Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce zatiaľ nevydal rozhodnutie vo vzťahu k regulovaným cenám, ale ak by zvýšenie aj odsúhlasil, bol by to jednorazový nákladový faktor, ktorý nie je ovplyvniteľný menovou politikou. Takýto faktor je definovaný ako výnimka z plnenia inflačného cieľa. "Preto NBS nebude reagovať na priamy dosah rastu regulovaných cien na infláciu, bude však pri výkone menovej politiky dbať o to, aby sa nerozvinuli sekundárne efekty zvýšenia regulovaných cien na cenový vývoj," uviedla viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. Ako dodala, v priemernom vyjadrení by sa inflácia, meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien v porovnaní so základným variantom, mohla v roku 2005 zvýšiť o 0,3 percentuálneho bodu na 2,7 percenta.
Okrem deregulácie je ďalším rizikovým faktorom rastu cenovej hladiny rast reálnych miezd v prípade, ak by predstihoval rast produktivity práce. Banková rada však považuje vývoj v oblasti nominálnych a reálnych miezd za krátkodobý, špecifický pre rok 2005 a nemal by predstavovať riziko tlaku na rast cien. "Vzhľadom na to, že v nasledujúcich rokoch bude inflácia na Slovensku veľmi blízka inflácii v eurozóne, bude vytvorený dostatočný priestor na rast reálnych miezd aj v prostredí relatívne nízkeho rastu nominálnych miezd. V prípade neprispôsobenia mzdového vývoja očakávanej stabilizácii nízkej inflácie však môže dochádzať k vzniku tlakov na rast cien," uvádza sa v komentári Bankovej rady NBS k rozhodnutiu o výške úrokových sadzieb. Tie zostali nezmenené a základná úroková sadzba tak ostala na troch percentách. Pre pretrvávajúce riziká rastu inflácie ani priestor na uvoľnenie menovej politiky centrálna banka nevidí.
Zároveň centrálna banka predpokladá zhodnocovanie koruny a súčasný vývoj na trhu považuje len za krátkodobý. Pripomeňme, že v polovici marca sa euro predávalo už za 37 korún a 50 halierov, včera sa kurz pohyboval okolo 39 korún za jedno euro. Znehodnotenie koruny v druhom štvrťroku nemalo až taký negatívny vplyv na infláciu, ako sa mohlo očakávať. NBS to pripisuje vysokej konkurencii na trhu.
Slovenská centrálna banka naposledy menila úroveň úrokových sadzieb na konci februára tohto roka. Počas celého minulého roka znížila NBS úrokové sadzby štyrikrát, celkovo o 200 bázických bodov. Rovnako bez zmeny ostali úroky aj v Českej republike, naopak, o 25 bodov klesli základné sadzby v Poľsku v stredu a minulý týždeň rovnako v Maďarsku.
| Krajina | Základná úroková sadzba | Zmena |
| Slovensko |
3,00% |
- |
|
Česká republika |
1,75% |
- |
|
Maďarsko |
6,75% |
Pokles |
|
Poľsko |
4,75% |
Pokles |
|
EÚ 12 |
2,00% |
- |