Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) na svojom včerajšom zasadnutí v Aténach rozhodla, že minimálna akceptovateľná úroková sadzba pre hlavné refinančné obchody a úrokové sadzby pre jednodňové refinančné a jednodňové sterilizačné obchody zostanú nezmenené na úrovni 2 %, resp. 3 % a 1 %.
Zasadnutie sa dvakrát do roka koná mimo frankfurtskej centrály ECB. Išlo o v poradí dvanáste takéto stretnutie a Banková rada už svojou návštevou poctila každú z členských krajín eurozóny.
Malý historický moment však analytikov nezaujal tak veľmi ako prísnejšie vyjadrenie prezidenta ECB Jeana-Clauda Tricheta na adresu inflácie. V komentári k rozhodnutiu banky Jean-Claude Trichet po septembrovom zasadnutí ECB uviedol, že v záujme zachovania cenovej stability "treba obzvlášť venovať pozornosť rizikám rastu inflácie". Na včerajšej tlačovej konferencii však prečítal stanovisko, v ktorom hovoril o "veľkej pozornosti", ktorú treba venovať hrozbe rastu inflácie. Bezprostredne po odznení tohto vyjadrenia šéfa ECB sa euro oproti doláru v priebehu trištvrte hodiny posilnilo o vyše 60 bodov z úrovne 1,2057 na 1,2120 USD/EUR. Zintenzívnili sa totiž špekulácie o najbližšom kroku banky, ktorým by definitívne malo byť zvýšenie úrokovej sadzby. Súdiac podľa reakcie na devízovom trhu analytici presúvajú definitívny termín pre svoje odhady zvýšenia úrokov od júna smerom k marcu. Teoreticky sa v prospech eura zblížili obdobia, keď by Federálny rezervný systém (Fed) v USA mal dočasne prerušiť cyklus zvyšovania úrokov (podľa posledných odhadov na úrovni 4,25 percenta) a, naopak, ECB by mala naštartovať zvyšovanie sadzieb. Fed pritom od júna 2004 zatiaľ zvýšil úroky z úrovne jedného na 3,75 percenta. ECB necháva úroky na úrovni dvoch percent od júna 2003. Na otázku položenú na tlačovej konferencii, či sa ECB definitívne vzdala možnosti zníženia úrokov, Trichet odpovedal veľmi jasne: "Riziká zvýšenia inflácie jednoznačne stoja pred nami."
Na druhej strane, ekonómovia sa nevedia zjednotiť v názore, či tempo zvyšovania úrokov v ECB bude stačiť tempu americkej centrálnej banky. Kým oba hospodárske regióny zápasia s uvoľnenou fiškálnou disciplínou, eurozóna výrazne zaostáva za vnútorným dopytom, flexibilitou trhu práce a hospodárskym rastom. Aj keď, ako uviedol Trichet, sa objavujú indikácie, že vyhliadky vyššieho rastu HDP by sa mohli naplniť. Zároveň peňažná zásoba M3, ktorá je vyjadrením ponuky kapitálu a chápe sa ako predzvesť inflácie, nabrala na krátkodobej dynamike a aktuálne rastie medziročne o vyše osem percent. Na druhej strane však Trichet ako dlhodobú brzdu spomenul práve trh práce. Je teda otázne, či si ECB počká na rast HDP a postupne začne tlmiť infláciu, alebo bude jej nekompromisnou prioritou cenová stabilita, podobne ako v USA. "Trhom v žiadnom prípade nesľubujeme rast sadzieb," upozornil Trichet.