Otázka informatizácie spoločnosti sa znovu dostala do pozornosti našej verejnosti ako dôležitá súčasť úsilia o zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska. O zhodnotenie súčasného stavu sme požiadali splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti Mgr. Miroslava Kukučku.

Vo funkcii splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti ste od novembra 2004. Čo sa po roku a štvrť vášho pôsobenia v úrade urobilo na zlepšenie úrovne informatizácie na Slovensku?

- Musím konštatovať, že sú oblasti, v ktorých nie som spokojný s dosiahnutými výsledkami. Sú však oblasti, v ktorých došlo k výraznému pokroku. Rád by som vyzdvihol tie , ktoré považujem za úspešné. V prvom rade treba povedať, že konečne máme v parlamente na schválenie zákon o informačných systémoch verejnej správy, ktorý nám otvára nové možnosti. Tie by sme na základe starého zákona o štátnom informačnom systéme nemali šancu realizovať. Ďalej došlo k posunu v informatizácii minimálne z hľadiska dokončenia koncepcie zavádzania elektronických služieb verejnej správy (e-governmentu) a vykonania základného auditu toho, čo máme k dispozícii. To tu doteraz nebolo. Preto máme koncepciu, vďaka ktorej vieme rezortom povedať, ako sa dá postupovať koordinovane.
Navyše, keď som nastupoval do funkcie, vláda nepovažovala otázku informatizácie za jednu zo svojich dôležitých priorít a nedávala na ňu taký dôraz ako teraz. Znalostná ekonomika, a v jej rámci aj informatizácia spoločnosti, začína rezonovať nielen z úst predstaviteľov vládnej koalície , ale aj vo vystúpeniach opozície. Verejnosť i politickí predstavitelia si jednoducho čím ďalej, tým viac začínajú uvedomovať, že informatizácia našej spoločnosti je veľmi dôležitá.

Teraz poďme podrobnejšie po jednotlivých bodoch. Najprv sa zastavme pri legislatíve a jej význame.

- Pôvodná legislatíva vzťahujúca sa na informatizáciu spoločnosti bola z roku 1996. Priority vtedajšej vlády však boli iné. Navyše na uplynulých desať rokov došlo k obrovskému posunu v informačných a telekomunikačných technológiách. Preto si myslím, že v oblasti legislatívy musí nastať posun vyjadrený novým zákonom o informačných systémoch verejnej správy. Pre nás je to veľmi dôležitý zákon, lebo je štartovací. Od neho sa musia odvíjať ďalšie zákony. Potrebujeme predložiť čo najskôr do vlády a parlamentu zákon o e-governmente. Bude to tiež veľmi dôležitý zákon, lebo za rok a štvrť v úrade som pochopil, že veľa vecí sa u nás nemení nie preto, že by neboli peniaze, ale preto, že to nie je možné podľa súčasnej platnej legislatívy. Je veľa zákonov, ktoré boli svojho času šité na mieru na určité časti informačných systémov rezortov, napríklad dôležitých registrov. Ako príklad uvediem register obyvateľov. Registre patria len do pôsobnosti rezortov a nemôžeme dosiaľ s tým pohnúť. Ak máte v zákone, že nejaká verejná listina sa môže vydávať len v písomnej podobe, tak, žiaľ, ťažko to môžeme informatizovať. Preto potrebujeme nové zákony, ktoré reflektujú súčasné možnosti informačných a komunikačných technológií a umožnia ďalší posun informatizácie.

Ďalej ste spomenuli význam koncepcie informatizácie spoločnosti. V čom spočíva?

- Keď existuje koncepcia, a postupuje sa koncepčne, dochádza k efektívnejšiemu nakladaniu s verejnými financiami, negenerujú sa duplicitné informačné systémy, minimalizujú sa chyby, nevznikajú nepotrebné činnosti, sprehľadňuje sa legislatíva. To je hlavný význam koncepcie. Keďže máme koncepciu, bolo dôležité, že sme sa s ministerstvom financií ako gestorom programu Minerva, teda Stratégie konkurencieschopnosti do roku 2010, dohodli na krokoch, ktoré sú synchronizované s našou základnou koncepciou danou stratégiou informatizácie spoločnosti a akčnými plánmi. To znamená, že tieto dva významné dokumenty nejdú proti sebe. Za rok a štvrť sa podarila aj ďalšia vec. Pripravili sme konkrétne 21 projektov, niektoré sú už hotové. Informatizačná spoločnosť je jedným zo základných pilierov Stratégie konkurencieschopnosti do roku 2010 . To dosiaľ nebolo, čo znamenalo, že sa nemohol vyvíjať dostatočný tlak na štátny rozpočet. Výsledkom bolo, že sme dostávali na informatizáciu spoločnosti sto miliónov korún ročne, tento rok sme však dostali navyše 300 miliónov Sk. Máme preto možnosť riešiť veľmi dôležité projekty. Riešime napríklad problém s duplicitnými rodnými číslami, vidíme naliehavú potrebu zaviesť jednoznačný identifikátor. To sa musí vyriešiť, lebo sú to základné kamene pre ďalšie služby elektronickej verejnej správy. Bez toho sa informatizácia ďalej nespustí. Preto spolu s legislatívou týkajúcou sa informatizácie spoločnosti vydávame výnos o štandardizácii, lebo potrebujeme mať interoperatibilné systémy. Ostatnou vecou, ktorá sa nám podarila, je vypracovanie cestovnej mapy elektronizácie služieb verejnej správy do roku 2008. Nemám pritom na mysli úzky okruh rezortov, ale celú štátnu správu. V cestovnej mape sme identifikovali procesy, finančné náklady, kompetencie, presný obsah služieb, ktoré treba urobiť a ktoré občanom dnes chýbajú.

Informatizácia sa opisuje ako jeden veľký trojuholník, ktorý tvoria ľudia, infraštruktuálna dostupnosť a služby. Ako to vyzerá u nás s digitálnou gramotnosťou?

- Myslím si že zatiaľ je nízka, ale snažíme sa tento nelichotivý fakt zmeniť. Minulý rok sme vydali na digitálnu gramotnosť 33 miliónov korún. Podporujeme projekt Otvorené školy, v rámci ktorého sme už dali školám 25 miliónov korún, aby si mohli zaplatiť kapacity vrátane učiteľov a vybavenia, na ich sprístupnenie miestnym komunitám. Napríklad poznám projekt, kde učitelia vo svojom voľnom čase učia staršie dámy a babičky ovládať internet, lebo majú vnukov žijúcich mimo územia SR a chcú si s nimi komunikovať prostredníctvom internetu. Sú to malé, ale veľmi efektívne projekty zvyšovania digitálnej gramotnosti obyvateľstva. V prvej etape máme už podporených 250 otvorených škôl. Teraz sme vypísali výzvu, v rámci ktorej chceme poskytnúť vedeniu ďalších 500 škôl po 100 000 Sk, aby si nakúpili čo potrebujú na otvorenie ich škôl širokej verejnosti. Máme už viac ako 750 žiadostí na túto výzvu, takže je z čoho vyberať. Oslovili sme aj ďalšie inštitúcie, pričom nerobíme rozdiel medzi združením, podnikateľom či verejným sektorom, aby sa uchádzali o granty na informatizáciu. Aby som bol konkrétny, v minulom roku sme na zvyšovanie digitálnej gramotnosti a tvorbu digitálneho obsahu prostredníctvom grantov vydali viac ako 90 miliónov korún!

Tým sa dostávame k verejným službám, o ktorých štatistiky hovoria, že v nich najviac k zaostávame.

- Áno, štatistiky hovoria, že patríme k zaostávajúcim. Proces sa však naštartoval, realizujeme aktivity na zlepšenie tohto stavu, čo v súčasnosti považujem za najdôležitejšie. On-line verejné služby sú trochu špecifické. Spúšťame ústredný portál verejnej správy. Máme pripravené konkrétne služby. Testovací proces sa začne tento mesiac. Chceme pritom rozbehnúť tie služby, ktorým nebráni v ich zavedení legislatíva alebo technická nepripravenosť konkrétneho rezortu. Spustíme prvé tri služby, ktoré sú v štádiu testovania. Pokiaľ pôjdeme podľa koncepcie a bude politická vôľa, o pár rokov môžeme byť vďaka peniazom z rozpočtu Európskej únie na úplne iných priečkach v spomínaných štatistikách. Teraz skutočne nechýba dostatok projektov. V príprave na uchádzanie o prostriedky zo štrukturálnych fondov, prostredníctvom elektronických formulárov sme oslovili celú odbornú verejnosť, aby podávala projekty. Ukladáme ich v zásobníku, kde máme už projekty za 4 miliardy eur. Čiže absorpčná schopnosť tu je. Dúfam, že vláda podporí naše snahy o samostatný operačný program Informačná spoločnosť, spolu s požiadavkou na financovanie z budgetu štrukturálnych fondov, aby sme takmer vôbec nemuseli zaťažovať štátny rozpočet, okrem spolufinancovania. V takomto prípade absolútne nemám obavy, že by sa Slovensko v oblasti informatizácie nepohlo dopredu míľovými krokmi.

Podporujete aj projekty samosprávy. Ako je to však s ňou, keď jej predstavitelia hovoria, že boli ponechaní sami na seba.

- Spýtajte sa ich konkrétne, ako sa im spolupracuje so splnomocnencom a jeho tímom, verím, že nám nemajú čo vyčítať. Spolupracujeme s oboma hlavnými organizáciami samosprávy - ZMOS-om i Úniou miest a obcí Slovenska. Podávajú nám projekty, ktoré potom i financujeme. Navyše našou ambíciou je úzku koncepciu informatizácie ústredných orgánov štátnej správy prepracovať na celú štátnu a verejnú správu. Financovanie, samozrejme, vidíme v štrukturálnych fondoch. Z vyše 10 miliárd eur z európskych peňazí, ktoré bude mať Slovensko k dispozícii, žiadame na informatizáciu 10 percent. Väčšina európskych štátov pritom investuje do informatizácie vyše 17 percent . Niektoré štáty, ako napríklad Estónsko, ktoré šliape pôvodným členom únie na päty, chce dať na tento účel ešte viac.

Dosť sa hovorilo o programe Internet pre vzdelanie. Jeho konečná podoba vyvolala mnoho otázok.

- Internet pre vzdelanie sa rodil veľmi ťažko. Ťažko sa získavala najmä politická podpora. Preto sa podmienky projektu počas jeho prípravy menili. Navyše sa objavili mnohé ďalšie otázky a nevyhnutnosť ich riešiť. Napríklad Inštitút pre verejné otázky uverejnil výsledky výskumu, ktoré ukázali, že problém rozšírenia počítačov v domácnostiach nie je už taký dôležitý, lebo ich má asi polovica rodín. Preto sme pochopili, že ísť formou dotácií na nákup hardvéru by nebolo už správne. A tak sme dali prednosť dotáciám na pripojenie do internetu a vzdelaniu pre mladých. A prečo mladí ľudia? Nuž preto, že sú ideálnou skupinou na absorbovanie zmyslu projektu podpory rozširovania internetu na Slovensku. Povedzte mi, ktorý štát nevidí svoju budúcnosť v podpore mladej generácie. Verím, že to bude mať výrazný dosah na digitálnu gramotnosť toho najinovatívnejšieho čo máme, teda mladých perspektívnych ľudí. Navyše trváme na rovnomernom rozdelení na jednotlivé vyššie územné celky, aby sa internet dostal skutočne do všetkých kútov Slovenska a nielen do veľkých centier.

Pravda, hardvér ste napokon nenechali celkom bokom. Ste vyhlasovateľom a zastrešovateľom charitatívneho projektu Daruj počítač. O čo v ňom ide?
-- V súlade s našou úlohou zvyšovať počítačovú gramotnosť obyvateľstva sa snažíme prostredníctvom grantov prerozdeľovať finančné prostriedky určené na informatizáciu priamo špecifickým vrstvám obyvateľstva. Uvedomujeme si však, že existujú skupiny s nižším sociálnym statusom, ktoré nemajú možnosť povinného kofinancovania potrebného v prípade grantov. Napríklad zdravotne postihnutí občania, ktorí ešte dlho nebudú mať prostriedky ani na zakúpenie osobného počítača. A tak vyzývame veľké slovenské firmy, aby sa
zapojili do projektu Daruj počítač a darovali svoje vyradené osobné počítače sociálne odkázaným. V minulom roku sme vytypovali prijímateľov: Úniu materských centier a Asociáciu organizácií zdravotne postihnutých občanov. Mali by dostať vyradené osobné počítače, softvér a tlačiarne od firiem SWAN, Orange, Siemens, Hewlet Packard a Microsoft. V tomto projekte konkrétne vystupujeme ako sprostredkovateľ komunikácie medzi prijímateľmi daru a darujúcimi.

Prečo sa v oblasti informatizácie spoločnosti nepodarilo dosiahnuť viac?
- Keď som prišiel do funkcie, mali sme len odbor so šiestimi ľuďmi. Dnes máme sekciu s troma odbormi a 22 ľuďmi, ktorí musia plniť a stíhať všetky koordinačné úlohy vyplývajúce z môjho štatútu. V rámci našich možností sme urobili, čo sa dalo. Pokiaľ ide o niektoré zastavené projekty, chýbajú kompetencie a nemáme reálne možnosti zasahovať do kompetencií rezortov. Preto sa nám nie každý krok ľahko presadzuje. Silných oponentov máme v rezortoch už v rámci medzirezortných pripomienkovaní. Aj zákon o informatizácii verejnej správy mal byť hotový už minulý rok, ale sme ho nedokázali, napriek našej enormnej snahe, rýchlejšie presadiť cez medzirezortné pripomienkovanie. Tak je proste u nás definovaný legislatívny proces. Niektoré nevyriešené rozpory sa museli rozhodnúť až na zasadnutí vlády hlasovaním jej členov. I to svedčí o tom, že nedostatočné reálne kompetencie splnomocnenca zaťažujú vládu riešením zbytočných kompetenčných sporov.

Spomínal ste už program Minerva, ktorý vznikol z iniciatívy ministerstva financií. Jeden z jeho štyroch akčných plánov sa nazýva Informačná spoločnosť.
- Považujem ho za ďalší dôležitý krok, lebo predstavuje reálnu politickú podporu nášmu snaženiu vrátane financií, ktorých sme dostali v minulom roku asi 230 miliónov Sk a v tomto roku vyše 300 miliónov Sk. Práve začiatkom marca sa plnením úloh Minervy zaoberala vláda. Z predložených podkladových materiálov vyplýva, že sa splnili tri úlohy akčného plánu Informačná spoločnosť. Ide o procesný, organizačný a informačný model služieb verejnej správy, návrh riešenia elektronického spoplatnenia správnych poplatkov a mapovanie stavu digitálnej gramotnosti a adaptability obyvateľstva na informačno-telekomunikačné technológie. Ďalej sa úspešne realizujú predovšetkým úlohy týkajúce sa referenčného registra obyvateľstva SR a databázy dokladov SR oprávneným subjektom. Časť úloh sa však odsúva, žiaľ, až na obdobie po parlamentných voľbách, čo môže napokon viesť k ďalším odsunom.

Ako sa plní cestovná mapa zavádzania elektronických služieb verejnej správy?
Neplní sa takmer vôbec. Niektoré jej články sa realizujú v iných súvislostiach. Napríklad elektronizácia obchodného registra na základe predpisov a termínov Európskej únie. Ďalšie úlohy cestovnej mapy, ktoré nie sú obsiahnuté v iných dokumentoch, sa však neplnia. Je to preto, že vláda síce cestovnú mapu schválila, ale neuvoľnila na ňu finančné prostriedky. Situácia sa môže zmeniť od budúceho roku, tak, ako som naznačil v inej časti nášho rozhovoru, teda keď začneme využívať spomínané prostriedky z európskeho rozpočtu.

Zhrňme si teda, kde sú najväčšie problémy?
- Naďalej pretrváva samostatné nárokovanie si jednotlivých rezortov na rozpočty na informatiku, čo vedie k duplicitám, živelnosti a neefektívnemu používaniu verejných financií. To nemáme pod kontrolou. Dôvod je jednoduchý. Kompetencie splnomocnenca, ale aj gestora informatizácie MDPT, sa síce deklarujú, ale podľa môjho názoru je realita iná. Pritom nechceme sústreďovať peniaze na účte gestora informatizácie. Nech majú rezorty svoje rozpočty na informatizáciu, ale nech postupujú na základe schválenej koncepcie a tieto peniaze vynakladajú účelovo a efektívne.

Zhrňme si to. Čo by malo byť najväčším stimulom na informatizáciu spoločnosti? Zmena zastaraných úradných procesov, nižšie poplatky, rozšírenie internetu či nová úloha politickej moci?
- Sú to spojené nádoby. Stimulmi sú infraštruktúra, nielen osobné počítače a internet, ale aj mobil. Ďalej digitálny obsah, najmä služby a poplatky, ktoré budú o polovicu nižšie pri elektronických postupoch ako pri papierových. Pokiaľ ide o politickú moc, súčasná vláda urobila v tejto oblasti výrazný pokrok, ale je to stále nedostačujúce. Som zvedavý na volebné programy jednotlivých politických strán, ktoré ukážu, či to lídri myslia vážne alebo ju podporujú len verbálne. Teraz je pritom jedinečná šanca, len ju treba využiť.

Čo treba urobiť v tomto roku?
- V prvom rade schváliť zákon o informatizácii verejnej správy, ktorý odstráni staré deformácie. Ďalej treba zaviesť referenčné registre, ktoré budú záväzné pre všetkých kompetentných a budú sa musieť replikovať. Čiže vyriešiť problém prepojenia registrov tak, aby sa zmena v údajoch vyvolaná komunikáciou občana s verejnou správou robila len raz. Teda občan kvôli konkrétnej zmene vyplývajúcej zo životnej situácie bude maximálne len raz v styku s verejnou správou.

Ktorými smermi by sa mala informatizácia spoločnosti ďalej uberať?
- Koncepcia, kompetencie, programové rozpočtovanie, tvrdá politická podpora a tvrdý monitoring, či sa všetko dodržiava. To treba vydržať robiť štyri roky a potom sme skutočne za vodou. Informatizácia sa musí ďalej uberať koncepčne. Musí sa hlavne rozšíriť na verejnú správu, lebo radoví občania ocenia jej význam najviac práve tam.