Stručná chronológia (1945 -- 1948)
1939 --1945 -- zo 44 zostalo 19 poisťovní (najväčšie: Tatra, Slovenská poisťovňa, Karpatia a Domov -- Slovakia)
5. apríl 1945 -- prijatý Košický vládny program s požiadavkou podriadiť poisťovníctvo štátu
24. október 1945 -- prezident E. Beneš podpisuje znárodňovací dekrét , neskôr sa vymenujú národné správy vo všetkých poisťovniach, napriek tomu si zachovávajú obmedzenú samostatnosť
1946 -- vzniká štátna Poistná rada, komunisti žiadajú jedinú poisťovňu, demokrati -- zachovať doterajšie
koniec roka 1946 -- nemecko-rakúske poisťovne sa zlučujú do poisťovne Devín
1. január 1947 -- vzniká jednotná národná poisťovňa Slovan, v ČSR vznikne zlúčením podobná poisťovňa, okrem nich sa zakladá aj samostatná Nemocenská poisťovňa v Prahe
18. máj 1948 -- vzniká Československá poisťovňa, národný podnik, ktorá prevezme všetky ostatné, v Bratislave má Oblastné riaditeľstvo pre Slovensko s riaditeľom Ing. Jozefom Lexom
1952 -- Československá poisťovňa sa mení na Štátnu poisťovňu
Spolu s likvidáciou súkromného vlastníctva zaniklo v rokoch 1945 -- 1948 v réžii komunistickej strany na Slovensku aj súkromné poisťovníctvo. Štát doňho zasiahol už v podmienkach vojnovej Slovenskej republiky. Vonkajšia podoba a vnútorná skladba poisťovníctva roku 1945 bola výsledkom zlučovania a kapitálových presunov na podklade legislatívy - šlo o hospodársky zámer vtedajšieho režimu, ktorý sa snažil ovládnuť majetok zahraničných, predovšetkým českých poisťovní.
V rokoch 1939 --1945 sa počet poisťovní na Slovensku znížil zo 44 na 19. Kľúčovú pozíciu získali štyri domáce spoločnosti: Tatra, Slovenská poisťovňa, Karpatia a Domov -- Slovakia, ktoré ovládol národne slovenský kapitál. Na území Slovenska zároveň pôsobili zastupiteľstvá piatich českých, šiestich nemecko-rakúskych a troch talianskych poisťovní.
Prvá vlna znárodnenia
Osud poisťovníctva po roku 1945 predurčili hospodársko-politické zmeny. Otázkami ďalšieho vývoja sa zaoberal už Košický vládny program z 5. apríla 1945, prijatý dočasnou vládou obnovenej ČSR. Obsahoval všeobecnú požiadavku podriadiť súkromné poisťovníctvo štátnej kontrole.
Vzápätí po tom, ako prevzal moc nový povojnový režim, dosadili do jednotlivých poisťovní takzvaných kurátorov. Tí dočasne nahradili dovtedajšie správne orgány poisťovacích ústavov a pripravili pôdu pre nástup národnej správy.
V októbri 1945 vymenovalo národné správy Povereníctvo pre veci vnútorné vo všetkých poisťovaniach na podklade prezidentského dekrétu z 19. apríla 1945. Národné správy pozostávali z dvoch až piatich členov vybraných z exponentov nastupujúcej vládnej moci.
Na sklonku roka 1945 sa privátne poisťovne spolu s kľúčovými priemyselnými podnikmi a komerčnými bankami stali obeťou takzvanej prvej prvej vlny znárodnenia. Ortieľ nad súkromným poisťovníctvom vyriekol prezident Eduard Beneš podpísaním znárodňovacieho dekrétu z 24. októbra 1945.
Tábor demokratických síl v politickom zápase s komunistickou stranou však pre zmluvné poisťovne vybojoval špecifické postavenie. Na rozdiel od znárodnených priemyselných podnikov si zachovali určitú samostatnosť a naďalej sa riadili zásadami obchodného podnikania na princípe konkurencie a trhu. Štát usmerňoval ich činnosť iba nepriamo prostredníctvom novovytvoreného kontrolného orgánu -- Poistnej rady.
Idyla pred likvidáciou
Štyri slovenské poisťovacie ústavy, ako aj zastupiteľstvá českých a talianskych poisťovní si pod národnou správou zachovali samostatnú existenciu do konca roka 1946. Nemecko-rakúske poisťovne po dohode národných správ vytvorili jednotný poisťovací ústav Devín. Každodenné aktivity poisťovní úspešne pokračovali, takže od októbra 1945 do decembra 1946 ich majetok vzrástol zo 661 miliónov na 843 miliónov Kčs.
Hlavný podiel na majetku mali domáce slovenské poisťovne a nový ústav Devín. Činnosť však hatili opatrenia v menovej oblasti z roka 1945. V ich rámci museli byť poistky v starej mene spred októbra 1945 zablokované na viazaných vkladoch a poistné plnenie bolo značne obmedzené.
Idyla stabilizácie zmluvných poisťovní trvala iba krátko - do leta 1946. Radikálne sily požadovali ďalšie zlučovanie poisťovní. Činnosť slovenskej vetvy celoštátneho poisťovníctva kontrolovala Oblastná poisťovacia rada so sídlom v Bratislave. Na jej pôde vznikla v lete 1946 zlučovacia komisia, zložená zo zástupcov jednotlivých poisťovní, ktorí súčasne zastupovali rôzne tábory politickej scény. Komunistická strana presadzovala vytvorenie jednotnej celoštátnej poisťovne. Demokratická strana požadovala zachovať na Slovensku aspoň tri najvýznamnejšie ústavy -- Tatru, Karpatiu a Slovenskú poisťovňu, ktoré by prevzali ostatné poisťovne.
Stovky zlúčené do piatich
Spory vyústili do kompromisu. Zmluvné poisťovníctvo na Slovensku si zachovalo samostatnú odnož, ale zlúčenú do jednotného poisťovacieho ústavu pod názvom Slovan, národný podnik s centrálou v Bratislave. V českých krajinách pôsobili ďalšie tri zlúčené poisťovne a pre správu dobrovoľného zmluvného zdravotného a dôchodkového poistenia vznikla samostatná Nemocenská poisťovňa so sídlom v Prahe. Päť zjednotených ústavov prevzalo 720 bývalých súkromných poisťovní na území ČSR.
Celoslovenská poisťovňa Slovan začala oficiálne činnosť k 1. januáru 1947. Na jej čele stálo predsedníctvo, kde funkciu predsedu zastával exponent komunistickej strany Ľudovít Kováčik. Vlastnú poisťovaciu činnosť však viedol generálny riaditeľ Dr. Jozef Štetina, zástupca Demokratickej strany. Poisťovňa Slovan mala otvorené dvere pre svoje aktivity v celej ČSR. Preto pobočky zakladala aj v českých krajinách, kde bola obchodne úspešnejšia. Náplň jej práce tvorilo elementárne, životné aj úrazové poistenie. Všetky podniky znárodneného hospodárstva na Slovensku mali byť poistené práve v tejto poisťovni s výnimkou cukrovarníctva a pivovarníctva, ktoré mali vlastné poisťovacie ústavy.
Celkom do područia štátu
Búrlivý spád politických udalostí však pochoval aj s veľkým úsilím budovanú jednotnú poisťovňu Slovan. Totálne ovládnutie ekonomiky hospodárskymi orgánmi komunistického režimu po februári 1948 znamenalo uskutočnenie najsmelších plánov nastupujúcej štátostrany. Podľa predstáv komunistických národohospodárov, ktoré prezentovala už v roku 1946, sa 18. mája 1948 na návrh ministra financií Jaromíra Dolanského schválil vznik celoštátneho poisťovacieho ústavu Československá poisťovňa, národný podnik. Spoločný ústav prevzal všetky zjednotené poisťovne, vytvorené iba rok predtým, medzi nimi aj poisťovňu Slovan. Československá poisťovňa založila v Bratislave svoje Oblastné riaditeľstvo pre Slovensko. Do funkcie oblastného riaditeľa dosadili bývalého pracovníka poisťovne Tatra a Slovan Ing. Jozefa Lexu. Dielo totálneho ovládnutia poisťovníctva komunistická strana dotvorila na konci roka 1952, keď Československú poisťovňu zmenila na Štátnu poisťovňu, ktorá aj svojím názvom potvrdzovala všeobsiahlu úlohu štátu v poisťovníctve.
Ľudovít Hallon, Historický ústav SAV s využitím knihy J. Patoprstého Dejiny poisťovníctva v Československu, 3. diel.
Poisťovne na Slovensku v roku 1945
Slovenské:
- Slovenská poisťovňa Bratislava (založená 1919)
- Karpatia, roľnícka a družstevná poisťovňa, úč. s. Bratislava (1919)
- Domov -- Slovakia, všeobecná poisťovňa, úč. s. Bratislava (1930)
- Tatra, poisťujúca úč. s. Bratislava (1940)
- Zaisťovací zväz spolkov na vzájomné poisťovanie hospodárskych zvierat Bratislava
České:
- Asekuračný spolok priemyslu cukrovarníckeho Praha
- Európska účastinná spoločnosť na poisťovanie nákladov a cestovných batožín Praha
- Ľudová poisťovňa Čechoslávia, úč. s. Praha
- Pražská mestská živelná poisťovňa, úč. s. Praha
- Zemská poisťovňa v Brne
Rakúsko-nemecké:
- Dunaj -- Concordia, všeobecná poisťovacia, úč. s. Viedeň
- Dunaj -- Concordia, životná poisťovacia, úč. s. Liberec
- Elementár, všeobecná poisťujúca, úč. s. Viedeň
- Ostmärkische Volksfursorge, životná poisťovňa, úč.s. Viedeň
- Viktoria zu Berlin, všeobecná poisťujúca, úč. s. Berlin
- Deutscher Ring, rakúska úč. s. na nemocenské poistenie Viedeň
Talianske:
- Assicurazioni Generali, filiálka pre Slovenskú republiku Bratislava
- Moldavia-Generali-Sekuritas, poisťujúca úč. s. Praha
- Riunione Adriatica di Sicurta, riaditeľstvo pre Slovenskú republiku Bratislava