Slovenská ekonomika by si mala aj v budúcom roku udržať vysoké tempo rastu, dokonca ešte pridať do kroku. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska hrubý domáci produkt vzrastie v budúcom roku o 7,2 percenta, v tomto roku očakáva 6,8 percentný rast. Je to viac oproti jej poslednej prognóze z júla, ako aj odhadu ministerstva financií.
Pri pohľade na vysoké tempo rastu sa opäť vynára obava prehriatia ekonomiky. To zvyšuje pravdepodobnosť, že centrálna banka ešte do konca roka menový opasok pritiahne, hoci tento týždeň tak neurobila a úrokové sadzby nechala na úrovni 4,75 %. Vysoký rast HDP je totiž jedným z rizík pre infláciu, ktorú musí NBS strážiť, pokiaľ sa nechce vzdať pôvodného termínu pre vstup do eurozóny.
Faktory sa vyvíjajú priaznivo
V posledných týždňoch však centrálnej banke v boji proti inflácii pomáha silnejúca koruna. Od septembrového zasadnutia Bankovej rady NBS sa oproti euru posilnila približne o tri percentá. Do nižšej inflácie sa premieta aj výrazný pokles cien ropy, čo sa odzrkadlilo v lacnejších pohonných látkach. Navyše vďaka takzvanému bázickému efektu, t. j. v tomto prípade miernejšiemu zdraženiu regulovaných cien ako pred rokom, miera inflácie klesá a podľa správ o možnom zlacnení plynu od nového roka by mohla klesať aj naďalej.
Ceny budú rásť pomalšie
Očakáva to aj centrálna banka, ktorá v novej prognóze upravila výhľad pre infláciu. Jej odhad pre koniec roka síce zvýšila z 3,9 na 4,1 %, záver budúceho, ktorý je pre posudzovanie inflačného kritéria dôležitejší, však vidí optimistickejšie. Odhad miery inflácie znížila z 2,8 na 2,6 %. Napriek tomu banka nesplní svoj pôvodný dvojpercentný cieľ. "Naďalej pretrvávajú riziká dopytových tlakov. Preto je potrebné udržiavať prísnu menovú politiku," uviedla NBS. "V júlovej prognóze centrálna banka počítala s rastom cien energií až v roku 2007, pričom k nim dochádza už v októbri a v novembri tohto roku. Okrem cien energií sa znížili ceny ropy, ako aj očakávania na ich budúcoročný rast," konštatuje Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne. Centrálna banka zvýšila aj odhad rastu nominálnych aj reálnych miezd, naopak, smerom nadol upravila odhad schodku bežného účtu platobnej bilancie. Opäť upozornila na riziko rýchleho rastu reálnych miezd, za ktorým by mohol zaostávať rast produktivity práce. Hoci strážcom menovej politiky momentálne pomáha lacnejšia ropa aj silnejšia koruna, spoliehať sa na to nemôžu. Fakt, že sa našej mene momentálne darí, už o niekoľko týždňov nemusí platiť, rovnako to je aj s cenami čierneho zlata. "Hoci v posledných týždňoch sa koruna posilňuje, stále je volatilná a závisí od nálady v regióne. Vzhľadom na sezónne výkyvy sa zvykne ku koncu roka oslabovať. Vyššie úrokové sadzby však budú brániť, aby sa výraznejšie oslabila," pripomína analytik ING d.s.s. Pavol Ondriska.
Treba hľadieť do budúcnosti
Národná banka sa musí pozerať ďalej ako na koniec tohto roka. Predovšetkým budúci rok bude dôležitý pri posudzovaní plnenia maastrichtských kritérií. "Zmeny v nastavení úrokov sa do ekonomiky premietajú v horizonte štyroch až šiestich štvrťrokov, teda zhruba do jeden a pol roka," vysvetľuje Ondriska. Zvyšovanie úrokov v tomto roku sa teda v ekonomike odzrkadlí v čase, keď sa budú posudzovať kritériá na vstup do eurozóny. Aj preto existuje dôvod na ďalšie zvýšenie sadzieb. Analytici ešte jedno zdraženie peňazí v tomto roku očakávajú. "Okrem držania inflácie na uzde bude centrálnu banku k tomu nútiť aj stále existujúce riziko prehriatia ekonomiky," myslí si Ondriska.