Tajomstvá, mýty, legendy... Bez nich by asi česká Becherovka nebola až taká známa a obľúbená, ako je teraz. Tajomstvo, ktoré dostala do vienka pri svojom zrode, si úspešne pestuje už 200 rokov.
Tento "elixír života" vznikol v roku 1807 v "tajomnej lekárni" Josefa Bechera po mnohých alchymistických pokusoch s miešaním bylín, aromatických olejov, korenia a alkoholu. A akože ináč, pomohol mu k tomu aj "tajuplný anglický doktor Frobrig".
Vtedy sa Becherovka nepila vo veľkom ako teraz. Slúžila ako liek na žalúdočné ťažkosti. Za dennú "blahodarnú dávku" pokladala rodina Becherovcov štyri centilitre nápoja, teda necelé poldeci. Podľa legendy hovorí o tom aj pôvodný znak (ochranná známka) Becherovky, na ktorom je číslica 4.
Tajuplný drogikamr
Recept na likér tají výrobca od jeho vzniku. Aj dnes poznajú zloženie zmesi bylín a korenín, z ktorých sa pripravuje, len dvaja pracovníci firmy. V rodine Becherovcov sa recept dedil z pokolenia na pokolenie. Počas druhej svetovej vojny ho údajne zakopali aj do zeme neďaleko Karlových Varov.
V súčasnosti pozná pôvodný recept len výrobný riaditeľ firmy Jan Becher -- Karlovarská Becherovka a jej hlavný technológ. Ten raz za týždeň ručne namieša tonu zmesi dvadsiatich bylín v "tajuplnej miestnosti" nazvanej drogikamr. Je na prvom poschodí Múzea Jana Bechera v Karlových Varoch. Doteraz do nej vstúpilo len niekoľko vyvolených. Reportérovi HN povolili priblížiť sa aspoň k jej vonkajším dverám. Ich vzhľad je však veľkým sklamaním. Podobajú sa totiž bežným dverám v bytoch. O tom, či sú za nimi naozaj usušené byliny a či ich tam aj miešajú, sme sa nemohli presvedčiť.
Nie Becherovka, Smoliarka
Prezraďte nám niektoré z tajomstiev Becherovky -- provokujeme šéfov firmy v nádeji, že pri oslavách 200. výročia vzniku nápoja budú odpovedať ochotnejšie. Hoci sme sa utajovaný recept aj tak nedozvedeli, bez exkluzívnej informácie z Karlových Varov neodchádzame.
Údajne veľa nechýbalo a Becherovka mohla mať celkom iný názov ako teraz. Mohla sa volať napríklad Pecherovka. To by jej však slávu určite neprinieslo. Prečo? Rodina Becherovcov sa usadila v Karlových Varoch v 16. storočí ako mlynári na rieke Teplá. "Vtedy sa však nevolali Becherovci, ale Pecherovci, čo v nemčine znamená smoliari. Premenovali sa, hoci vtedy ešte netušili, že ich potomkovia budú vyrábať bylinný likér, s ktorým dosiahnu veľký úspech," dozvedáme sa od šéfov firmy.
Becherovod do pivníc
"Vo fľaši je originálna Becherovka, ktorá by sa už asi nedala konzumovať," upozorňuje na najstarší exponát múzea jeho sprievodkyňa Lada Naidrová. V muzeálnych vitrínach sú desiatky fliaš súvisiacich s Becherovkou. Medzi nimi aj také, v ktorých sa predávali jej falzifikáty.
V pivniciach múzea je množstvo sudov z kanadských a zo španielskych dubov, v ktorých nápoj dva mesiace dozrieva. Najväčšie majú objem okolo 4 000 litrov. Nikdy ich nevyplachovali, lebo po vypustení hotovej Becherovky ostávajú čisté, bez kalu. Aj ich tvar je netradičný -- oválny. V takých sudoch sa nápoj dotýka väčšej plochy dreva, čo ho sfarbí do zlatista.
Čerstvá Becherovka sa z výrobného závodu prepravuje do pivníc deväť kilometrov dlhým antikorovým potrubím. Becherovodom. Po prehliadke môžu návštevníci múzea likér aj degustovať. Pravdupovediac, v tamojšom bare chutí lepšie ako kdekoľvek inde.
StoryEditor