Dolár pokračuje v oslabovaní oproti hlavným svetovým menám. Pokles americkej meny sa začal v závere minulého týždňa, keď boli zverejnené dve správy, ktoré poslali kurz dolára smerom nadol. Prvou bola štvrtková správa o aktivite v spracovateľskom sektore USA, ktorá ukázala, že rast tohto sektora sa spomalil oveľa viac, ako sa čakalo. Tou druhou bola piatková správa o májovej tvorbe nových pracovných miest v Spojených štátoch. Aj v priebehu včerajška ostal dolár slabý a obchodoval sa nad hranicou 1,29 dolára za euro.
Menej pracovných príležitostí
Tvorba nových pracovných miest nebola taká silná ako ekonómovia očakávali. Americká ekonomika vytvorila 75-tisíc nových pracovných miest, analytici očakávali až 175-tisíc. Za minulý mesiac bolo v USA vytvorených najmenej nových pracovných miesť od vyčíňania hurikánu Katrina vlani v septembri. Nezamestnanosť pritom v máji podľa agentúry Bloomberg klesla na päťročné minimum 4,6 percenta.
"Správa o pracovných miestach naznačila, že ekonomický rast by nemusel byť taký rýchly, ako sa očakávalo. To nemá na dolár dobrý vplyv," povedal pre Bloomberg Alan Ruskin, menový odborník z RBS Greenwich Capital Markets. Americká centrálna banka by totiž oproti očakávaniu nemusela pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, ktorým bojuje proti rastu inflácie. Dopyt po americkej mene by preto podľa expertov mal skôr klesať, čo menu oslabí. Podľa Ruskina by do konca roka mohol klesnúť na 1,3 dolára za euro.
Euro v závere minulého týždňa podporili aj správy o raste priemyselnej výroby v eurozóne, ktoré potvrdili, že sadzby v tomto týždni zvýši aj Európska centrálna banka. Zo štvrtkového maxima 1,273 USD za jedno euro tak v priebehu dvoch dní kurz dolára klesol až na piatkovú zatváraciu úroveň 1,293 USD/EUR.
Obrat a perspektíva poklesu
Ešte do polovice minulého týždňa sa dolár posilňoval najmä vďaka stredajšiemu zápisu z májového zasadania menového výboru americkej centrálnej banky Fed. Ten ukázal, že bankári si minulý mesiac neboli istí, ako vysoko sa americké úrokové sadzby môžu ešte vyšplhať. Konštatovali však nárast inflačných tlakov, čo na trhu posilnilo očakávania, že Fed na svojom júnovom zasadaní zvýši úrok na 5,25 percenta.
Dolár sa oproti svetovým menám výrazne posilňoval najmä v roku 2005. Podľa Ladislava Benedeka, dílera VÚB banky, v prospech dolára v tomto období hovoril najmä rastúci úrokový diferenciál, dobrý stav americkej ekonomiky a dopyt po aktívach v USD zo strany zahraničných investorov -- najmä ázijských centrálnych bánk. Benedek v priebehu tohto roka očakáva oslabovanie dolára oproti euru až k úrovni 1,35 dolára za euro, ku korune by sa dolár mohol dostať podľa dílera pod 28 korún za dolár.