V posledných rokoch rástla výučba cudzieho jazyka na základných školách v krajinách Európskej únie. Jazyková rozmanitosť a všeobecná rozšírenosť ovládania cudzích jazykov je už dávno jadrom európskej spolupráce.
Učenie dvoch cudzích jazykov od skorého školského veku je jedným z odporúčaní Európskej rady z Barcelony v roku 2002. Európska sieť Eurydice každé dva roky zverejňuje správu o jazykovej príprave v EÚ. Prvá správa, ktorú financovala Európska komisia, rozoberá situáciu v tridsiatich európskych krajinách.
Len málo žiakov vyrastá v dvojjazyčnom prostredí a len niekoľko krajín oficiálne uznáva existenciu regionálnych či menšinových jazykov na svojom území. Bez ohľadu na to, či regionálne jazyky majú štatút úradného jazyka, sú súčasťou vzdelávania vo väčšine európskych krajín. Vo všeobecnosti je však skôr výnimkou, keď žiaci hovoria iným jazykom doma a iným v škole. Podiel 9- až 10-ročných žiakov, ktorí hovoria inou rečou doma a inou v škole, je okrem Holandska, Slovenska, Bulharska, kde sa pohybuje okolo 2 %, bezvýznamný. Pätnásťroční žiaci obvykle hovoria doma a aj v škole rovnakým jazykom. Iba vo flámskom spoločenstve Belgicka (34 %), v Španielsku (15 %), Taliansku (18 %), Luxembursku (29 %) a Lichtenštajnsku (21 %) hovorí iným jazykom doma a iným v škole viac ako 15 % pätnásťročných žiakov.
Výučba dvoch jazykov v škole je možná, nie však povinná. Výučba jedného cudzieho jazyka je povinná všade v Európe, okrem Írska a Škótska. V období rokov 1974 až 2003 sa začiatok výučby cudzieho jazyka vo väčšine krajín posúval do nižších ročníkov a reformy v tomto smere sa dodnes uskutočňujú. Výučbu cudzieho jazyka musia absolvovať všetci žiaci do konca povinnej školskej dochádzky okrem Talianska a Walesu. Druhý cudzí jazyk sa učia všetci žiaci už od prvého stupňa v Estónsku, Luxembursku, vo Švédsku a na Islande. Vo všeobecnosti je výučba druhého cudzieho jazyka povinná až na druhom stupni. Vo väčšine európskych krajín sa žiaci musia učiť dva cudzie jazyky najmenej jeden rok. V Írsku, Taliansku a vo Veľkej Británii, kde je menej regulácie z centra, o zavedení možnosti či povinnosti výučby dvoch cudzích jazykov rozhoduje škola.
Polovica žiakov v Európe sa učí cudzí jazyk na primárnej úrovni
Údaje o účasti na výučbe ukazujú, že v roku 2002 sa zhruba polovica žiakov na primárnej úrovni vzdelávania učila aspoň jeden cudzí jazyk. Toto percento výrazne rástlo od roku 1998 v niektorých krajinách strednej a východnej Európy, ale aj v Dánsku, Španielsku, Taliansku a na Islande. V Luxembursku sa 80 % žiakov na primárnej úrovni učí dva cudzie jazyky, v Estónsku, vo Fínsku, Švédsku a na Islande je to vyše 10 %. Pokiaľ ide o nižšiu sekundárnu úroveň, je len málo krajín, kde sa žiadny cudzí jazyk neučí vyše 10 %. To platí iba pre Írsko a Anglicko. Priemerný počet vyučovaných jazykov sa vo väčšine krajín pohybuje medzi 1 a 1,9. V ôsmich krajinách (Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Fínsko, Švédsko a Island) sa viac ako 70 % žiakov na nižšej sekundárnej úrovni učí najmenej dva jazyky.
Prevažuje angličtina
Na rozdiel od väčšiny nových členských štátov viac než polovica krajín bývalej európskej pätnástky určí, ktorý jazyk sa má vyučovať ako prvý. V takomto prípade je týmto jazykom obvykle angličtina. V niektorých krajinách je z historických či politických dôvodov povinný iný jazyk. To platí pre francúzštinu v nemecky hovoriacom a flámskom spoločenstve v Belgicku, nemčinu a francúzštinu v Luxembursku, fínčinu a švédčinu vo Fínsku a pre dánčinu na Islande.
Angličtina je najčastejším vyučovaným jazykom na primárnej úrovni, okrem Belgicka a Luxemburska. To platí i pre sekundárne vzdelávanie, kde je výnimkou okrem týchto dvoch krajín i Rumunsko. Podiel žiakov, ktorí sa na sekundárnej úrovni učia anglicky v rokoch 1998 až 2002, výrazne rástol najmä v krajinách strednej a východnej Európy. Iba päť jazykov (angličtina, francúzština, nemčina, španielčina a ruština) predstavuje 95 % jazykov vyučovaných v Európe na sekundárnej úrovni. Nemčina a francúzština sa delia o druhé miesto medzi najčastejšie vyučovanými jazykmi. V štyroch krajinách zaujíma druhé miesto iný cudzí jazyk: španielčina vo Francúzsku, Taliančina na Malte, švédčina vo Fínsku a dánčina na Islande. Na primárnej úrovni často vyučujú univerzalisti, na sekundárnej špecialisti na výučbu. Na sekundárnej úrovni je výučba intenzívnejšia. Na sekundárnej úrovni povinného všeobecného vzdelávania počet hodín jazykovej výučby majú žiaci v priemere vyše 90 hodín ročne, v Dánsku, Luxembursku, na Malte a v nemeckých gymnáziách dokonca viac než 200 hodín.
StoryEditor