Od 1. januára 2006 platí nový Trestný zákon (č. 300/2005 Z. z.), ktorý v plnom rozsahu nahrádza dovtedajšiu právnu úpravu zákonom č. 140/1961 Zb.
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca 8-tisíc.
Škodou väčšou je suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Značnou škodou je suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu (§ 125).
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17).
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (§ 15).
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mal a mohol vedieť (§ 16).
Páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba (§ 19). Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný (§ 22 ods. 1).
Trestný čin skrátenia dane a poistného spácha ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie (§ 276). Skrátenie dane alebo poistného znamená, že daň alebo poistné sa síce prizná, ale v nižšej sume. Malý rozsah je definovaný prekročením sumy 8 000 Sk (§ 125). Skrátenie dane alebo poistného pod sumu 8 000 Sk nie je trestným činom.
Základným trestom je odňatie slobody na jeden rok až päť rokov; trest sa zvyšuje so súbehom priťažujúcich okolností a výškou rozsahu.
Trestný čin neodvedenia dane a poistného spácha ten, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň (napríklad zamestnávateľ daň zo závislej činnosti, alebo platiteľ dane zrážkovú daň alebo zabezpečenie dane), poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech (§ 277). Neodvedenie dane a poistného znamená, že daň alebo poistné sa síce vyčísli v správnej výške, ale sa neodvedie zákonom určenému príjemcovi (daňovému úradu alebo poisťovni). Malý rozsah je definovaný prekročením sumy 8 000 Sk (§ 125), čiže neodvedenie dane alebo poistného pod sumu 8 000 Sk nie je trestným činom.
Trestný čin nezaplatenia dane spácha ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň (§ 278). Nezaplatenie dane znamená, že daň sa vyčísli v správnej sume, ale sa nezaplatí. Väčší rozsah je definovaný prekročením sumy 80 000 Sk (§ 125), teda nezaplatenie dane pod sumu 80 000 Sk nie je trestným činom. Základným trestom je odňatie slobody až na tri roky; trest sa zvyšuje s výškou rozsahu.
Trestný čin ohrozenia daňového tajomstva spácha ten, kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí (§ 264). Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním -- vyplýva to z ustanovenia § 23 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Základným trestom je odňatie slobody na šesť mesiacov až tri roky; trest sa zvyšuje so súbehom priťažujúcich okolností a výškou rozsahu.

Trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spácha ten verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu (§ 326). Verejným činiteľom je aj štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy -- teda aj zamestnanci daňových úradov; vyplýva to aj z ustanovenia § 5 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch. Základným trestom je odňatie slobody na dva roky až päť rokov.
Trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa spácha ten verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy (§ 327). Verejnými činiteľmi sú aj zamestnanci daňových úradov; spravodlivý a zákonný výber daní je nesporne dôležitou úlohou. Pre trestnosť tohto činu postačuje konanie v nedbanlivosti (§ 16). Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa a spôsobí ním značnú škodu (najmenej 800-tisíc Sk) alebo iný obzvlášť závažný následok (napríklad finančné ťažkosti vedúce k obmedzeniu podnikania a zániku pracovných miest).
Trestný čin neoprávneného podnikania spácha ten, kto neoprávnene podniká v malom rozsahu (§ 251), teda má príjmy z tohto podnikania nad 8 000 Sk (§ 125). Pre úplnosť treba uviesť, že podnikanie definuje § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov -- je to sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Na podnikanie je potrebné získať oprávnenie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, alebo podľa osobitného zákona. Základným trestom je odňatie slobody až na jeden rok.
Trestný čin ohrozovania obehu peňazí spácha ten, kto bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze alebo poškodzuje tuzemské peniaze (§ 273). Tento trestný čin sa v praxi spomína s otázkou, či je možná tzv. dolarizácia ekonomiky -- teda či si tuzemské subjekty môžu dohodnúť cenu aj v inej ako národnej mene. Dobrovoľné platenie v inej mene je možné -- nebráni tomu ani devízový zákon č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov -- vnucovanie platenia v cudzej mene však môže byť trestný čin. Základným trestom je odňatie slobody až na šesť mesiacov.
Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného spácha ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov (§ 214). Základným trestom je odňatie slobody až na tri roky.
Trestný čin sprenevery spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu (§ 213). Malá škoda je definovaná prekročením sumy 8 000 Sk (§ 125). V podnikovej praxi sa zverený majetok definuje v pracovnej zmluve alebo v dohode o hmotnej zodpovednosti (napr. vedúci predajne, pokladník, skladník).
Trestný čin zavineného úpadku spácha ten, kto spôsobí úpadok právnickej osoby a vo väčšom rozsahu zmarí uspokojenie jej veriteľa tým, že napríklad -- bez zodpovedajúceho finančného krytia investuje do stratového obchodu alebo prijme, alebo poskytne z hľadiska majetkových možností právnickej osobe nevýhodný úver, alebo na škodu veriteľa právnickej osoby zničí, poškodí, daruje, zatají alebo inak odstráni čo aj len sčasti majetok tejto právnickej osoby (§ 228). Obdobne je definovaný trestný čin poškodzovania veriteľa (§ 239).
Trestný čin marenia konkurzného alebo vyrovnacieho konania spácha ten, kto marí konkurzné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o reštrukturalizácii alebo konanie o oddlžení tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom, ktorý upravuje také konanie (§ 242). Dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spácha ten, kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch slúžiacich napr. na kontrolu účtovníctva (§ 259). Povinnosti pri vedení účtovníctva upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a príslušné postupy účtovania vydané ministerstvom financií podľa splnomocňovacieho § 4 citovaného zákona.