Po príchode do firmy ste začali jej reštrukturalizáciu, spoliehate sa však pri nej v drvivej väčšine na doterajších zamestnancov. Prečo ste sa rozhodli nevyužiť odborníkov z externého prostredia, čo býva v takýchto prípadoch obvyklé?
-- Mám zásadu, že najlepší ľudia, s ktorými môžem pracovať sú tí, ktorých mám. Treba z nich dostať maximum, dať im priestor, právomoci a zodpovednosť a oni sa nakoniec ukážu. Vždy v mojej kariére sa aj ukázalo, že tí ľudia skutočne boli najlepší. Až keď by nestačili na svoju prácu, museli by sme pristúpiť k zmenám. Prakticky všetci doterajší zamestnanci, ktorí dostali šancu, sa jej aj chopili. Už v minulosti som prešiel podobnými procesmi a osvedčilo sa mi to.
Keď sme sa pre tento krok rozhodli, získal som aj podporu externých ľudí. Nie je ich síce veľa, sú to len dvaja moji dlhoroční kolegovia, ale boli už zapojení do procesu skúmania Softipu začiatkom minulého roka. Zistili sme, že je tu veľmi dobrý potenciál, a tak sme si dali za cieľ uskutočniť reštrukturalizáciu výhradne s ľuďmi s firmy.
Ako ich motivujete k práci na zmenách, ktoré môžu znamenať napríklad aj stratu doterajšej pozície či pre nich už pohodlného status quo?
-- Práve tým, že im dávame dostatok priestoru a právomocí a aj zodpovedajúcu odmenu. A k tomu čo najnáročnejšie ciele, niekedy až na hranici toho, čo sú podľa ich predstavy schopní dosiahnuť. Vždy som sa snažil presvedčiť ľudí, aby sledovali cieľ, ktorý bol zdanlivo nesplniteľný. A im sa to podarilo. Musia napnúť všetky sily, ja im môžem poskytnúť podporu, radu. Keď to dobre funguje, prídu, podelia sa s vami o to, čo chcú robiť a ako to dosiahnuť a keď im do toho nezasahujete, tak to je kľúč k úspechu. Musíte sa však na nich pozerať ako na unikátnych jednotlivcov, na každého neplatí rovnaký meter. Musíte ich spoznať a tráviť s nimi dostatok času, niekedy aj mimo práce.
A akú ste mali vy motiváciu, keď ste sa rozhodovali pre vstup do Softipu?
-- Išlo o určitú zhodu okolností. Firma bola ako loď na plytčine a bolo ju treba opäť dostať do hlbokej vody. Považoval som to za možné a dosiahli sme s bývalými akcionármi dohodu. Pre mňa to bola príležitosť prejsť z polohy korporátneho úradníka do úlohy človeka, ktorý je na druhej strane, na strane majiteľa. To ma lákalo, skúsiť niečo nového. Odišiel som od bývalého zamestnávateľa na vrchole, z pozície, kde už chýbala možnosť ďalšieho rozvoja. Bola to šanca začať niečo od začiatku.
Prečo ste však potom nezostali len v pozícii akcionára, ale zasadli ste aj do kresla generálneho riaditeľa?
-- Nie je to priamo výkonná manažérska funkcia. Titul generálneho riaditeľa je viac-menej formálny. Ide o to, aby som bol schopný kolegom pomôcť v určitých špecifických situáciách, no rozhodujúce slovo má výkonný riaditeľ. Máme však určité plány, firma by mala expandovať, uvažujeme dokonca o ďalších akvizíciách, chceme rozvíjať biznis v Česku, na Slovensku v smere k veľkým obchodným projektom a zákazníkom. Tam vidím svoju úlohu. Chcem poskytnúť skúsenosti z mojich predchádzajúcich pôsobísk, a to môžem len ťažko urobiť ako človek zvonku. Chcem byť preto k dispozícii nielen pre zamestnancov, ale aj pre partnerov a zákazníkov.
Spomínali ste nové akvizície, rozširovanie pôsobnosti, aký je na takéto plány na našom trhu priestor?
-- Na trhu je dostatok priestoru. Či už v nových príležitostiach, alebo v oblastiach, ktoré sú už obsadené. Funguje konkurencia, dnes ste tu vy, zajtra niekto iný. Je však reálne sa dohodnúť. Je veľa spoločností, ktoré dajú radšej prednosť spolupráci a skôr sa zamerajú na istejšie obchody, aj keď budú menšie. Sú tu firmy, s ktorými sme sa už dohodli a, samozrejme, sú aj také, s ktorými spolupracovať nechceme.
Zmena nie je vo vašom živote nič nové, od revolúcie ste pôsobili v piatich spoločnostiach. Rád skúšate niečo nové?
-- Nebojím sa zmien, ale že by som chcel prežiť život len v neustálych zmenách, to sa nedá povedať. Je to otázka situácie, príležitosti. Ešte pred rokom som neuvažoval, že by som išiel späť na Slovensko, kde som žil štrnásť rokov. Ale bola príležitosť, tak som sa toho chopil.
Nerád sa však pozerám dozadu. Nemotivuje to pozerať sa dopredu. Ako povedal slávny americký automobilový pretekár Mario Andretti: "Ja nepotrebujem spätné zrkadlo, keď sa doň pozerám, tak ma súperi predbiehajú." Keď sa pozeráte veľmi dozadu a kocháte sa svojimi úspechmi, zabúdate na to, čo je pred vami, a to je prehrešok proti vášmu tímu. Niečo sa v živote podarí, niečo nie a na to treba myslieť a poučiť sa z toho. To, čo sa podarí, je často len zhoda okolností.
Čo ste však nezmenili je angažovanosť v sektore informačných technológií. Nikdy vás nelákalo niečo iné?
-- Uvažoval som aj nad inými možnosťami, nad prestupom do inej brandže. Považujem sa za univerzálneho človeka a nevylučujem, že v budúcnosti naštartujem aj iné aktivity, oslovujú ma rôzne inštitúcie, ktoré chcú poradiť a pomôcť.
Okrem biznisu sa venujete aj umeniu, jednu z výstav máte dokonca aj v priestoroch firmy. Ktorý druh umenia vás zaujíma?
-- Páčia sa mi diela niektorých súčasných umelcov. Mojím, dá sa povedať učiteľom v tomto smere, je Jan Kukal. Priviedol ma k modernému českému aj slovenskému umeniu 50. a 60. rokov minulého storočia. Kúpil som si niekoľko kúskov, snažím sa ho podporovať aj vo firmách, v ktorých som pôsobil a pôsobím. Vznikajú u nás skutočne nádherné veci, sú tu umelci a diela, ktoré majú zásadný význam pre rozvoj svetového umenia.

Kto je Jan Kubát
Nový generálny riaditeľ firmy Softip Jan Kubát začal profesijnú kariéru v oddelení medzinárodnej spolupráce Žďárskych strojární a zlievarní, odkiaľ po dvoch rokoch prešiel do Severoslovenských celulózok a papierní Ružomberok, v ktorých pôsobil do roku 1990. Prešiel tu rôznymi zaradeniami a dosiahol post riaditeľa nákupu. V roku 1990 sa stal podnikateľom a začal s predajom PC a prídavných zariadení malým a stredným českým a slovenským spoločnostiam. V rokoch 1992 -- 1996 nastúpil do spoločnosti SAP vo Walldorfe, kde zodpovedal za obchod a od roku 1993 už riadil všetky obchodné aktivity na českom a slovenskom trhu. Po založení pracoviska v Bratislave začiatkom roka 1994 pôsobil ako obchodný manažér českého SAP-u. V rokoch 1996 -- 1998 sa stal obchodným riaditeľom APP Systems. V rokoch 1998 -- 2004 zastával funkciu výkonného riaditeľa spoločnosti LogicaCMG. Od augusta 2004 až do apríla 2006 pôsobil ako partner Accenture Central Europe. Jan Kubát vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe, odbor Ekonomika a zahraničný obchod.