Strata cestovných lístkov
Zamestnanec absolvoval pracovnú cestu. Pri vyúčtovaní nepredložil cestovné lístky, pretože ich stratil spolu so svojimi osobnými dokladmi. Odovzdal správu zo služobnej cesty spolu s obchodnou zmluvou, ktorú v rámci pracovnej cesty podpísal s odberateľskou firmou. Môže zamestnávateľ poskytnúť tomuto zamestnancovi náhradu cestovných výdavkov?
-- Keďže existuje dôkaz o absolvovaní pracovnej cesty, môže (ale nemusí) zamestnávateľ i bez predloženia cestovných lístkov poskytnúť zamestnancovi peňažnú náhradu. Maximálne však do výšky cestovného vo verejnom dopravnom prostriedku.

Výdavky na pracovnú cestu
Spoločník s. r. o. nemá s našou s. r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale spoločnosť ho často vysiela na pracovné cesty. Môžeme výdavky na tieto cesty zúčtovať do nákladov spoločnosti?
-- Áno. V zmysle zákona o dani z príjmov je spoločník s. r. o. (ako aj napríklad členovia štatutárnych orgánov právnických osôb) považovaný za zamestnanca, i keď nemá pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce voči spoločnosti. Do daňovo uznaných výdavkov je možné zahrnúť sumy podľa zákona o cestovných náhradách.

Zmena stravného
Ako sa zmenila výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov od 1. januára 2006?
-- Od začiatku tohto roka patria zamestnancom zvýšené sumy stravného (pozri Opatrenie ministerstva práce č. 615/2005 Z. z.). Pri pracovnej ceste trvajúcej 5 -- 12 hodín je to 89 korún, pri 12 -- 18 hodinách je to 135 Sk a nad 18 hodín 208 Sk. Zvýšenie má vplyv na výšku cestovných náhrad, ale aj na výšku príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov (pozri § 152 ods. 3 Zákonníka práce), ktoré si môže zamestnávateľ zahrnúť do daňovo uznaných výdavkov. Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravovanie 55 percent z ceny jedla, najviac na každé jedlo 48,95 Sk (55 percent z 89 Sk). Takto poskytnuté príspevky zamestnancom v nepeňažnej forme (nie v hotovosti, ale formou stravných lístkov) sú pre zamestnanca oslobodené od dane z príjmov.

Príspevky na sporenie a poistenie
Za rok 2005 je možné zohľadniť na daňové účely príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov na doplnkové dôchodkové sporenie. Od 1. januára tohto roku je v zákone o dani z príjmov ustanovený limit 6 percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy. Aké podmienky musia byť pri tom splnené?
-- Toto ustanovenie sa rozšírilo aj o ďalšie formy sporenia a poistenia. Za rok 2005 je možné zohľadniť na daňové účely príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov na doplnkové dôchodkové sporenie platené podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a do 30. júna 2006, teda do transformácie doplnkových dôchodkových spoločností, ešte aj príspevky zaplatené podľa pôvodného zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení.
Od tohtoročného januára môžu podľa § 19 ods. 3 písm. l) zamestnávatelia zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov) aj nimi platené príspevky za zamestnancov na účelové sporenie a životné poistenie. V úhrne bude možné uznať tieto platby najviac do výšky 6 percent zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý si sporí alebo je poistený. Podmienkou však je, že zamestnanec musí mať uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej si aj on prispieva na príslušné sporenie alebo poistenie. U každého zamestnanca sa bude táto hranica sledovať osobitne. U zamestnanca to bude i naďalej zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.

Náklady na za školenie
Vo štvrtom štvrťroku 2005 niektorí výrobní robotníci našej s. r. o. absolvovali zaškolenie na nový technologický postup pri začatí výroby nového výrobku. Sú náklady na zaškolenie daňovo uznaný výdavok?
-- Áno. Rozhodujúce je, že zaškolenie robotníkov súvisí s predmetom činnosti vašej spoločnosti a s pracovným zaradením vašich zamestnancov.
Ing. Jolana Strýčková