Ako postupovať pri založení s. r. o. živnostníkom
Postup, ako najlepšie zvládnuť medziobdobie pri prechode zo živnostenského podnikania na podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným. Som živnostník a chcem založiť spoločnosť s ručením obmedzeným tak, aby všetky činnosti, ktoré doteraz vykonávam, "prešli" na budúcu spoločnosť. Aký charakter bude mať medziobdobie, ktoré vznikne a aké kroky mám vykonať?
-- Z hľadiska právneho môžeme odporučiť postup, pri ktorom založíte spoločnosť s ručením ako jediný spoločník. Prekážkou v tomto kroku by mohla byť len skutočnosť, že ako jediný spoločník už máte založené tri spoločnosti s ručením obmedzeným. S ohľadom na to, že v otázke uvádzate, že ste živnostník, predpokladáme, že to tak nie je. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným si vyžaduje zakladateľskú listinu, ktorá nemusí mať formu notárskej zápisnice, len osvedčenie pravosti podpisu zakladateľa.
Na začiatočné obdobie odporúčame zvoliť základné imanie vo výške 200 000 Sk, keďže toto je minimálna výška základného imania, ktoré musí byť splatené naraz pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra. Následne môžete zvyšovať základné imanie nepeňažnými vkladmi, t. j. strojmi a zariadeniami, ktoré ste využívali ako živnostník (v tomto prípade budete musieť dať predmety týchto nepeňažných vkladov ohodnotiť súdnym znalcom). Tieto stroje a zariadenia môžete aj ako už zaregistrovaná spoločnosť odkupovať.
Môžete do základného imania spoločnosti vložiť aj celý podnik, ktorý ste ako živnostník svojím podnikaním vytvorili, aj v tomto prípade budete potrebovať znalecký posudok. Problematiku vhodnosti použitia niektorého z postupov odporúčame prekonzultovať s účtovným a daňovým poradcom. V závislosti od toho, aký postup zvolíte pri prevode majetku z obchodného majetku živnostníka do majetku spoločnosti, sa bude vyvíjať aj dĺžka prechodného obdobia medzi jednotlivými formami vášho podnikania.
Pri vklade podniku do základného imania spoločnosti je toto obdobie minimalizované, je potrebné posúdiť všetky daňové súvislosti. Pri postupnom odpredávaní zariadení spoločnosti a súbežnom likvidovaní zásob, polotovarov a pod., je medziobdobie dlhšie, ale spravidla výhodnejšie. Charakter podniku, resp. vaša doterajšia podnikateľská činnosť bude určovať postup, ktorý si po konzultácii ako najvýhodnejší vyberiete. Bližšie informácie nájdete v odbornej publikácii Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ (Živnostník a podnikanie, číslo: 2/2005).
Odvody členov dozorných a správnych rád na zdravotné poistenie
Od februára 2005 sa začali platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Ako sa zmenilo postavenie členov štatutárnych orgánov, členov správnych rád, členov dozorných rád, členov kontrolných komisií a členov iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ktoré za túto prácu dostávajú odmenu?
-- Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. sa od februára 2005 začnú platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Novinkou je, že sa mení postavenie členov štatutárnych orgánov, členov správnych rád, členov dozorných rád, členov kontrolných komisií a členov iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ktorí za túto prácu dostávajú odmenu, ktorí sa podľa nového zákona už nepovažujú za zamestnancov. Posledná novela zákona o zdravotnom poistení ich zaradila medzi osoby, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie, a to v prípade, že nie sú zamestnancami ani samostatne zárobkovo činnými osobami, ak majú príjem v rozhodujúcom období zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia.
Ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona sa pritom odkazuje na zákon č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, konkrétne na § 5 tohto zákona, ktorý upravuje príjmy zo závislej činnosti.
Čo sa považuje pod príjmami zo závislej činnosti?
1. príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru atď., ak daňovník plní pokyny platiteľa príjmu,
2. príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností aj v prípade, že nie sú povinní dodržiavať príkazy inej osoby,
3. platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv, poslancov európskeho parlamentu, prokurátorov, a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
4. odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, ak nejde o príjmy podľa bodu 1 a 2, 5. odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
6. príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
7. príjmy plynúce v súvislosti s výkonom závislej činnosti bez ohľadu, či daňovník prácu vykonáva,
8. obslužné.
Vymeriavacím základom pre tieto osoby je podľa § 13 ods. 6 je príjem zo závislej činnosti dosiahnutý v rozhodujúcom období. Výška preddavkov určená nie je, preto sa tieto osoby sami rozhodnú, či budú platiť preddavok a v akej výške, avšak nemusia platiť preddavok na zdravotné poistenie a až v ročnom zúčtovaní po daňovom priznaní (ak zarobia viac ako 78 000 Sk), doplatia sumu, ktorá im podľa daňového základu prislúcha zaplatiť zdravotnej poisťovni. To neplatí, ak sú zároveň zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, vtedy sú povinní odvádzať preddavky presne podľa citovaného zákona (Právo a manažment, číslo: 4/2005).
Konateľ ako zamestnanec a jeho odvody na zdravotné poistenie
Musí sa konateľ, ktorý nepoberá žiadnu odmenu a je zamestnaný v inej firme, prihlásiť do zdravotnej poisťovne? Ako to bude s ročným zúčtovaním? Konateľ s. r. o. nepoberá žiadnu odmenu, popritom je zamestnaný v inej firme. Musí sa prihlásiť do zdravotnej poisťovne, keďže nemal doteraz príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, nahlási si preddavky pod 100 Sk a nemusí ich platiť? Pri ročnom zúčtovaní neviem, či si vypočíta 14 % z nulového príjmu, a teda nebude platiť, alebo 14 % z minimálnej mzdy aj keď nemal príjem a musí ich doplatiť -- a teda je výhodné sa z konateľstva odhlásiť?
-- Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 718/2004 Z. z. vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) (zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba), je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 5 (súčet príjmov zo zamestnania a príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti). Keďže osoba, ktorá je zamestnancom a zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou, už zaplatila preddavky na zdravotné poistenie z dôvodu pracovného pomeru a ak by z podnikateľskej činnosti musela odviesť preddavky, ktorých súčet (príjem zo zamestnania + príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti) by dal viacej ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy, preddavky na zdravotné poistenie zo samostatnej zárobkovej činnosti platiť nemusí.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade súbehu týchto činností, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je zároveň zamestnancom, si výšku preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zo samostatnej činnosti určí sama, v prípade výšky preddavku menšieho ako 100 Sk, preddavok neodvádza. Pokiaľ ide o ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie takejto osoby, v prípade, že vymeriavací základ bude 0 Sk podľa daňového priznania, postačí, keď zaplatí so zamestnania, zo samostatnej zárobkovej činnosti platiť nebude. Avšak je predpoklad zmeny postavenia konateľa a taktiež by sa mal zmeniť systém ročného zúčtovania v najbližšej novele zákona. Ďalšie informácie pre bezproblémový výkon funkcie konateľa s. r. o. nájdete v odbornej publikácii Minimalizácia rizík konateľa s. r. o. (Právo a manažment, číslo: 4/2005).