Rasizmus je téma týchto dní a týždňov. Odborníci, sociológovia, psychológovia však už dávnejšie upozorňovali na široké a intenzívne podhubie rasistických, xenofóbnych, intolerantných postojov a názorov hlavne u mladých ľudí.
Už v roku 2000 a 2001 sme napísali študijné texty, programy Ako sa stať sám sebou, Ako byť sám sebou, kde sú informácie o rasizme a jeho hrozbe, kde sú tiež opísané niektoré protipredsudkové aktivity, ktoré sa dajú uskutočniť v školách. Existujú aj aktivačné metódy, postupy a hry na pomoc pri výchove k tolerancii a vyšlo niekoľko publikácií o multikultúrnej výchove. Napísanie týchto prác nebolo motivované len vstupom Slovenska do EÚ a určitou módou hovoriť o tolerancii, ale aj poznaním stavu na Slovensku.
Čo hovoria prieskumy?
Prvou vecou, keď sa chce zlepšiť výchova k tolerancii, pochopeniu ľudí iných rás a etník, keď sa chce vychovávať k dodržiavaniu ľudských práv, je potrebné vedieť, čo si mladí ľudia, žiaci, študenti myslia o rasizme. Odporúčame, aby na každej škole, na druhom stupni základných škôl, a potom najmä na stredných školách, uskutočnil koordinátor prevencie alebo školský psychológ prieskum o názoroch a postojoch žiakov k iným rasám, ale aj k drogám, násiliu, extrémistickým hnutiam. Takéto prieskumy by sa mali pravidelne opakovať, aby škola poznala, čo si žiaci myslia, ako sa ich postoje, názory v čase menia. Zistené výsledky by sa mali stať východiskom pre systematickú antirasistickú výchovu.
POSTOJ ŽIAKOV K INÝM RASÁM
* 38 percentám skúmaných žiakov siedmeho a ôsmeho ročníka základnej školy by prekážalo priateliť sa s príslušníkom inej rasy; najviac, 26 percent, s Rómom, najmenej by prekážalo priateľstvo s černochom
* 30 percentám skúmaných žiakov by prekážalo, keby ich učiteľ bol inej rasy
* 66 percent žiakov súhlasilo aspoň s jedným z rasistických výrokov uvedených v dotazníku, napríklad 30 percent súhlasilo s výrokom, že "najlepšie by bolo, keby sa Maďari odsťahovali do Maďarska"
* chlapci v tomto veku majú rasistickejšie postoje ako dievčatá
* mestské deti majú častejšie rasistické postoje ako vidiecke deti
* deti, ktoré majú osobný kontakt, skúsenosť s inou rasou, majú menej rasových predsudkov ako deti, ktoré túto skúsenosť nemajú.
Zdroj: 108 žiakov vo veku 12 -- 14 rokov
Uskutočnili sme opakovane zisťovanie postojov mladých ľudí k násiliu, kriminalite, spolužitiu s menšinami a postojov k drogám (M. Pétiová) a to prvé meranie v roku 2004/2005 a druhé v roku 2005/2006. V prvom meraní bolo 90 žiakov vo veku 12 -- 15 rokov a v roku 2006 to bolo 815 respondentov od 12 do 18 rokov. Odpovedajúci boli z okresov Nové Zámky, Levice, Šaľa, Nitra. Uvedieme len niektoré, najzaujímavejšie výsledky:
* viac ako polovica (58 percent) mladých ľudí odmieta myšlienku nadradenosti bielej rasy. Na túto otázku nemá vytvorený vlastný názor až 25 percent odpovedajúcich a 10 percent sa vyjadrilo, že tento problém ich nezaujíma. Rasistické názory prezentovalo 6,5 percenta mladých ľudí. Najviac rasistických názorov bolo u žiakov v základnej škole a na stredných odborných učilištiach, najmenej na gymnáziách. V ZŠ a na SOU každý desiaty žiak súhlasí s myšlienkou nadradenosti bielej rasy.
Tieto údaje sú zaujímavé aj preto, že až 35 percent mladých ľudí nemá na tento problém svoj názor -- to svedčí nielen o absencii týchto tém v škole, ale aj o "časovanej bombe" v tom zmysle, že títo žiaci sú ľahko ovplyvniteľní a môžu sa prikloniť k intolerantným názorom.
Čo robiť?
Isté je, že je potrebné vychovávať žiakov k tolerancii, dodržiavaniu ľudských práv, multikulturalite. Tu je problém, kde na to zobrať čas, priestor, keď sme neboli schopní za 15 rokov urobiť na Slovensku obsahovú reformu učiva, vyradiť nefunkčné a pre život nepotrebné veci a zaradiť napríklad tému rasizmu.
Útržkovité preberanie tejto témy na etickej a občianskej výchove a podobne je nedostatočné a neúčinné, o čom svedčia aj odpovede respondentov v uvedených prieskumoch. Je potrebné vypracovať kvalitné materiály, programy na antirasistickú výchovu.
V súčasnosti sa na 245 školách bude realizovať program Vieme, že..., kde je aj časť antirasistickej výchovy. Napokon je potrebné neustále vyhodnocovať, ako výchovné programy tohto zamerania pôsobia na žiakov, ako sa menia ich názory. Takéto pôsobenie je nemožné bez preberania tém postojov našej spoločnosti, médií, k rasizmu, xenofóbii, intolerancii. Teda pôsobenie školy musí byť podporené sociokultúrnym prostredím. Je najvyšší čas urobiť obsahovú transformáciu na našich školách a začať so skutočne reálnou, životnou výchovou vrátane protipredsudkovej, už od materskej školy. Miron Zelina