovoľne poistená SZČO platí poistné vo výške 2 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom na určenie výšky poistného na poistenie v nezamestnanosti SZČO, ktorá sa rozhodla byť od 1. 1. 2004 dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, je ňou určená suma. Táto suma však nesmie klesnúť pod hodnotu minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné t. j. 6 080 Sk. Maximálny vymeriavací základ bude v období od 1. 1. do 30. 6. kalendárneho roka najviac 40 533 Sk mesačne. Od 1. 7. do 31. 12. kalendárneho roka bude maximálny vymeriavací základ vo výške 3-násobku priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádzal kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
Od 1. 1. 2004 upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení aj problematiku poistného do rezervného fondu. Poistné do rezervného fondu je v prípade SZČO viazané na dôchodkové poistenie. Ak je teda SZČO povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistená, je povinná platiť poistné do rezervného fondu. Suma poistného sa aj v tomto prípade určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu. Aj v tomto prípade platia ustanovenia o minimálnom a maximálnom vymeriavacom základe. Sadzba poistného do rezervného fondu pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO, ako aj pre dobrovoľne dôchodkovo poistenú SZČO je 2,75 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ sa určuje rovnako ako pri nemocenskom a dôchodkovom poistení. Podľa § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení je však vymeriavací základ najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere, odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné t. j. od 1. 1. 2004 najmenej 6 080 Sk mesačne.
Podľa § 138 ods. 14 zákona o sociálnom poistení je maximálny vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej SZČO, aj dobrovoľne dôchodkovom poistenej SZČO na platenie poistného do rezervného fondu v období od 1. 1. do 30. 6. kalendárneho roka čiastka najviac 40 533 Sk mesačne. V období od 1. 7. do 31. 12. kalendárneho roka je to 3-násobok priemernej mesačnej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba je povinná od 1. 1. 2004 platiť poistné do rezervného fondu vo výške 2,75 % z určeného vymeriavacieho základu, pričom aj na ňu sa vzťahujú obmedzenia minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu podľa vyššie uvedeného odseku.
Zdravotné poistenie
Zákon o zdravotnom poistení bol novelizovaný zákonom č. 578/2003 Z. z. ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2004. V zdravotnom poistení SZČO k zásadným zmenám síce nedošlo, ale určité úpravy tento zákon priniesol. Na zdravotnom poistení je zúčastnená samostatne zárobkovo činná osoba s trvalým pobytom na území SR. Definícia o zdravotnom poistení sa odvoláva na § 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v z. n. p., ktorý však v súčasnosti už nie je platný. Z tohto dôvodu definícia SZČO nekorešponduje s definíciou SZČO podľa nového zákona o sociálnom poistení. Poistné sa platí percentuálnou sadzbou dosiahnutého v rozhodujúcom období. Poistné je platca povinný vypočítať sám, SZČO platí poistné vo výške 14,0 % z vymeriavacieho základu. Ak je SZČO občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, platí poistné vo výške 6,3 % vymeriavacieho základu. Všeobecná povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vyplýva SZČO z § 10 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení ukladá povinnosť platiť poistné odo dňa vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.
Samostatné nevykonávanie tejto činnosti a zaevidovanie sa na úrade práce -- pričom oprávnenie trvá -- nie je právnym dôvodom na skončenie platenia poistného. Vymeriavacím základom na určenie poistného SZČO je vo všeobecnosti polovica pomernej časti základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.
Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci sa pritom neprihliada. Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného SZČO je predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň 6 mesiacov v tomto kalendárnom roku.
Minimálna výška vymeriavacieho základu je:
a) 3 000 Sk,
b) 2 250 Sk, ak ide o SZČO -- poberateľa čiastočného invalidného dôchodku
c) 1 500 Sk, ak ide o SZČO -- poberateľa invalidného dôchodku.
Maximálna výška vymeriavacieho základu je 32 000 Sk.